Tvorcovia novostavby SND chceli, aby sa aj v Bratislave mal kde hrať Richard Wagner. Ale zatiaľ nám postačí aj Verdi, veď koľko ľudí by asi tak prišlo na piatu reprízu Wagnera?
Ale keďže sa nová premiéra Verdiho Trubadúra konala vmodernej sále novostavby, rozhodol sa režisér Marek Bendík pre moderne poňaté režisérske divadlo. Prečo nie? Verdiho árie sa môžu spievať aj v garážach, zbor môže byť oblečený ako mafiánska partička a dve sólistky môžu pobiehať po scéne v spodnej bielizni – keď to celé drží, funguje. Čo, žiaľ, nie je prípad novej premiéry v SND. Režisér mal ambíciu urobiť z príbehu Trubadúra metaforický obraz pozície kultúry na Slovensku, kde umelci stoja proti mafiánom. V Manricovi sme mali vidieť „tvorivého človeka dychtiaceho po kultúre, ktorý sa neuspokojí so základnými životnými potrebami“. Paradoxné je, že aj divák tento režisérsky zámer pochopí, až keď si o tom prečíta v bulletine. Ani hudobné naštudovanie nie je nadštandardné. Časť domáceho súboru sa nestotožnila s režisérskou predstavou, preto dostali šancu hostia – Jana Doležílková či Mario Zhang, ktorého výkon nebol veľmi presvedčivý. Najväčší potlesk zaslúžene dostala Denisa Hamarová z domáceho ansámblu. SND chcela priniesť operu, ktorá by zaujala a provokovala. Nebol to úspešný pokus, ale geniálna Verdiho hudba dokáže zachrániť veľa. Aj keď občas je lepšie vnímať ju aj v divadle s privretými očami.
.eč
Ale keďže sa nová premiéra Verdiho Trubadúra konala vmodernej sále novostavby, rozhodol sa režisér Marek Bendík pre moderne poňaté režisérske divadlo. Prečo nie? Verdiho árie sa môžu spievať aj v garážach, zbor môže byť oblečený ako mafiánska partička a dve sólistky môžu pobiehať po scéne v spodnej bielizni – keď to celé drží, funguje. Čo, žiaľ, nie je prípad novej premiéry v SND. Režisér mal ambíciu urobiť z príbehu Trubadúra metaforický obraz pozície kultúry na Slovensku, kde umelci stoja proti mafiánom. V Manricovi sme mali vidieť „tvorivého človeka dychtiaceho po kultúre, ktorý sa neuspokojí so základnými životnými potrebami“. Paradoxné je, že aj divák tento režisérsky zámer pochopí, až keď si o tom prečíta v bulletine. Ani hudobné naštudovanie nie je nadštandardné. Časť domáceho súboru sa nestotožnila s režisérskou predstavou, preto dostali šancu hostia – Jana Doležílková či Mario Zhang, ktorého výkon nebol veľmi presvedčivý. Najväčší potlesk zaslúžene dostala Denisa Hamarová z domáceho ansámblu. SND chcela priniesť operu, ktorá by zaujala a provokovala. Nebol to úspešný pokus, ale geniálna Verdiho hudba dokáže zachrániť veľa. Aj keď občas je lepšie vnímať ju aj v divadle s privretými očami.
.eč
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.