Aká je situácia na hraniciach Slovinska?
Šentilj je prihraničná slovinská dedinka s tisíckou obyvateľov, ktorá má tie lepšie časy za sebou. Do roku 1989 tu profitovalo zo železnej opony množstvo butikov a freeshopov, dnes väčšinou ostali na rakúskej hranici ako prázdne prízraky. Dokedy? Obnovia sa skutočné hranice alebo tu dočasne ostane iba asi dvojkilometrový plot, podobný tomu Orbánovmu?
„Včera prešlo do Rakúska šesťsto migrantov, dvadsiatich štyroch nám vrátili a sú tu v tábore. Určite sa pokúsia dostať do Rakúska opäť,“ hovorí nám slovinský policajt. Posiela nás z diaľnice do neďalekého prázdneho tábora s kapacitou dvetisíc migrantov. Sami si bez kontroly otvárame zábrany na ceste a míňame Macedónca, ktorý predáva v butiku suveníry. V dedine je pekáreň, ktorú vlastní kosovský Albánec a tým sa tunajšia komunita moslimov predbežne vyčerpáva.
Funguje to takto: každý deň, aj dnes, prichádza z juhu okolo jedenástej dopoludnia zvláštny, pestrofarebne pomaľovaný vlak, hovorme mu Schengen Expres podľa vzoru Orient Expresu. Tento vlak vezie iba migrantov z hraníc s Chorvátskom, obvykle má šesťsto až deväťsto pasažierov. V Šentilje ich čakajú policajti, dobrovoľníci a lekári. Dedina pre tento vlakový spoj zriadila špeciálny, štrkom vysypaný a plotom ohradený perón – hneď vedľa tábora.
Dnes z neho vystúpili väčšinou Afganci, sú ich odhadom dve tretiny, najmä rodiny s deťmi. A potom Sýrčania a trochu aj Iračania. Občania iných krajín by sa najnovšie cez grécko-macedónsku hranicu ďalej do Európy nemali dostať. Ale dostanú, ako si povieme. Tlmočníci ich s pomocou ampliónov pokynmi v jazykoch farsí, urdu či po arabsky usmerňujú do tábora, kde ich registrujú, dajú im jedlo a tým, ktorí to potrebujú, pomáhajú českí vojenskí lekári. Ako prvú vec si migranti dobíjajú mobily a hľadajú WiFi. Popoludní ich potom v stočlenných skupinách posielajú pešo do rakúskeho Spielfeldu, ktorý je na dohľad. Tých, ktorí majú dokumenty v poriadku a sú riadne zaregistrovaní, naložia Rakúšania na špeciálne autobusové linky a odvezú ich smerom k nemeckej hranici. Ostatní, ktorí prvýkrát neprejdú, najmä pre chyby v registrácii, sa o prechod pokúšajú opakovane. Aj päťkrát a prakticky vždy úspešne.
„Ošetrujeme denne desiatky migrantov. Majú najmä infekcie dýchacích ciest, zažívacie ťažkosti, bolesti chrbta, poranenia, kožné infekcie, teda bežné veci. Vážnejšie stavy, žiaľ, odmietajú hospitalizáciu v nemocnici v Maribore a nemôžeme ich k nej donútiť. Za každú cenu chcú ísť ďalej,“ hovorí podplukovník Pavel Náplava, veliteľ tímu dvanástich českých armádnych zdravotníkov, ktorí sú tu od novembra a dodáva: „Mali sme tu aj dvojmesačné dieťa, ktorého rodičia vyrazili na cestu z Afganistanu krátko po pôrode.“
hrozba zatvorenia hraníc
Starosta Šentilju Štefan Žvab je čiperný chlapík, ktorý zažil aj oveľa horšie časy: v októbri a novembri do dediny prichádzalo až desaťtisíc migrantov denne. „Vidíte tú cestu?“ odhrnie na okne svojej kancelárie záves a ukáže na hlavnú cestu cez dedinu: „Museli sme ju na jeseň dočasne uzavrieť, prúdili po nej zo železničnej stanice do Rakúska davy migrantov. Fungovala iba diaľnica. Nie, problémy sme s kriminalitou nemali. Iba raz ktosi z nich čosi ukradol na čerpacej stanici.“
Starosta Žvab tvrdí, že nevie zatiaľ ani o jednom prípade, keď Slovinsko vrátilo do Chorvátska migranta. Do Rakúska putujú aj tí, ktorí nemajú nijaké cestovné či identifikačné dokumenty: musia byť však v Európe registrovaní.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.