Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Je Boh moslimov a kresťanov ten istý?

.daniel Pastirčák .časopis .esej

V roku 2013 povedal pápež František na stretnutí predstaviteľov svetových náboženstiev toto: „Zdravím srdečne tých, ktorí patria do iných náboženských tradícií: ...

... najmä moslimov, ktorí uctievajú jediného živého a milostivého Boha, a vzývajú ho v modlitbe.“

Uctievajú kresťania a moslimovia toho istého Boha? Pápež František na túto otázku odpovedal viackrát rozvážnym i odvážnym Áno. Pridal sa aj významný chorvátsky teológ, znalec islamu a účastník medzináboženského dialógu s moslimami: „Jahve a Alah sú jedným Bohom, hoci sú chápaní odlišne.“

Tieto vyjadrenia niektorých vyrušili, iných pobúrili. Jeden český kresťan na svojom blogu rozhorčene reagoval na texty katolíckeho teológa Tomáša Halíka a evanjelického teológa Pavla Hošeka, ktorí zaujali podobný postoj ako František. Halík s Hošekom vraj zradili kresťanskú vieru. Alah je podľa blogera Diabol prezlečený za anjela svetla. Vzal si na seba masku monoteistického Boha, aby zvádzal ľudí. Rozumiem týmto emóciám. V čase, keď fanatici v mene Boha zabíjajú nevinných, zmocňuje sa nás potreba vysloviť rýchle, radikálne Nie! Sme veriaci, no nie tak ako oni. S týmto nemáme nič spoločné. Toto je problém islamu.

Stojí pred nami rozpor i naliehavosť otázky. Budeme v islamskom svete hľadať to, čo nás spája? Stanú sa z moslimov naši spojenci v boji proti šialenstvu džihádistov? Alebo prijmeme za svoju čierno-bielu logiku Islamského štátu a ocitneme sa vo vojne náboženstiev?

príbeh z Birminghamu

Pred niekoľkými rokmi som zažil jeden príbeh. Rozpoviem ho v celej jeho rozporuplnosti. Bol som vtedy v Birminghame. V jednej štvrti sme organizovali rôzne podujatia pre tínedžerov. Tam som sa skamarátil s osemnásťročným mladíkom Mohamedom, synom kazateľa birminghamskej mešity. Rozprávali sme sa o viere, spoznal som jeho rodinu, zoznámil sa s jeho otcom.

V nedeľu s nami Mohamed navštívil bohoslužby v miestnom anglikánskom kostole. Po bohoslužbe bol rozrušený. Čosi sa s ním stalo. „Kristus sa ma dotkol,“ povedal, „pocítil som jeho lásku. No ja to nemôžem prijať – som moslim.“

Na druhý deň som sa s Mohamedom stretol v parku. Zveril sa mi, že sa rozhodol stať kresťanom. A tiež dodal: „Nemysli si, že som prijal nejakého iného Boha, než je ten, ku ktorému ma viedlo moje náboženstvo. Doteraz však bol pre mňa Boh iba prísny Pán. Moje náboženstvo boli iba príkazy a zákazy. No teraz v Kristovi sa mi Boh dal poznať ako láska.“

Prekvapilo ma to. Mohamed medzi Bohom Ježiša Krista a Bohom islamu nevidel rozdiel. V Kristovi mu Boh, ktorého poznal z islamu, otvoril nový rozmer: vzťah lásky. Keď o tom rozprával, spomenul som si na príbeh samého proroka Mohameda. Keď vystúpil s hlásaním jediného Boha a v jeho mene žiadal solidaritu bohatých s chudobnými, jeho reč vyvolala nevôľu bohatých klanov. Začalo sa prenasledovanie. Mohamed svojim stúpencom poradil, aby utiekli do Etiópie. Tá však bola vtedy kresťanská. Spočiatku Mohamed medzi kresťanstvom a islamom nevidel nijaký rozdiel. Boh kresťanského kráľa a Boh, ktorého prorocky ohlasoval, bol preňho ten istý.

No vráťme sa k Mohamedovi v parku: „Modlím sa,“ zdôveril sa mi, „aby som si našiel kresťanské dievča a oženil sa.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite