Najťažšia situácia je v Prešove a v Žiline, pacienti a ich príbuzní sa oprávnene boja. Sestry tak zasiahli aj do predvolebnej kampane a vnútili jej svoju tému.
V centre Prešova na Hlavnej ulici nájdete podzemnú reštauráciu spoetickým názvom Šarišská chiža (áno, smäkkým „i“). Práve tu sa v prvé dni po odchode z nemocnice pravidelne stretávajú a vzájomne povzbudzujú mnohé zdravotné sestry. Pochopiteľne, sú zneistené a boja sa, čo bude. Mnohé v nemocnici odrobili desiatky rokov a nikdy neboli bez práce. Ovláda ich teraz zmes pocitov, od sklamania po odhodlanie vydržať spolu dovtedy, kým vláda a parlament nesplnia ich požiadavky – svoj boj vedú najmä s politikmi v Bratislave, nie s vedením svojej nemocnice. Toto nie je klasický odborársky štrajk, ale zápas o zmenu priorít vlády.
„Sestričky, nebuďte také hlučné. Vedľa sedí smeráčka,“ prejde okolo muž s dobrou radou, ktorého sestry spoznajú ako miestneho kostolníka. Chvíľu sú dámy tichšie, no potom sa všetko vráti do starých koľají. „Dobre vám radím, smeráčky vás nahrávajú!“ zopakuje muž po chvíľke radu a deväť sestier, medzi nimi dvaja muži, sa iba schuti zasmejú: „No a?“
čakáme, čo urobia politici
Renáta Váhovská odpracovala vo Fakultnej nemocnici a poliklinikou J. A. Reimana dvadsať rokov. Z jej oddelenia ORL teraz odišli všetky sestry okrem dvoch. „Jedna z nás výpoveď stiahla a druhá bola k jej stiahnutiu donútená. Nemocnica na ňu poslala kontrolu sociálneho pracovníka, ktorý zisťoval, či dieťa chodí do školy a musela predložiť doklad, že je zamestnaná amá dieťa z čoho živiť,“ opisuje Váhovská formy vzájomného zápasu medzi revoltujúcimi sestrami a vedením nemocnice. Ako si povieme, sú od jemných po pomerne brutálne a podieľajú sa na nich obe strany sporu.
Inštrumentárka a odborárka Váhovská strávila štyri apol roka na materskej. Podľa novely zákona č. 62/2015, ktorú vlani parlament prijal a ktorá sestry tak pobúrila, sa táto doba – na rozdiel napríklad od učiteľov – nepočíta do výpočtu platu a podľa zákona by teda zarábala menej ako predtým. Pravda, s dôležitým dôvetkom, že vyšší zárobok nad rámec zákona a iné benefity sestrám garantuje vedenie nemocnice kolektívnou zmluvou. „Áno, to je pravda, ale kolektívna zmluva platí iba do apríla a kto nám zaručí, čo bude potom?“ pýta sa Váhovská. „V prípade, že by nové kolektívne vyjednávanie spelo k nedohode, nastupuje inštitút rozhodcu a ten nikdy nerozhodne v neprospech zamestnancov, teda vždy ustanoví minimálne stav, aký bol predtým,“ oponuje neskôr pre .týždeň námestník riaditeľa tejto nemocnice pre chirurgiu Ján Černák s tým, že sestry argumenty vedenia nemocnice nechcú počúvať.
Naopak, odborárky sa podľa neho rôznymi spôsobmi, menej alebo viac slušnými, usilujú odblokovať sestry od priamej komunikácie s vedením. Bolo to údajne markantné, keď sa riaditeľ nemocnice pokúšal sám a otvorene hovoriť so sestrami vo výpovedi, pričom vzápätí ich presviedčali odborárky, aby ho nepočúvali.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.