Stojí na čele jednej z najväčších nezávislých producentských firiem na Slovensku. MAYA priniesla do slovenských i českých televízií viacero úspešných programov. Stojí za Poštou pre teba, vyrábala pre Markízu Milionára aj Áno, miláčik. Pre TV JOJ robila Dievča za milión aj Inkognito.
No a pre STV ušila Hit storočia, ako aj populárny satirický program S.O.S.
Hovoríme s Vojtechom Hronom.
.od septembra relácia S.O.S nebude istý čas na televíznej obrazovke. Chystáte v relácii zmeny?
Po piatich rokoch sme mali pocit, že potrebujeme pauzu, aby sme neupadli do rutiny. Nechceme, aby relácia išla len zo zvyku. Povedali sme si, že na jeseň pôjdeme spolu do Tatier a budeme diskutovať o nápadoch. Potom prídeme s novým projektom. Dnes ešte neviem povedať, v čom bude nový, poznám len vzájomnú potenciu ľudí, ktorí program tvoria. Teraz sa ideme trošku hrať.
.budete pokračovať vo vysielaní S.O.S. v STV alebo uvažujete aj o iných televíziách?
Program, ako je S.O.S., patrí so verejnoprávnej televízie. Jedným z cieľov relácie je parodovať televízny svet, a preto by mala dostať priestor v "matke televízii". Veď všetci ľudia, ktorí na Slovensko priniesli televíznu kultúru, či už s úvodzovkami, alebo bez nich, sú z STV.
.máte pocit, že vedenie STV o reláciu S.O.S. nemá záujem?
Mali sme taký zlý pocit z vedenia, ktoré tam bolo. Bolo z nich cítiť, že nemajú radi S.O.S.. Správali sa k nemu podivne a zle ho programovali. Úprimne však neviem povedať, či to bola neprofesionalita, hlúposť alebo zámer. Neviem to odlíšiť. Vo výsledku však bolo jasné, že si nevážili S.O.S.. Preto sme mali skeptickú náladu.
.má nové vedenie STV záujem o programy z externého prostredia?
Vždy všetky televízie signalizujú, že by si chceli robiť viac programov sami. Je to nešťastná slovenská tradícia. V Európe a vôbec vo svete je externá produkcia relácií úplne bežná prax. Veľké televízie na Západe majú zamestnaných podstatne menej ľudí ako slovenské televízie. Napríklad maďarská TV2, ktorá je porovnateľná s Markízou, má 120 zamestnancov. Nemecká Pro7 má 180 ľudí. Zmyslom televízie je vysielať, nie pripravovať programy.
.čiže nápady má generovať najmä externé prostredie?
U nás je ešte komunistická predstava, že televízia si má všetko upiecť doma. V takom prípade zákonite prichádza stagnácia. Ľudia sa unavia, nechce sa im alebo robia svoju prácu rutinne. Normálna televízia sa stará o to, čo by chceli diváci vidieť a hľadá to na trhu. Keď zistí, že by o nejaký druh programu mali diváci záujem, vie, na ktorého producenta sa obrátiť. A nemusí zamestnávať ľudí, ktorí keď nemajú, čo robiť, tak robia intrigy.
.vaša spoločnosť MAYA funguje už od roku 1993. Ako vlastne vznikla?
MAYA nie je typická produkčná firma. Obvykle sa produkčné firmy vytvoria okolo režiséra. U nás je to inak. My ani nemáme interného režiséra. Pôsobil som dlho v distribúcii a chodil na televízne veľtrhy. V 1994 som bol pri zakladaní nových európskych televízií. Niektorým som dodával programy, iným radil. Potom vznikla Nova a v nej som využil svoje skúsenosti z PRO 7 a iných nemeckých televízií. Videl som, čo všetko tu chýba a ako sa televízie pohybujú po vychodených koľajach Československej televízie. Tak som sa pokúsil ponúkať im programy.
.ako prebiehajú rokovania s televíziami?
Je to u každej televízie iné. Napríklad, keď cítim, že niečo v televízii chýba, tak im to ponúknem. A ak o program prejavia záujem, uzavrieme dohodu. Ak sme vytvorili program, ktorý nie je vhodný na hlavný vysielací čas, ale televízia ma iný názor, tak o tom rokujeme. Keď ustúpime, musíme urobiť v programe zmeny, ktoré z neho spravia projekt vhodný na hlavný vysielací čas. Musíme ho urobiť väčší, plochejší, aby bol vhodný pre čo najväčší počet divákov. Zároveň musíme zvážiť, či to program znesie. Hľadáme teda spoločne najvhodnejší tvar.
