Keby domovskou scénou HZDS bola iná ako slovenská, tak výročná správa o hospodárení tejto, s odpustením, strany by vyvolala taký škandál, že by sa zem triasla. Ale sme na Slovensku, takže bizarní „darcovia“ a „veritelia“ Vladimíra Mečiara sú už na dobrej ceste,
aby sa rozpustili v prázdnych frázach o „netransparentnom financovaní“, „záhadných sponzoroch“, „nezrovnalostiach v účtoch“ a pod. Teda bez koncovky a vyvodenia zodpovednosti, ako vždy doteraz.
Podpredseda strany, ktorý nesie v igelitke 7 miliónov od dôchodcu do partajnej kasy, je predstava, aká by narazila azda už aj v Kazachstane. Štatutárka strany, ktorá mala 18. decembra zmluvy podpisovať v Bratislave, bola v ten deň v Bruseli. „Darcovia“ a „veritelia“ z výročnej správy (rodina funkcionára z Čadce, žena na materskej dovolenke, dokopy 45 miliónov) sa všetci utajujú a patria evidentne mimo okruh azda dvoch-troch tisícok ľudí, čo by si na Slovensku takéto „investície“ mohli dovoliť. Explicitnejšie indície, že HZDS točí špinavé peniaze, sa nedajú už ani vymyslieť. Parlament však neprerušil dovolenku, prokuratúra spí a premiér „sa financovaním HZDS nezaoberá“.
S pravdepodobnosťou na samej hranici istoty sa dá konštatovať, že „darcovia“ a „veritelia“ v správe HZDS sú legendou, ktorá legalizuje peniaze, čo strana musela vykázať na výdavkovej strane. Nechytá sa ani o chlp „jemnejšia“ teória, podľa ktorej by fiktívne dary v súhrnnej hodnote 11 miliónov zakrývali reálnu pôžičku v rovnakej sume od firmy Optifin Invest, ktorá bola „splatená“ v ten istý deň, čo Urbáni pribehol s igelitkou. Nechytá sa preto, lebo keby chcel niekto „zakryť“ dar pôžičkou, tak by vymyslel dlhodobý úver. Trebárs s 15-ročnou splatnosťou... Na takpovediac metodickom náčrte, ako sa perú špinavé peniaze, nič nemení ani „alternatíva“, že fiktívne dary zakrývajú iný „príjem“, ktorým umorili reálny krátkodobý úver.
Zlú predtuchu, že grandiózna kauza vyšumí do stratena, posilňujú, paradoxne, napríklad famózni „veritelia“ z Čadce, ktorí sa vynorili už vo výročnej správe 2007. Za celý rok nikomu vrátane daňového úradu, prokuratúry a finančnej polície, nenapadlo preskúmať pôvod tohto „dlhodobého záväzku“, ktorý sa zhodou okolností celkom podobá na deklarovanú hodnotu Elektry. Nikomu neudrelo očí, že HZDS začalo účtovne „splácať“ tento „úver“ po 7 rokoch, keď zmena zákona prinútila „veriteľov“ menovite identifikovať. (Pikantné je, že jednej z firiem týchto „veriteľov“ vyplatil Žilinský kraj 9 miliónov za absurdnú zákazku na „analýzu stavu nemocníc“).
Na Slovensku, a tu už nejde len o štátne orgány, absentuje základná schopnosť vidieť do úplne jasných súvislostí a doťahovať príznakové javy obrovských špinavostí do rezultatívnej koncovky. Napríklad v podobnej, ale menšej kauze Stanislava Grossa netrvalo českým médiám ani týždeň, kým si zistili, že „strejda Vik“ milión v živote pokope nevidel. A potom to už išlo ako na Hockenheime – až po demisiu.... HZDS sa z príbehu, zdá sa, poučilo, takže na rozdiel od českého expremiéra vyhlásilo komunikačné embargo, aby lož neplátali lžou, keďže situácia je taká expertná, že všetko, čo povedia, už ju môže len zhoršiť. To, či vykrikovanie Miroslava Jureňu, že „darcovia sú výsmech“ a zodpovední sú Urbáni s Kramplovou, je mocenský zápas o poschodie pod Mečiarom, alebo nová kosť pre médiá, je úplne jedno. Ak na Slovensku niet nikoho, koho by napadlo ísť po účtoch, prevodoch, daňových priznaniach a majetkových pomeroch všetkých „darcov“ a „veriteľov“ z listiny HZDS, tak sa nesmieme čudovať, že zločinecké organizácie robia v tejto krajine politiku.
aby sa rozpustili v prázdnych frázach o „netransparentnom financovaní“, „záhadných sponzoroch“, „nezrovnalostiach v účtoch“ a pod. Teda bez koncovky a vyvodenia zodpovednosti, ako vždy doteraz.
Podpredseda strany, ktorý nesie v igelitke 7 miliónov od dôchodcu do partajnej kasy, je predstava, aká by narazila azda už aj v Kazachstane. Štatutárka strany, ktorá mala 18. decembra zmluvy podpisovať v Bratislave, bola v ten deň v Bruseli. „Darcovia“ a „veritelia“ z výročnej správy (rodina funkcionára z Čadce, žena na materskej dovolenke, dokopy 45 miliónov) sa všetci utajujú a patria evidentne mimo okruh azda dvoch-troch tisícok ľudí, čo by si na Slovensku takéto „investície“ mohli dovoliť. Explicitnejšie indície, že HZDS točí špinavé peniaze, sa nedajú už ani vymyslieť. Parlament však neprerušil dovolenku, prokuratúra spí a premiér „sa financovaním HZDS nezaoberá“.
S pravdepodobnosťou na samej hranici istoty sa dá konštatovať, že „darcovia“ a „veritelia“ v správe HZDS sú legendou, ktorá legalizuje peniaze, čo strana musela vykázať na výdavkovej strane. Nechytá sa ani o chlp „jemnejšia“ teória, podľa ktorej by fiktívne dary v súhrnnej hodnote 11 miliónov zakrývali reálnu pôžičku v rovnakej sume od firmy Optifin Invest, ktorá bola „splatená“ v ten istý deň, čo Urbáni pribehol s igelitkou. Nechytá sa preto, lebo keby chcel niekto „zakryť“ dar pôžičkou, tak by vymyslel dlhodobý úver. Trebárs s 15-ročnou splatnosťou... Na takpovediac metodickom náčrte, ako sa perú špinavé peniaze, nič nemení ani „alternatíva“, že fiktívne dary zakrývajú iný „príjem“, ktorým umorili reálny krátkodobý úver.
Zlú predtuchu, že grandiózna kauza vyšumí do stratena, posilňujú, paradoxne, napríklad famózni „veritelia“ z Čadce, ktorí sa vynorili už vo výročnej správe 2007. Za celý rok nikomu vrátane daňového úradu, prokuratúry a finančnej polície, nenapadlo preskúmať pôvod tohto „dlhodobého záväzku“, ktorý sa zhodou okolností celkom podobá na deklarovanú hodnotu Elektry. Nikomu neudrelo očí, že HZDS začalo účtovne „splácať“ tento „úver“ po 7 rokoch, keď zmena zákona prinútila „veriteľov“ menovite identifikovať. (Pikantné je, že jednej z firiem týchto „veriteľov“ vyplatil Žilinský kraj 9 miliónov za absurdnú zákazku na „analýzu stavu nemocníc“).
Na Slovensku, a tu už nejde len o štátne orgány, absentuje základná schopnosť vidieť do úplne jasných súvislostí a doťahovať príznakové javy obrovských špinavostí do rezultatívnej koncovky. Napríklad v podobnej, ale menšej kauze Stanislava Grossa netrvalo českým médiám ani týždeň, kým si zistili, že „strejda Vik“ milión v živote pokope nevidel. A potom to už išlo ako na Hockenheime – až po demisiu.... HZDS sa z príbehu, zdá sa, poučilo, takže na rozdiel od českého expremiéra vyhlásilo komunikačné embargo, aby lož neplátali lžou, keďže situácia je taká expertná, že všetko, čo povedia, už ju môže len zhoršiť. To, či vykrikovanie Miroslava Jureňu, že „darcovia sú výsmech“ a zodpovední sú Urbáni s Kramplovou, je mocenský zápas o poschodie pod Mečiarom, alebo nová kosť pre médiá, je úplne jedno. Ak na Slovensku niet nikoho, koho by napadlo ísť po účtoch, prevodoch, daňových priznaniach a majetkových pomeroch všetkých „darcov“ a „veriteľov“ z listiny HZDS, tak sa nesmieme čudovať, že zločinecké organizácie robia v tejto krajine politiku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.