Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zostať na ocot

.jozef Koleják .časopis .lifestyle

Toto slovné spojenie neveští nikdy nič dobrého. Ani v živote, ani na tancovačke. Pričom by malo. Lebo ak niečo naozaj pohlo s našou civilizáciou a neustále ju hnalo vpred, ...

... bol to práve náš obyčajný, a tak trochu v rohu utiahnutý ocot.

Pozostatky octa sa našli v egytských nádobách, v ktorých sa hojdala jeho hladina zrejme už 3 000 rokov pred naším letopočtom. No podľa všetkého nás ocot sprevádza oveľa dlhšie. Približne odvtedy, ako človek vykvasil prvý mušt, vyrobil víno a to mu potom postupne skvasilo na prvý ocot. Čiže okolo 5 000 rokov pred naším letopočtom. A keďže všetko nové bolo vtedy vzácne a ľudia boli vtedy oveľa väčší optimisti, náš 7 000 rokov starý prapredok si po vypití skvaseného vína neodpľul, ale začal na ňom hľadať hneď niečo dobré. A treba povedať, že našiel.

Zistil, že s octom sa dajú predvádzať neuveriteľné kúsky nielen v pohári a pri pití, ale aj na poli či v domácnosti. Nič predsa nevedelo tak dobre vydrhnúť špinavé bronzové nádoby ako piesok a poriadny šplech octa. Nehovoriac o tom, že po jeho miernom popíjaní sa ľudia dosiaľ hromadne kosení zlou životosprávou a ešte horším trávením začínali cítiť akosi lepšie.

Už grécky Hippokrates predpisoval ocot na horúčky, žalúdočné vredy a v kombinácii s medom aj na kašeľ. Popri vypisovaní receptov si navyše všimol aj to, ako ocot vie krásne všetko vyumývať a zbaviť miestnosť a veci nežiaduceho zápachu. Skrátka, v dnešnom slova zmysle sa ním dalo nielen dezinfikovať lekárske náčinie, ale aj telo a ochrániť ho pred smrteľnou nákazou.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite