Odrastenejší čitatelia mayoviek si prídu na Horehroní na svoje. Lesníci a poľovníci tu burcujú na poplach. Pytliaci im vraj kynožia vysokú, diviaky, medvede aj inú zver. Ostávajú po nich zmasakrované telá, kosti a odraté kože.
.bujakovo, Braväcovo, Filipovo, Heľpa, Pohorelá. Dedinky s pôvabnými názvami od Brezna hore Hronom, kde líšky dávajú dobrú noc a medvede dobré ráno. Flintu tu má doma každý. Ak nie legálnu, tak určite nelegálnu. Miestni sa zaprisahávajú, že tých druhých je viac. Sú to staré a osvedčené nemecké mauserky od vojny, ale aj zbrane "od Rusov". Jednému klientovi advokáta Múkeru (pozri rozhovor v rámčeku) policajti zadržali dokonca pušku z roku 1898, čo už je rarita s historickou hodnotou.
.noví pytliaci
Už to však nie sú tí "starí dobrí pytliaci", ako nostalgicky spomínajú samotní poľovníci. Tí dnešní nelovia iba z núdze, pre vlastnú potrebu a nezahladzujú po sebe všetky stopy tak, ako to robili ich otcovia a dedovia. Naopak, ide im o mäso a trofeje na kšeft, o adrenalínový šport. Zabíjajú aj gravidné samice a chovnú zver, čo vyvoláva u lesníkov stav bezmocnej zúrivosti. Používajú pritom onakvejšiu techniku: motorky, výkonné terénne autá, prístroje na nočné videnie, hovorí sa dokonca o vrtuľníkoch.
"Toto už je hyenizmus," komentuje úsečne ich konanie lesník Pavol Maruškin, keď spoločne s vedúcim Lesnej správy Beňuš Martinom Kovalčíkom kráčame najprv lúkou, potom obilným poľom k miestu na kraji lesa v revíri Blatná, kde pytliaci v polovici júla zabili a následne rozporciovali asi 70-kilového diviaka. Rana padla niekedy po polnoci, pričom nadránom si ich kolega všimol pri železnici podozrivé osoby, ako nakladajú čosi do auta. "Ich drzosť nemá hraníc. Stalo sa to v čase, keď naši ľudia doslova o pár metrov ďalej stavali posed," dodáva Kovalčík. Po diviakovi ostali iba mŕtvolný zápach, kosti nôh a kožušina. Líšky už dokonajú dielo skazy
Situácia je alarmujúca a Obvodný lesný úrad (LÚ) v Brezne preto nedávno podpísal s Okresným riaditeľstvom Policajného zboru dohodu o spoločnom postupe pri eliminácii pytliactva. Prednosta LÚ Miroslav Tokár hovorí, že nelegálnym lovom je nakazené celé Horehronie, kde na ploche 122 tisíc hektárov revírov pôsobí 32 poľovných združení. Stavy zvery sú však po roku 1989 zdecimované, na čom majú okrem pytliakov podiel aj predátori, najmä vlci. Škody idú do miliónov. "Lesníci musia pred pytliakmi utekať z hory," dodáva Tokár s tým, že podobné zážitky, s ktorými sa nehodno chváliť, má aj on sám.
.v Kupčokovom revíri
Minulý týždeň v pondelok išiel predseda Poľovnej spoločnosti Devana z Bacúcha Slavomír Kupčok s kolegom na diviaky. Okolo piatej nadránom si na hranici revírov všimol neznámeho chlapa s flintou, ako sa pred ním snaží nebadane uniknúť. "Stoj, lebo strelím!" zrúkol Kupčok s nabitou zbraňou. Chlap to vzdal. Usúdil, že voči prenasledovateľovi s gurážou, o 15 rokov mladšiemu, nemá šancu. Aké však bolo ich vzájomné prekvapenie, keď zistili, že ide o starých známych, dokonca príbuzných. Trúfalosť pytliaka sa akiste opierala aj o to, že jeho manželka robí sekretárku breznianskemu vyšetrovateľovi. Pytliak to skúsil najprv po zlom, vyhrážal sa, potom po dobrom, dohováral. Neuspel. Neoblomný Kupčok vytočil linku 158 a privolal policajtov. Predtým mu však vybil pušku a odzbrojil ho. Scéna ako z westernu.
"Toho pána som predtým chytil už trikrát. Najprv som to riešil dohovorom, dúfal som, že si dá povedať. Pri poslednom stretnutí som mu dokonca ohol hlaveň na puške. Je to známa ‚firma´. Vyhodili ho pre pytliactvo z poľovného združenia, strelil jeleňa s jedným Čechom," vraví Kupčok s tým, že počas svojej takmer 20-ročnej kariéry prichytil už deväťkrát pytliakov. Aj naňho a jeho kolegov už strieľali. Dvom partiám podrezával posedy, pričom šéf jedného z nich sa priznal, že do roka mu v revíri "upytliačil" 40 kusov vysokej, čo bolo trikrát viac ako bol plán lovu. "Títo dnešní už nie sú pytliaci, ale lumpáci. Povyrezávajú najlepšie mäsá. Ja pred nimi necúvnem," dodáva, hoci sa mu pytliaci občas provokatívne prevážajú na aute popred dom.
Kupčok ročne do hory dovezie 15 až 20 ton kukurice, repy a sena na prikrmovanie. Zastáva názor, že čo človek z hory zoberie, to má do nej vrátiť. Nepozná pritom brata. Zaistil aj otcovho švagra, takže je v nemilosti rodiny. Podaril sa mu však husársky kúsok: Prevychoval pytliakov tým, že si pod jeho vplyvom legalizovali svoju činnosť a vzal ich do poľovníckeho združenia, kde musia platiť. "Sami si už potom chránili revír pred pytliakmi," dodáva Kupčok s úsmevom. Hnevá ho však, že ani jeden z deviatich pytliakov, ktorých prichytil. nešiel do väzenia.
.route 66
Nielen Amerika má svoju legendárnu cestu. Podobné označenie - I/66 - má aj horehronská magistrála. Policajti z Brezna a Pohorelej by vedeli rozprávať o naháňačkách s pytliakmi. Ich súčasťou sú vzájomné prekáračky. Policajti v noci tajne zakladali reťaze na závory pri vjazdoch do dolín, takže pytliaci sa museli vracať domov až cez Tisovec. Alebo si počkali, v ktorej krčme popíjajú, a potom im odobrali vodičské preukazy. Tí zase zvykli policajtom o druhej v noci vytrubovať z auta pred ich stanicou, vediac, že ich nechytia, lebo nestihnú pozatvárať budovu. Vzájomný hnev narastal...
Pred tromi rokmi tu v súčinnosti so špeciálnymi útvarmi vykonali niekoľko domových prehliadok, pri ktorých zaistili zbrane, muníciu aj mäso z diviny. Bola to najväčšia akcia svojho druhu. Traja pytliaci dnes sedia vo výkone trestu so sadzbami až do sedem rokov. "Počas obchádzkovej služby sme ich prichytili pri pytliačení," hovorí riaditeľ obvodného oddelenia polície v Pohorelej Miloš Kapajčík. "Kládli odpor, a tak sme s použitím miernych donucovacích prostriedkov zaistili dlhé guľové zbrane. Stalo sa to v sobotu, no sudca povedal, že veci sa bude venovať až v pondelok a nemohli sme teda vykonať domové prehliadky. Báli sme sa, že páchatelia dovtedy za sebou zametú stopy. Takticky sme počkali. Domové prehliadky sme vykonali až s odstupom troch mesiacov na jeseň. V maštali jedného z nich sme našli aj živého srnca."
Riaditeľ Kapajčík tvrdí, že pytliactvo nenarastá, skôr naopak. Pripisuje to aj zvýšenej aktivite polície, jej nepravidelným kontrolám v súčinnosti s lesnou a poľovnou strážou. On sám rozoznáva dva typy pytliakov. Tí prví, vekovo mladší, to robia pre zárobok a bez zábran; tí druhí, spravidla starší, z vášne a s rešpektom, ak sa to tak dá povedať. Kapajčík dodáva: "Pri inej akcii sme zaistili dvoch starších pánov z Heľpy, ktorí mali v terénnom aute naloženého diviaka. Mali silu, štyria naši policajti mali problém ho preložiť. Nekládli však nijaký odpor. Je to iná trieda pytliakov, ľudia v postavení. Pre vlastnú potrebu to robia raz, dvakrát do roka. Vravia, že vo dvojici sa delí korisť najlepšie, pre troch by to už bol problém. Títo požívali v dedine dobrú povesť. Ich príbuzní mali pri domovej prehliadke infarktové stavy. Napokon ich odsúdili, vyviazli však s podmienkou."