.čo teraz pripravujete?
Na jeseň neprinesieme veľa noviniek. Chceme preformátovať Ooops!, ktorý robíme pre Markízu. V programe sú použité dobré fóry, ale chýba im ťahák. Ešte nie je potvrdené, či bude Ooops! pokračovať. Potrebujeme viac divákov. Vladimír Dvořák svojho času povedal vetu, ktorá sa pri tomto programe dá brať ako naše krédo. Správny humor je ten, čo múdreho neurazí a hlúpi ho pochopí. Nájsť túto mieru sa práve snažíme. Pripravujeme aj paródiu na rozprávky. Máme už prvú verziu scenára na Popolušku. Bude sa volať Sex v kráľovstve. Ako Sex in the City, ale s Popoluškou.
.nakrútili ste sedemdesiatminútový filmový portrét Ladislava Chudíka. Prečo ste sa dali na dokument?
Začali sme ho nakrúcať, keď sa zhoršil zdravotný stav pán Chudíka. Povedali sme si, že ak ho teraz nenakrútime, tak ho už možno nik nenakrúti. Našťastie sa mu počas nakrúcania dokumentu zdravotný stav zlepšil. Na základe toho sme aj zmenili motív. Nakoniec sa viac riešilo, či sa Ladislav Chudík ešte vráti do Tančiarne, alebo nie.
.pripravujete aj iné dokumenty?
Myslím, že veľký filmový portrét si zaslúži básnik Jozef Urban, autor známeho hitu Voda, čo ma drží nad vodou. Asi nie čistý dokument, ale čosi ako hudobný film na cestách, road movie. Režisérka Tina Diossi má predstavu, ako túto postavu uchopiť prostredníctvom zaujímavého príbehu. Radi by sme sa ako koproducenti na tomto projekte podieľali. Za tie roky sme si čosi zarobili, aby sme to mohli kultúre vrátiť.
.pre koho na Slovensku teraz najviac pracujete?
Robíme Poštu pre teba pre STV. Chystáme pre nich aj cyklus o lekárskych pádoch a omyloch, teda o veľkých pochybeniach a unikátnych operáciách.
.aké programy sú vyslovene vašou kávou?
Mne je blízke robiť programy, ktoré nie sú len zábavné, ale niečo vám po nich aj ostane. Za taký program považujem Hit storočia. Televízia totiž nemá len zabávať. Má prostredníctvom zábavy dať človeku aj niečo viac, nemá pracovať iba s prvotnými pudmi.
.diváci však nemajú radi, keď ich chcete popri zábave aj poučovať.
Televízia pracuje pre srdce. Program, ktorý je určený pre rozum, v televízii nefunguje. Je preto veľmi náročné zistiť, ako útočiť na srdce a zanechávať niečo aj v rozume.
.na Slovensku sa končí éra telenoviel, televízie ich sťahujú z vysielania. Prečo tu vydržali tak dlho?
Každý program má nejaký sociálny alebo kultúrny zmysel. V Latinskej Amerike majú telenovely niekoľko dôležitých funkcií. Učia ľudí jesť príborom. Učia ich emóciám. Dávajú im možnosť zažiť niečo, čo sami nikdy zažiť nemôžu. Majú podobnú funkciu ako mali nástenné maľby v kostoloch: Kedysi veľa ľudí nevedelo čítať, preto mali Bibliu nakreslenú v kostole. A televízia robí to isté.
.ukazuje sa, že televízne seriály dokážu stále zaručiť televízii stabilný divácky záujem. Váš názor na nové slovenské seriály?
Seriály dnes už vieme na Slovensku robiť, ale stále v tom nemáme srdce. Technicky či herecky sú už na dobrej úrovni. Už sa im dá aj veriť, ale chýba tomu niečo domácke aj nejaké tajné posolstvo. Nevieme ešte robiť autentickú hranú tvorbu, ktorá by nás chytila za srdce. Možno Andy Kraus to dokáže. Škoda, sa zatiaľ venuje iba na zábavnej stránke ľudského života. Ale určite má na to.
