Mám úspech, ale aj prázdno

Milan Ondrík.

tento rozhovor robíme pár minút po predstavení Rivers of Babylon. Hral si Rácza štvrtýkrát za päť dní. Unavený?

Určite. No je to skôr vnútorná vyčerpanosť. Som teraz akoby prázdny. Keď mi po prvej premiére došlo, že sa to skončilo, trošku som sa emočne zosypal. Ale spadol mi tiež veľký kameň zo srdca, pretože som si uvedomil, aké to pre mňa bolo náročné skúšobné obdobie. Učil som sa hrať človeka, ktorý nerozmýšľa srdcom, ale hlavou a prirodzením.

človek by čakal, že po štyroch predstaveniach, ktoré boli dobre prijaté, bude herec prežívať eufóriu. Ty hovoríš o prázdne.

Asi prvýkrát zažívam ten pocit. Bolo mi akoby trochu ukradnuté, keď mi ľudia po predstavení gratulovali. Vždy, samozrejme, poteší pozitívna reakcia, divákov si vždy vážim, no teraz cítim, že je mi to absolútne jedno.

lebo si to urobil najlepšie, ako si vedel?

Mám pocit, že viac energie sa už do toho dať nedalo. Dva mesiace som sa predstaveniu venoval každú voľnú chvíľu.

máš základnú spokojnosť s tým, ako si to urobil?

Áno, a som spokojný s celkom. Myslím si, že sme to fakt dali. Do poslednej chvíle sme riešili rôzne situácie, stále sme sa s nimi hrali, každý mal svoje miesto a veľa skúšok, aj keď hral tú najmenšiu postavu.

rivers of Babylon je hra z pomerne drsného prostredia. Laicky by sa zdalo, že pre hercov je takéto špecifické prostredie s výraznými znakmi jednoduchšie. Je to tak?

Zdanlivo jednoduchá a čistá vec je v divadle tá najťažšia. Tu to platí dvojnásobne. Keď som si čítal román, vravel som si, že to bude jednoduché. Ale režisér Diego de Brea odo mňa stále vyžadoval zmenu myslenia. Nechcel, aby som reagoval ako Milan Ondrík, ale ako moja postava.

režisér vás vraj počas dvoch mesiacov skúšania dosť zničil. Čo to presne znamená?

Bolo to ťažké, hoci občas ma aj trochu mrzí, keď nás takto ľutujú. Bola to predsa moja slobodná voľba, že som si medzi skúškou a iným predstavením dal ešte ďalšie skúšky. A niekedy aj po predstavení, keďže som hrával takmer každý večer. Cítili sme, že to potrebujeme. A keďže Diego tu bol stále s nami a asi sa inak aj nudil, tak s nami stále skúšal.

čo to vlastne znamená veľa skúšať? Že ste stále nespokojní? Že je nespokojný režisér?

Diego bol náročný. Dvakrát povedal, že nejde len o to, aby bol spokojný, ale aby sa mu to predstavenie vyslovene páčilo. Trochu som sa aj bál, aby sme ho nesklamali. On navonok pôsobí veľmi sebaisto, ale vnútri je to citlivý človek. Aj preto som bol ochotný skúšať s ním aj vo voľnom čase.

je náročnejší, než väčšina režisérov?

Každý režisér je svojský.

v čom je iný?

Jeho cieľom je dostať herca na dno svojich schopností a dať mu pocítiť, že sa stále dá ísť ďalej. Nechce, aby bol herec spokojný s tým, ako má vyšliapané svoje istoty. Chvíľkami to pre mňa bolo ako herecký workshop. Takéhoto režiséra by som doprial aj iným hercom.

vytiahol z vás viac, než si myslíte, že vo vás je?

Myslím si, že áno. Hlavne nás vystavil tej neistote. Pretože len v nej sa dajú nájsť nové veci.

zažiť také niečo je pre herca krásne, nie?

Je. Je to náročné, ale krásne. Po premiére, keď sme sa emočne uvoľnili, mi Diego povedal, že to je darček od neho pre mňa.