Kvôli hudbe, ktorá sa virtuóznym spracovaním stáva dokonalým reprezentantom toho vôbec najvyššieho umenia, hoci pre svoju zrozumiteľnosť a univerzálnosť môže byť občas zamieňaná za gýč. A najmä kvôli samotnému skladateľovi a dirigentovi, ktorý si koncert neužíva s chladnokrvným majestátom velikána, ale ako by bol rockovu hviezdou. Že vetchý kmeť, veterán, zaslúžilý dôchodca, ktorému pomaly tiahne na deväťdesiat? Ale kde!
Keď v marci konečne nedostane toho Oscara za hudbu k Tarantinovmu filmu Osem hrozných, môže sa Hollywood hanbiť.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.