Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Čo sa radšej nepýtať človeka so schizofréniou

.michal Patarák .časopis .klub

V predošlom vydaní .týždňa český psychiater Cyril Höschl hovoril aj o nezodpovednom používaní pojmu schizofrénia mimo psychiatrie.

Vnáša to zmätok do chápania tejto choroby a nepochopenie do komunikácie s ľuďmi, ktorí ňou trpia.

Schizofrénia je duševná porucha, ktorá sa objavuje približne u jedného zo sto ľudí. Už jej výskyt by teda mal pôsobiť destigmatizačne, hoci to tak bohužiaľ nie je. Objavuje sa najmä v mladosti, pričom medzi jej základné príznaky patria poruchy myslenia, pocitov a vnímania, ktoré sú charakteristické najmä pre akútnu epizódu ochorenia. Ide napríklad o sluchové halucinácie alebo paranoidné bludy. Vďaka antipsychotickej liečbe a úprave životosprávy však mnohí pacienti žijú plnohodnotný život, a preto by ani nebolo prekvapením, keby ste takého človeka vo svojom okolí poznali, ale o ňom nevedeli, že sa lieči na schizofréniu.

stretnutie ako akékoľvek iné

Ak spoznáte niekoho, komu bola diagnostikovaná schizofrénia, vaša komunikácia s ním závisí najmä od toho, ako dobre ho spoznáte. Tak ako je to vlastne s každou ľudskou komunikáciou. Hĺbka a dôvernosť vzťahu určuje napokon aj priamosť vašich otázok, priamosť, ktorá inak môže tesne susediť s bezočivosťou, alebo do nej plynulo prechádzať.

V prvom rade si treba uvedomiť, že človek so schizofréniou má predovšetkým zdravotný problém. Na schizofrénii, napriek jej kvázi mytologickému pomenovaniu, nie je nič démonické či samo o sebe nebezpečné. Je to narušenie zdravia, v mnohom analogické cukrovke alebo vysokému krvnému tlaku.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite