Aký bol koniec jeho života?
Maďarský režisér László Nemes natočil film, ktorý dnes hýbe svetom kinematografie. Saulov syn je desivá snímka o členovi Sonderkommanda vo vyhladzovacom tábore Osvienčim 2 – Brezinka. Jeho úlohou bolo likvidovať telá mŕtvych. Aj telo chlapca, ktorého prijal za svojho syna. Lenže tomu sa rozhodol zabezpečiť dôstojný pohreb. Za každú cenu.
Francúzsky filozof Georges Didi-Huberman napísal Nemesovi otvorený list, v ktorom hovorí, že sám film akoby privieral oči pred krutosťou, ktorú zobrazuje. Udalosti vystupujú na svetlo a vzápätí ich pohltí tma: „Akoby mi mala tma poskytnúť v prostredí tejto monštruozity priestor alebo čas na nádych, na trochu vydýchnutia v tom, čo vo mne scénu po scéne zanecháva.“ Film opätovne a silno pripomenul zverské vyzabíjanie šiestich miliónov Židov počas druhej svetovej vojny. A zodpovednosť za to niesol SS-Obersturmbannführer Adolf Eichmann.
od únosu po súd
Eichmann sa po vojne nejaký čas skrýval na severe Nemecka a v roku 1950 ušiel pod menom Ricardo Klement do Argentíny, ktorú nazýval „svojou zasľúbenou zemou“. So svojou rodinou tam síce na rozdiel od Josefa Mengeleho nežil na vysokej nohe, no bol to štandardný život v ústraní. Menej kontaktov preňho znamenalo viac bezpečia. Vedel, že ho raz dostanú a priznal, že na svoj osud už rezignoval. Izraelská tajná služba Mosad ho zatkla 11. mája 1960, zinscenovala jeho únos a naplánovala spôsob, ako ho letecky dopraviť do Izraela. Tam ho postavila pred súd. Pojednávanie vstúpilo do dejín ako „proces storočia“. Mimochodom, rok 2015 priniesol okrem Saulovho syna aj film o tomto procese: The Eichmann Show s Martinom Freemanom v hlavnej úlohe producenta filmového záznamu z procesu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.