.vrátia sa reality šou na televízne obrazovky?
Určite áno, ale nie v takom formáte, ako sme ich poznali doteraz. Televízia predsa vznikla preto, aby zachytávala realitu. Na kontajnerovej šou bol však reálny len divák, ktorý tomu veril.
.aké reality šou nás teda čakajú?
Existuje formát, ktorý sa mne osobne páči. Volá sa Moja šanca a beží teraz v Nemecku. Je to formát, kde napríklad kvetinárstvo vyhlási, že prijme novú kvetinárku. Prihlásia sa tri a tvorcovia zachytávajú proces prijímania kvetinárky do zamestnania. Je to úplná banalita, ale plná emócií. Emócia totiž nie je len v spievaní, ale aj v normálnom živote.
.pripravujete v Čechách film v medzinárodnej koprodukcii. Uvažovali ste aj nad slovenským filmom?
Nahovárali nás, že je práve čas urobiť film z S.O.S.. Ale nie som si tým istý. Ekonomika nepustí. Ak i vezmete 15-miliónový film, čo je dosť lacný film, tak ak by televízia dala päť miliónov, tak ešte treba získať 10 miliónov z kín. Ale v kine by sme museli zarobiť dvadsať miliónov, pretože kiná si nechávajú polovicu. Takže do kina potrebujeme prilákať dvestotisíc divákov, aby sme na seba zarobili. Ak nechceme brať peniaze nedobrovoľne od všetkých občanov, vo forme dotácie z ministerstva. Keď budem mať námet, ktorý by pritiahol dvestotisíc ľudí do kina, potom nakrútime film.
.aké je teraz slovenské televízne prostredie?
Komerčné sa čoraz viac štandardizujú, to však neplatí pre verejnoprávnu televíziu. Keďže politici stále žijú v omyle, že televízia im niečo zabezpečí, tak si v nej stále ponechávajú vplyv. A to aj napriek Ruskovej kauze, ktorá ukázala, že televízia nezachráni nikoho. Politici si však myslia, že je dôležité byť v televízii. Verejnoprávne spravodajstvo preto nemá žiadnu silu. Neosloví nikoho okrem divákov 70 plus, ktorí sú už oslovení.
No a pre STV ušila Hit storočia, ako aj populárny satirický program S.O.S.
Hovoríme s Vojtechom Hronom.
.od septembra relácia S.O.S nebude istý čas na televíznej obrazovke. Chystáte v relácii zmeny?
Po piatich rokoch sme mali pocit, že potrebujeme pauzu, aby sme neupadli do rutiny. Nechceme, aby relácia išla len zo zvyku. Povedali sme si, že na jeseň pôjdeme spolu do Tatier a budeme diskutovať o nápadoch. Potom prídeme s novým projektom. Dnes ešte neviem povedať, v čom bude nový, poznám len vzájomnú potenciu ľudí, ktorí program tvoria. Teraz sa ideme trošku hrať.
.budete pokračovať vo vysielaní S.O.S. v STV alebo uvažujete aj o iných televíziách?
Program, ako je S.O.S., patrí so verejnoprávnej televízie. Jedným z cieľov relácie je parodovať televízny svet, a preto by mala dostať priestor v "matke televízii". Veď všetci ľudia, ktorí na Slovensko priniesli televíznu kultúru, či už s úvodzovkami, alebo bez nich, sú z STV.
.máte pocit, že vedenie STV o reláciu S.O.S. nemá záujem?
Mali sme taký zlý pocit z vedenia, ktoré tam bolo. Bolo z nich cítiť, že nemajú radi S.O.S.. Správali sa k nemu podivne a zle ho programovali. Úprimne však neviem povedať, či to bola neprofesionalita, hlúposť alebo zámer. Neviem to odlíšiť. Vo výsledku však bolo jasné, že si nevážili S.O.S.. Preto sme mali skeptickú náladu.
.má nové vedenie STV záujem o programy z externého prostredia?
