... a zaujíma nás už len holé prežitie.
Namiesto spolupráce nastupuje u nás kanibalizácia povýšená na ekonomickú kategóriu, v niektorých prípadoch až na cnosť. Je verejné tajomstvo, že do boja o „grant“ z domácich agentúr implicitne zapájame spriaznené duše a kamarátov v úlohe posudzovateľov. Žiadateľov zápasiacich o holé prežitie je veľa, posudzovateľov málo a nad rozdeľovanými sumami by sa vo vyspelej Európe urehotali na smrť. Pravidlá hry v boji o existenciu celých ústavov sú: dnes mne, zajtra tebe, pozajtra im. A kedy nám všetkým? No v takomto systéme, pochopiteľne, nikdy. Tento boj s pravidlami známymi až po jeho skončení nevyhnutne dáva výhody do rúk tých s rozhodovacími právomocami a so zbierkou kamarátov v zbrani. Etika a objektívnosť prežívajú len ako cudzie slová, často prichádza až na zachráň sa, kto ešte nejako môžeš.
márnosť nad márnosť
Hoci okázalé zbieranie titulov, vyznamení a iných efemérnych ocenení v kriticky mysliacom človeku vyvoláva len ilúziu uznania skutočnej vedeckej práce, mnohým poskytuje zdanie bezpečnej reality. Reality, ktorú sa vzápätí v rámci svojich možností pokúšajú naoktrojovať komunite ako cestu. Nezriedka celkom úspešne, čo v konečnom dôsledku prináša do vedeckého života ďalší marazmus, predlžuje agóniu a na čelo vynáša ľudí, ktorých si niet prečo vážiť.
Nie div, že cieľom väčšiny vedeckých pracovníkov sa stáva obyčajné prežívanie hraničiace s rezignáciou a myšlienka na rozvoj patrí do ríše divov, v ktorej by sa stratila aj dobre zorientovaná Alica.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.