Viacerí horehronskí policajti sú aj členmi poľovníckych združení, starostlivosti o revír venujú svoj voľný čas a peniaze. Ak sa teda ocitne v ich rukách pytliak, nemaznajú sa s ním.
.všetci tu pytliačia!
Bývalý vodič autobusu Ladislav Paroš z Pohorelej ponúka trochu inú verziu ako policajti. Jeho syna odsúdili po pamätnej policajnej akcii na 7 rokov a 10 mesiacov za pytliactvo a nedovolené ozbrojovanie. On sám si odsedel vo vyšetrovacej väzbe za útok na verejného činiteľa 320 dní.
Parošov dom stojí v susedstve rómskej osady. Dnes pri ňom stávajú rómske deti a ponúkajú okoloidúcim čučoriedky alebo hríby. "Len poďte ďalej," pozýva ma ochotne dnu muž, ktorý je v okolí zdrojom mnohých legiend na pomedzí gýča a hororu. Podľa jednej z najnovších nedávno prešiel na traktore chlapa, ktorý ležal opitý na poli, pričom ho prerezal a vlastnoručne mu vraj dával vnútornosti späť do brucha. Pravdou, a nie krčmovou legendou však je, že keď sedel vo väzbe, podala jeho manželka tiket v rakúskom Lotte - a vyhrali 58 miliónov korún. "Pánboh sa už na tú nespravodlivosť, čo so mnou robil štát, nemohol pozerať," smeje sa šťastný výherca, pričom odklepne z cigarety a ako karty vyloží na stôl podacie lístky z pošty. Z väzenia písal sťažnosti kdekomu: Ficovi, Hrušovskému, Bugárovi, ale aj kubánskej, britskej, americkej či českej ambasáde. Odpísal mu iba Bugár a Ficov tajomník. Mečiarovi, ktorého kedysi miloval, nevie dnes prísť Paroš na meno. Nepovie mu inak ako Doktor. Jeho ľudia tu získali najlepšie revíry. Na Horehroní sa hovorí, že revír čoskoro získa aj záhadný sponzor Jozef Oceľ z Beňuša, ktorý daroval HZDS štyri milióny v igelitovej taške.
Paroš sa smeje, že každý tu bol v mladosti pytliakom. Aj on. Do tajov "remesla" ho zaúčal jeho otec, vysokopostavený človek pri lesoch v Lučenci. Neskôr získal zbrojný preukaz, venoval sa športovej streľbe. Ako tvrdí, pre zlý zdravotný stav si nepredlžoval platnosť poľovného lístka. V marci 2006 mu mala vypršať platnosť zbrojného preukazu. Požiadal o predĺženie. Medzitým sa však stalo čosi vážne.
"Raz v nedeľu ráno prišla za mnou mladšia dcéra, ktorej som po výhre v Rakúsku kúpil krčmu na železničnej stanici. Bola celá vydesená. Oci, kričala a viedla ma k synovi, poď chytro, Laco je dajaký skrvavený, modrý, dobitý. Syn porozprával, ako bol s kolegami, lesnými robotníkmi, obzerať porast, pričom ich zmasakrovali žandári. O zbrani vtedy nevravel ani slovo. Neviem o tom, že by dajakú mal. Až neskôr mi tvrdil, že pušky našli v akejsi maringotke. Kto chce, tomu uverí...Viem, cudzie veci sa nemajú brať, aj ja by som ich však zobral," spomína Paroš, ktorý sa o dva-tri dni po tejto príhode posmelil dvoma poldecákmi s pivom a išiel podať na policajtov trestné oznámenie. "Nadával som im, že syn má zub vyrazený, hlavu rozbitú, rebrá dolámané, celý je opuchnutý. Oni na to, že použili iba bežné donucovacie prostriedky a syn nešťastne spadol na nerovnom teréne. Ale ja verím synovi, keď tvrdí, že policajt do neho kopal a dokonca mu strelil popri hlave do zeme. Žiadali sme bezvýsledne o expertízu na mieste. Takisto bezvýsledne syn žiadal, aby išli policajti do tej maringotky, kde mala byť ešte ďalšia munícia. Tri týždne sa nič nedialo. Potom mi prišiel z Brezna papier, že zamietli moju žiadosť o predĺženie zbrojného pasu, keďže voči mne začali stíhanie za útok na verejného činiteľa," rozčuľuje sa Paroš.