Vždy všetky televízie signalizujú, že by si chceli robiť viac programov sami. Je to nešťastná slovenská tradícia. V Európe a vôbec vo svete je externá produkcia relácií úplne bežná prax. Veľké televízie na Západe majú zamestnaných podstatne menej ľudí ako slovenské televízie. Napríklad maďarská TV2, ktorá je porovnateľná s Markízou, má 120 zamestnancov. Nemecká Pro7 má 180 ľudí. Zmyslom televízie je vysielať, nie pripravovať programy.
.čiže nápady má generovať najmä externé prostredie?
U nás je ešte komunistická predstava, že televízia si má všetko upiecť doma. V takom prípade zákonite prichádza stagnácia. Ľudia sa unavia, nechce sa im alebo robia svoju prácu rutinne. Normálna televízia sa stará o to, čo by chceli diváci vidieť a hľadá to na trhu. Keď zistí, že by o nejaký druh programu mali diváci záujem, vie, na ktorého producenta sa obrátiť. A nemusí zamestnávať ľudí, ktorí keď nemajú, čo robiť, tak robia intrigy.
.vaša spoločnosť MAYA funguje už od roku 1993. Ako vlastne vznikla?
MAYA nie je typická produkčná firma. Obvykle sa produkčné firmy vytvoria okolo režiséra. U nás je to inak. My ani nemáme interného režiséra. Pôsobil som dlho v distribúcii a chodil na televízne veľtrhy. V 1994 som bol pri zakladaní nových európskych televízií. Niektorým som dodával programy, iným radil. Potom vznikla Nova a v nej som využil svoje skúsenosti z PRO 7 a iných nemeckých televízií. Videl som, čo všetko tu chýba a ako sa televízie pohybujú po vychodených koľajach Československej televízie. Tak som sa pokúsil ponúkať im programy.
.ako prebiehajú rokovania s televíziami?
Je to u každej televízie iné. Napríklad, keď cítim, že niečo v televízii chýba, tak im to ponúknem. A ak o program prejavia záujem, uzavrieme dohodu. Ak sme vytvorili program, ktorý nie je vhodný na hlavný vysielací čas, ale televízia ma iný názor, tak o tom rokujeme. Keď ustúpime, musíme urobiť v programe zmeny, ktoré z neho spravia projekt vhodný na hlavný vysielací čas. Musíme ho urobiť väčší, plochejší, aby bol vhodný pre čo najväčší počet divákov. Zároveň musíme zvážiť, či to program znesie. Hľadáme teda spoločne najvhodnejší tvar.
.čo teraz pripravujete?
Na jeseň neprinesieme veľa noviniek. Chceme preformátovať Ooops!, ktorý robíme pre Markízu. V programe sú použité dobré fóry, ale chýba im ťahák. Ešte nie je potvrdené, či bude Ooops! pokračovať. Potrebujeme viac divákov. Vladimír Dvořák svojho času povedal vetu, ktorá sa pri tomto programe dá brať ako naše krédo. Správny humor je ten, čo múdreho neurazí a hlúpi ho pochopí. Nájsť túto mieru sa práve snažíme. Pripravujeme aj paródiu na rozprávky. Máme už prvú verziu scenára na Popolušku. Bude sa volať Sex v kráľovstve. Ako Sex in the City, ale s Popoluškou.
.nakrútili ste sedemdesiatminútový filmový portrét Ladislava Chudíka. Prečo ste sa dali na dokument?
Začali sme ho nakrúcať, keď sa zhoršil zdravotný stav pán Chudíka. Povedali sme si, že ak ho teraz nenakrútime, tak ho už možno nik nenakrúti. Našťastie sa mu počas nakrúcania dokumentu zdravotný stav zlepšil. Na základe toho sme aj zmenili motív. Nakoniec sa viac riešilo, či sa Ladislav Chudík ešte vráti do Tančiarne, alebo nie.
.pripravujete aj iné dokumenty?
Myslím, že veľký filmový portrét si zaslúži básnik Jozef Urban, autor známeho hitu Voda, čo ma drží nad vodou. Asi nie čistý dokument, ale čosi ako hudobný film na cestách, road movie. Režisérka Tina Diossi má predstavu, ako túto postavu uchopiť prostredníctvom zaujímavého príbehu. Radi by sme sa ako koproducenti na tomto projekte podieľali. Za tie roky sme si čosi zarobili, aby sme to mohli kultúre vrátiť.
.pre koho na Slovensku teraz najviac pracujete?
