Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Realita predbehla zákonodarcov

.marína Gálisová .časopis .téma

Schengen končí – aspoň v podobe, akú sme dosiaľ poznali. Dalo sa to predvídať už v závere minulého roka, keď Európou otriasol teroristický útok v parížskom klube Bataclan.

Je to možno paradox, že príbeh schengenského priestoru uzatvárajú tí, ktorí stáli pri jeho zrode.

Holandsko sa už istý čas zaraďuje ku „schengenoskeptikom“. V novembri minulého roku vzišiel od lídrov tejto krajiny plán takzvaného Minischengenu. Šlo o návrh zmenšenej zóny voľného pohybu, z ktorej by vypadli krajiny ako Poľsko, Slovensko, Maďarsko, ale aj Španielsko, Taliansko či Grécko. Hoci Európska komisia odmietla pripustiť, že by jej niekto takýto plán oficiálne predložil, médiá napokon dostali správu, že o tejto verzii zóny voľného pohybu hovoril holandský minister vnútra Bert Koenders so svojím nemeckým kolegom Thomasom de Maiziere.

Ale tak či onak to nebolo všetko. Na verejnosť vzápätí prenikla druhá navrhovaná verzia Minischengenu, ktorá už pobúrila aj starú Európu. Podľa tohto ešte radikálnejšieho plánu by totiž spoločný priestor obklopený dobre stráženými hranicami tvorila iba pätica štátov: Nemecko, Rakúsko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko.

holanďania nie sú na vine

Holandsko svoju ideu Mini- až Mikroschengenu odôvodňovalo novými hrozbami, ktorým Európa čelí: predovšetkým migračnou krízou a rizikom teroristických útokov. A hoci väčšina kontinentu bola aspoň oficiálne proti redukcii voľného pohybu osôb, s vyhodnotením bezpečnostnej situácie štáty úplne súhlasili.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite