Večný risk geniálneho workoholika

... ako aj frontmana kapely Mika Skinnera.

Dnes si na ten problém spomenie už len málokto. No koncom minulého storočia zamestnával ľudí natoľko, že mu vymysleli vlastné meno. Volal sa Y2K, podľa anglického Year 2000 Problem (Problém roku 2000). Najmä v druhej polovici 90. rokov sa totiž svetoví programátori skutočne obávali, že zmena letopočtu z roku 1999 na 2000 môže spôsobiť vážne komplikácie. Existovali katastrofické scenáre, ako môže dvojčíslie 00 na konci dátumu zapríčiniť havárie lietadiel či výpadky elektrární. Reakciou boli veľké investície firiem do prevencie takéhoto výpadku. Teda najmä do množstva brigádnikov testujúcich informačné systémy, do ktorých skúšobne zadávali obávané dvojčíslie. Aj vďaka tomu sa s výnimkou zopár kurióznych prípadov nič vážne nestalo.

Presne v tom čase sa kdesi po uliciach Sydney ponevieral istý Mike Skinner. Do Austrálie priletel za svojou priateľke, s ktorou sa však po pár týždňoch rozišiel. A tak mu zostali už iba dva dôvody, prečo sa nevrátiť späť do rodného Birminghamu. V prvom rade si potreboval zarobiť peniaze na spiatočnú letenku. V druhom potreboval ešte viac peňazí, aby sa po návrate aspoň chvíľu mohol venovať tomu jedinému, po čom vždy túžil – produkovaniu hudby.

Večerná práca v bare mu toľko nevynášala. No brigáda v nadnárodnej korporácii, hľadajúcej ľudí ochotných niekoľko hodín denne zadávať do systému rôzne dátumy, bola o niečom inom. Mike sa historicky jedinečnej šance chopil a za pár mesiacov si zarobil dosť peňazí na to, aby si okrem všetkých snov splnil ešte jeden. Konečne si kúpil počítač. Ten počítač, na ktorom o dva roky neskôr nahral album, ktorý zmenil celú britskú hudobnú scénu.

podnecujúca udalosť

Dovtedy sa pre ostrovných hudobníkov javil rap ako čosi úplne nedostupné. Odjakživa sa spájal primárne s Amerikou. Mike si však bol istý tým, že vie, ako to zmeniť. Riešenie videl v žánri zvanom garage, ktorému sa darilo najmä na juhu Anglicka. Garage bol dostatočne autentický, aby sa vyhol trápnemu napodobňovaniu zámorských vplyvov, no tam sa jeho vplyv aj končil. Britskí MCs nemali podľa Skinnera nikdy ambície, ktoré by siahali za hranice Brightonu. Až kým sa žánru garage neujal on sám a nepostavil na jeho základoch projekt s názvom The Streets.

Pôvodne chcel hudbu iba produkovať. Rýchlo si však uvedomil jednu vec. Napriek tomu, že sa nikdy nepovažoval za dobrého rapera, neveril, že by príbehy, ktoré chcel sám počuť, mohol rozprávať niekto iný. A tak sa po večeroch zatváral do skrine svojho prenajatého bytu v londýnskom Brixtone, aby tam nahrával vokály k hudbe, ktorú zložil cez deň. Trvalo rok, kým zhromaždil štrnásť skladieb na debutový album Original Pirate Material. A iba pár dní, kým sa z The Streets stala jedna z prvých „veľkých vecí“ nového tisícročia.

The Streets boli bleskom z čistého neba. V rapových textoch sa po prvýkrát riešili skutočne britské problémy, a nie vzdialené ponosy chlapcov z Bronxu. Mike Skinner sa stal prvým odvážlivcom, ktorý sa nebál pomenovať veci okolo seba štýlom a prízvukom, za ktorý sa dovtedy ostatní hanbili.