Robíme Poštu pre teba pre STV. Chystáme pre nich aj cyklus o lekárskych pádoch a omyloch, teda o veľkých pochybeniach a unikátnych operáciách.
.aké programy sú vyslovene vašou kávou?
Mne je blízke robiť programy, ktoré nie sú len zábavné, ale niečo vám po nich aj ostane. Za taký program považujem Hit storočia. Televízia totiž nemá len zabávať. Má prostredníctvom zábavy dať človeku aj niečo viac, nemá pracovať iba s prvotnými pudmi.
.diváci však nemajú radi, keď ich chcete popri zábave aj poučovať.
Televízia pracuje pre srdce. Program, ktorý je určený pre rozum, v televízii nefunguje. Je preto veľmi náročné zistiť, ako útočiť na srdce a zanechávať niečo aj v rozume.
.na Slovensku sa končí éra telenoviel, televízie ich sťahujú z vysielania. Prečo tu vydržali tak dlho?
Každý program má nejaký sociálny alebo kultúrny zmysel. V Latinskej Amerike majú telenovely niekoľko dôležitých funkcií. Učia ľudí jesť príborom. Učia ich emóciám. Dávajú im možnosť zažiť niečo, čo sami nikdy zažiť nemôžu. Majú podobnú funkciu ako mali nástenné maľby v kostoloch: Kedysi veľa ľudí nevedelo čítať, preto mali Bibliu nakreslenú v kostole. A televízia robí to isté.
.ukazuje sa, že televízne seriály dokážu stále zaručiť televízii stabilný divácky záujem. Váš názor na nové slovenské seriály?
Seriály dnes už vieme na Slovensku robiť, ale stále v tom nemáme srdce. Technicky či herecky sú už na dobrej úrovni. Už sa im dá aj veriť, ale chýba tomu niečo domácke aj nejaké tajné posolstvo. Nevieme ešte robiť autentickú hranú tvorbu, ktorá by nás chytila za srdce. Možno Andy Kraus to dokáže. Škoda, sa zatiaľ venuje iba na zábavnej stránke ľudského života. Ale určite má na to.
.vrátia sa reality šou na televízne obrazovky?
Určite áno, ale nie v takom formáte, ako sme ich poznali doteraz. Televízia predsa vznikla preto, aby zachytávala realitu. Na kontajnerovej šou bol však reálny len divák, ktorý tomu veril.
.aké reality šou nás teda čakajú?
Existuje formát, ktorý sa mne osobne páči. Volá sa Moja šanca a beží teraz v Nemecku. Je to formát, kde napríklad kvetinárstvo vyhlási, že prijme novú kvetinárku. Prihlásia sa tri a tvorcovia zachytávajú proces prijímania kvetinárky do zamestnania. Je to úplná banalita, ale plná emócií. Emócia totiž nie je len v spievaní, ale aj v normálnom živote.
.pripravujete v Čechách film v medzinárodnej koprodukcii. Uvažovali ste aj nad slovenským filmom?
Nahovárali nás, že je práve čas urobiť film z S.O.S.. Ale nie som si tým istý. Ekonomika nepustí. Ak i vezmete 15-miliónový film, čo je dosť lacný film, tak ak by televízia dala päť miliónov, tak ešte treba získať 10 miliónov z kín. Ale v kine by sme museli zarobiť dvadsať miliónov, pretože kiná si nechávajú polovicu. Takže do kina potrebujeme prilákať dvestotisíc divákov, aby sme na seba zarobili. Ak nechceme brať peniaze nedobrovoľne od všetkých občanov, vo forme dotácie z ministerstva. Keď budem mať námet, ktorý by pritiahol dvestotisíc ľudí do kina, potom nakrútime film.
.aké je teraz slovenské televízne prostredie?
Komerčné sa čoraz viac štandardizujú, to však neplatí pre verejnoprávnu televíziu. Keďže politici stále žijú v omyle, že televízia im niečo zabezpečí, tak si v nej stále ponechávajú vplyv. A to aj napriek Ruskovej kauze, ktorá ukázala, že televízia nezachráni nikoho. Politici si však myslia, že je dôležité byť v televízii. Verejnoprávne spravodajstvo preto nemá žiadnu silu. Neosloví nikoho okrem divákov 70 plus, ktorí sú už oslovení.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.