Stretávať na každom kroku prevažne anglicky hovoriacich turistov už nie je nič zvláštne. Nie sú to len solvetní páni či študentíci bohatých rodičov. Poniektorí sem prídu za kultúrou, pamiatkami, iní kvôli lacnému pivu. Väčšina však príde na Slovensko len na dva-tri dni.
Chtiac či nechtiac sme jednoducho prestupnou stanicou na ceste zahraničných turistov po dobrodružstvách Európy. Skupinka Francúzov sa vybrala do menšej reštaurácie v centre mesta, veriac, že ich v Bratislave už nič neprekvapí. "Vopred zaplatenú izbu v hoteli v centre mesta predali niekomu inému a my sme zostali na ulici. Vďaka bohu, zajtra odchádzame." hovorí o nepríjemnej skúsenosti Pierre z Francúzska. Prišiel aj s partiou priateľov na pár dní, no rozhodli sa zostať len jednu noc. „Bratislava sa mi páči, ale nie natoľko, aby som tu zostal týždeň, zajtra odchádzame do Viedne," pripája sa Pierrov spolucestujúci Michel. Prekvapivo zhovorčivých francúzskych patriotov sa mi podarilo zlomiť na kus reči v angličtine. Po nepríjemnostiach s hostelom sa objavilo aj nedorozumenie v mestskej hromadnej. „Nemali sme mince, a tak sme si nemohli kúpiť lístky na električku." pokračuje Michel a dodáva, že v novinovom stánku sa na francúzsko-anglickú prosbu nikto nechytil. Nuž cestovali zadarmo.
Skupinka anglických študentov z Walesu to vyriešila jednoduchšie, objednali si štyri taxíky a šlo sa zo stanice do hostela. „Ten prvý hostel bol príšerný. Všade bola špina, postele bez plachiet a vôbec, komplet bez posteľnej bielizne. Aspoň, že tu máte lacné pivo." smeje sa Brad. Walesania sa presťahovali do hostela v centre, kde sú veľmi spokojní, no prekáža im, že sa počas týždňa nemôžu dostať na žiadnu poriadnu akciu. Obligátne, ako všetci turisti, absolvovali túru na Hrad plus výhľad na panelákové mestečko a zapadli v prvom bare, ako inak, na lacnom pivku. „Ale inak tu máte celkom draho," neodpustil si Ian z Anglicka. Študent medicíny v Anglicku priznal, že aj k nim sa dostala informácia o rozkvitajúcom anglickom „športe," Slovákmi neveľmi obľúbenom — rozlúčme sa so slobodou na Slovensku. Zahanbený tvrdí, že Bratislava je veľmi príjemné mesto a rád sa sem niekedy opäť vráti. Ale lúčiť so slobodou sa tu nechce. Zapáčilo sa mu naše UFO a rád by sa dostal na výhliadku, ale aj oni odchádzajú na výlet, tentoraz do Budapešti.
Dvadsaťročné slečny, študentky zo Škótska, boli uchvátené počasím. „Je tu tak krásne a slnečno, škoda, že sme tu len na tri dni," vyznáva sa Amy a Sarah dodáva, že tu žila s rodičmi dva roky a mesto jej učarovalo, len keby tu nebolo toľko špiny, najmä v dopravných prostriedkoch. Zvyšné slečny prikyvujú, ale s úsmevom tvrdia, že sú tu veľmi milí a nápomocní ľudia, takže sa u nás cítili veľmi príjemne. A ako to vidia Američania? Všetko je lovely a keď ich náhodou stretnete, tešíte sa z ich prítomnosti. Cítia sa u nás príjemne, aj keď drahšie ako po iné roky. Páčia sa im naše staré budovy, hrady a zámky a na nič sa nesťažujú. Aké milé.
Autorka je študentka žurnalistiky
Chtiac či nechtiac sme jednoducho prestupnou stanicou na ceste zahraničných turistov po dobrodružstvách Európy. Skupinka Francúzov sa vybrala do menšej reštaurácie v centre mesta, veriac, že ich v Bratislave už nič neprekvapí. "Vopred zaplatenú izbu v hoteli v centre mesta predali niekomu inému a my sme zostali na ulici. Vďaka bohu, zajtra odchádzame." hovorí o nepríjemnej skúsenosti Pierre z Francúzska. Prišiel aj s partiou priateľov na pár dní, no rozhodli sa zostať len jednu noc. „Bratislava sa mi páči, ale nie natoľko, aby som tu zostal týždeň, zajtra odchádzame do Viedne," pripája sa Pierrov spolucestujúci Michel. Prekvapivo zhovorčivých francúzskych patriotov sa mi podarilo zlomiť na kus reči v angličtine. Po nepríjemnostiach s hostelom sa objavilo aj nedorozumenie v mestskej hromadnej. „Nemali sme mince, a tak sme si nemohli kúpiť lístky na električku." pokračuje Michel a dodáva, že v novinovom stánku sa na francúzsko-anglickú prosbu nikto nechytil. Nuž cestovali zadarmo.
Skupinka anglických študentov z Walesu to vyriešila jednoduchšie, objednali si štyri taxíky a šlo sa zo stanice do hostela. „Ten prvý hostel bol príšerný. Všade bola špina, postele bez plachiet a vôbec, komplet bez posteľnej bielizne. Aspoň, že tu máte lacné pivo." smeje sa Brad. Walesania sa presťahovali do hostela v centre, kde sú veľmi spokojní, no prekáža im, že sa počas týždňa nemôžu dostať na žiadnu poriadnu akciu. Obligátne, ako všetci turisti, absolvovali túru na Hrad plus výhľad na panelákové mestečko a zapadli v prvom bare, ako inak, na lacnom pivku. „Ale inak tu máte celkom draho," neodpustil si Ian z Anglicka. Študent medicíny v Anglicku priznal, že aj k nim sa dostala informácia o rozkvitajúcom anglickom „športe," Slovákmi neveľmi obľúbenom — rozlúčme sa so slobodou na Slovensku. Zahanbený tvrdí, že Bratislava je veľmi príjemné mesto a rád sa sem niekedy opäť vráti. Ale lúčiť so slobodou sa tu nechce. Zapáčilo sa mu naše UFO a rád by sa dostal na výhliadku, ale aj oni odchádzajú na výlet, tentoraz do Budapešti.
Dvadsaťročné slečny, študentky zo Škótska, boli uchvátené počasím. „Je tu tak krásne a slnečno, škoda, že sme tu len na tri dni," vyznáva sa Amy a Sarah dodáva, že tu žila s rodičmi dva roky a mesto jej učarovalo, len keby tu nebolo toľko špiny, najmä v dopravných prostriedkoch. Zvyšné slečny prikyvujú, ale s úsmevom tvrdia, že sú tu veľmi milí a nápomocní ľudia, takže sa u nás cítili veľmi príjemne. A ako to vidia Američania? Všetko je lovely a keď ich náhodou stretnete, tešíte sa z ich prítomnosti. Cítia sa u nás príjemne, aj keď drahšie ako po iné roky. Páčia sa im naše staré budovy, hrady a zámky a na nič sa nesťažujú. Aké milé.
Autorka je študentka žurnalistiky
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.