Cestovná kancelária Pilgrimtour so sídlom v Litptovskom Mikuláši priviezla vlani na Slovensko najviac zahraničných turistov. Uvádza sa to v špecializovanom rebríčku Top Trend. O tom, čo tu chýba cestovnému ruchu, hovoríme s Martinou Stanovou z CK Pilgrimtour.
.z ktorých krajín prinášate na Slovensko najviac turistov?
Najviac klientov sme v minulom roku mali z Ukrajiny a Ruska, celkovo sme pobyt na Slovensku sprostredkovali klientom z viac ako 50 krajín celého sveta. Našimi hosťami boli aj občania „exotických krajín“ ako Juhoafrická republika, Dominikánska republika či Azerbajdžan.
Pokles záujmu sme zaznamenali u občanov z krajín bývalého Sovietskeho zväzu, najmä z Ruska. Záujem rastie u turistov z Čiech, z Južnej Kórey a Izraela.
.ktoré miesta na Slovensku sú pre zahraničných turistov najatraktívnejšie?
Bratislava, kúpeľné mestá, Vysoké Tatry, Nízke Tatry – najmä v zimnej sezóne. Rusky hovoriaci klienti prichádzajú najmä kvôli lyžovaniu v Nízkych Tatrách, Francúzi prichádzajú za pešou turistikou a pamiatkami, Poliaci navštevujú termálne kúpaliská a jaskyne, klienti z Izraela sa zameriavajú na kultúrne pamiatky.
.čo najviac odrádza vašich klientov od opätovnej návštevy Slovenska?
Najmä priemerná úroveň hotelových služieb. V niektorých hoteloch – napríklad Hutník Tatranské Matliare, Urán Tatranská Lomnica – akoby zastal čas. Služby, interiér, personál, jedálne lístky silne pripomínajú atmosféru z čias socializmu. Tieto hotely by sa už dali využívať na výlety do minulosti. Zaznamenávame aj sťažnosti na služby pri kultúrnych pamiatkach – neupravené parkoviská s vysokým parkovným, úroveň hygieny na toaletách, stravovanie – väčšinou len bufety s ponukou rýchleho občerstvenia. No a, samozrejme, turistov odrádza aj špina a odpadky v národných parkoch, pri jazerách a podobne. Aj keď vo všeobecnosti hodnotia Slovensko ako čistú krajinu.
.stáva sa, že klienti odchádzajú vyslovene sklamaní?
Zaznamenali sme aj prípady krádeží. Najhorším prípadom bolo, keď klientom ukradli auto hneď po príchode do hotela – a spolu s autom zmizli aj všetky ich osobné veci. Okradnutí turisti sa na Slovensko zrejme nevrátia.
.majú zahraniční turisti pocit, že sú tu vítaní?
Áno, v prevažnej miere majú tento pocit. Pozitívne ohlasy zaznamenávame napríklad v hoteloch Patria Štrbské Pleso, Družba Jasná alebo v hoteli Barónka v Bratislave. V niektorých hoteloch sa turisti sťažujú na personál – problém s nedostatkom kvalitného personálu je celoslovenským problémom, riešením by mohlo byť aj otvorenie nášho pracovného trhu pre občanov Ukrajiny. Častým problémom býva nedostatočná znalosť cudzích jazykov zo strany personálu.
.vaša cestovka dováža veľa turistov z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Sú títo turisti v niečom špecifickí?
Nie, sú iní ako ostatní turisti, aj keď ich reakcie na prípadné problémy bývajú často neprimerané. Na druhej strane však dokážu oceniť srdečnosť, pohostinnosť a kvalitu služieb. Na Slovensko z týchto krajín prichádza tzv. nižšia stredná vrstva – vďaka cenám ešte stále nižším ako v „západných krajinách“.
.čo ešte treba zlepšiť, aby Slovensko fungovalo ako atraktívna destinácia?
Klienti smerujúci na stredné a severné Slovensko sa sťažujú najmä na komplikované dopravné spojenie – nevýhodná poloha letiska, absentujúce priame letecké spojenie s Ukrajinou, USA a podobne. Letisko Poprad má priame spojenie len s Londýnom a samotné letisko má veľmi nízku kvalitu služieb. Aj cestné značenie je nevyhovujúce, turistické atrakcie sú označené zle alebo vôbec. Turistom chýbajú voľne dostupné mapy Slovenska s vyznačenými pozoruhodnosťami. Čo sa týka múzeí, turisti by uvítali propagačné materiály v ich rodnom jazyku, minimálne v angličtine, čo je často problém. Občania s vízovou povinnosťou sa sťažujú na zdĺhavý a komplikovaný proces vybavovania víz. Častým predmetom sťažností je aj nedostatočný sortiment v obchodoch, najmä potravín, a veľmi obmedzený výber suvenírov. Turisti by uvítali možnosť zakúpenia tzv. pasov – spoločných predplatených kariet na rôzne atrakcie
.z ktorých krajín prinášate na Slovensko najviac turistov?
Najviac klientov sme v minulom roku mali z Ukrajiny a Ruska, celkovo sme pobyt na Slovensku sprostredkovali klientom z viac ako 50 krajín celého sveta. Našimi hosťami boli aj občania „exotických krajín“ ako Juhoafrická republika, Dominikánska republika či Azerbajdžan.
Pokles záujmu sme zaznamenali u občanov z krajín bývalého Sovietskeho zväzu, najmä z Ruska. Záujem rastie u turistov z Čiech, z Južnej Kórey a Izraela.
.ktoré miesta na Slovensku sú pre zahraničných turistov najatraktívnejšie?
Bratislava, kúpeľné mestá, Vysoké Tatry, Nízke Tatry – najmä v zimnej sezóne. Rusky hovoriaci klienti prichádzajú najmä kvôli lyžovaniu v Nízkych Tatrách, Francúzi prichádzajú za pešou turistikou a pamiatkami, Poliaci navštevujú termálne kúpaliská a jaskyne, klienti z Izraela sa zameriavajú na kultúrne pamiatky.
.čo najviac odrádza vašich klientov od opätovnej návštevy Slovenska?
Najmä priemerná úroveň hotelových služieb. V niektorých hoteloch – napríklad Hutník Tatranské Matliare, Urán Tatranská Lomnica – akoby zastal čas. Služby, interiér, personál, jedálne lístky silne pripomínajú atmosféru z čias socializmu. Tieto hotely by sa už dali využívať na výlety do minulosti. Zaznamenávame aj sťažnosti na služby pri kultúrnych pamiatkach – neupravené parkoviská s vysokým parkovným, úroveň hygieny na toaletách, stravovanie – väčšinou len bufety s ponukou rýchleho občerstvenia. No a, samozrejme, turistov odrádza aj špina a odpadky v národných parkoch, pri jazerách a podobne. Aj keď vo všeobecnosti hodnotia Slovensko ako čistú krajinu.
.stáva sa, že klienti odchádzajú vyslovene sklamaní?
Zaznamenali sme aj prípady krádeží. Najhorším prípadom bolo, keď klientom ukradli auto hneď po príchode do hotela – a spolu s autom zmizli aj všetky ich osobné veci. Okradnutí turisti sa na Slovensko zrejme nevrátia.
.majú zahraniční turisti pocit, že sú tu vítaní?
Áno, v prevažnej miere majú tento pocit. Pozitívne ohlasy zaznamenávame napríklad v hoteloch Patria Štrbské Pleso, Družba Jasná alebo v hoteli Barónka v Bratislave. V niektorých hoteloch sa turisti sťažujú na personál – problém s nedostatkom kvalitného personálu je celoslovenským problémom, riešením by mohlo byť aj otvorenie nášho pracovného trhu pre občanov Ukrajiny. Častým problémom býva nedostatočná znalosť cudzích jazykov zo strany personálu.
.vaša cestovka dováža veľa turistov z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Sú títo turisti v niečom špecifickí?
Nie, sú iní ako ostatní turisti, aj keď ich reakcie na prípadné problémy bývajú často neprimerané. Na druhej strane však dokážu oceniť srdečnosť, pohostinnosť a kvalitu služieb. Na Slovensko z týchto krajín prichádza tzv. nižšia stredná vrstva – vďaka cenám ešte stále nižším ako v „západných krajinách“.
.čo ešte treba zlepšiť, aby Slovensko fungovalo ako atraktívna destinácia?
Klienti smerujúci na stredné a severné Slovensko sa sťažujú najmä na komplikované dopravné spojenie – nevýhodná poloha letiska, absentujúce priame letecké spojenie s Ukrajinou, USA a podobne. Letisko Poprad má priame spojenie len s Londýnom a samotné letisko má veľmi nízku kvalitu služieb. Aj cestné značenie je nevyhovujúce, turistické atrakcie sú označené zle alebo vôbec. Turistom chýbajú voľne dostupné mapy Slovenska s vyznačenými pozoruhodnosťami. Čo sa týka múzeí, turisti by uvítali propagačné materiály v ich rodnom jazyku, minimálne v angličtine, čo je často problém. Občania s vízovou povinnosťou sa sťažujú na zdĺhavý a komplikovaný proces vybavovania víz. Častým predmetom sťažností je aj nedostatočný sortiment v obchodoch, najmä potravín, a veľmi obmedzený výber suvenírov. Turisti by uvítali možnosť zakúpenia tzv. pasov – spoločných predplatených kariet na rôzne atrakcie
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.