Tým sa to však neskončilo. Paroš tvrdí, že jeho trestné oznámenia na policajtov nikdy nevyšetrili. Naopak, 27. októbra 2005 v skorých ranných hodinách prišla policajná razia. Pri domovej prehliadke mu v dome zaistili 24 jeleních a srnčích trofejí, o ktorých tvrdí, že pochádzajú z legálnych poľovačiek jeho otca, brata a jeho samotného. Okrem toho našli mäso z diviny, o ktorom tvrdí, že ho kúpili. A našli aj dvanásť nábojov.
"Všetci tu pytliačia. Vravím, aby urobili domové prehliadky u policajtov a vyšetrovateľov. Ak u polovice z nich nenájdu nelegálne zbrane a mäso z diviny, som ochotný si sám sadnúť do elektrického kresla a otočiť vypínač. Potom by sa videlo, kto je tu mafia. Dobre to na mňa vymysleli. Na základe rozprávky mi nepredĺžili zbrojný preukaz a vediac, že už nemám zbrane legálne, mi urobili domovú prehliadku," vraví muž, ktorý sa cíti byť obeťou. Za to, že jeho syn nepytliačil, by však ruku do ohňa nedal. Pre istotu. Rozprávke o zbrani náhodne nájdenej v maringotke, zdá sa, neverí ani on sám.
.ťažký lov na pytliakov
Poľovníctvo sa dnes stalo trendovou záležitosťou a revíry prostriedkom mocenského boja. Lukratívne revíry sa na Slovensku prenajímajú za bagateľ straníckym protežantom. Ich licitácia za čo najvýhodnejšiu cenu je zatiaľ v nedohľadne. Na jeseň by však mali poslanci schvaľovať nový zákon o poľovníctve. Výkonný riaditeľ Slovenského poľovníckeho zväzu Imrich Šuba upozorňuje na obrovský problém, ktorým je podľa neho to, že nájomcovia platia vlastníkom za niečo, čo im nepatrí: zver totiž nemá vlastníka, patrí štátu.
Pytliactvo aj naďalej ostáva výhodným biznisom, zvýšená aktivita polície však prináša výsledky. Podľa údajov Generálnej prokuratúry vlani stíhali za pytliactvo 456 ľudí, čo je o 53 osôb viac ako v roku 2006. Väčšinou išlo o nelegálny lov rýb, samostatné štatistiky pytliakov v lesoch sa nevedú. Mnohé prípady pritom skončia na súde fiaskom. Pred štyrmi rokmi slovenská a česká polícia nadšene hovorili o "obrovskej rybe v sieti" či "hlave organizovaného gangu", ktorý mal robiť luxusné poľovačky na chránenú zver. Dvomi páchateľmi mali byť Česi, ktorí na Horehronie prileteli svojim vrtuľníkom, tretím ich spoločník, lesník z Čierneho Balogu. Tento rok v máji však súdy vyniesli oslobodzujúci rozsudok. Lesník totiž na hlavnom pojednávaní zmenil pôvodnú usvedčujúcu výpoveď a zvukový záznam, podľa ktorého chceli dotyční uloviť hlucháňa a medveďa, nemohli vziať sudcovia do úvahy. Bol získaný v súvislosti s iným trestným činom.
.bujakovo, Braväcovo, Filipovo, Heľpa, Pohorelá. Dedinky s pôvabnými názvami od Brezna hore Hronom, kde líšky dávajú dobrú noc a medvede dobré ráno. Flintu tu má doma každý. Ak nie legálnu, tak určite nelegálnu. Miestni sa zaprisahávajú, že tých druhých je viac. Sú to staré a osvedčené nemecké mauserky od vojny, ale aj zbrane "od Rusov". Jednému klientovi advokáta Múkeru (pozri rozhovor v rámčeku) policajti zadržali dokonca pušku z roku 1898, čo už je rarita s historickou hodnotou.
.noví pytliaci
Už to však nie sú tí "starí dobrí pytliaci", ako nostalgicky spomínajú samotní poľovníci. Tí dnešní nelovia iba z núdze, pre vlastnú potrebu a nezahladzujú po sebe všetky stopy tak, ako to robili ich otcovia a dedovia. Naopak, ide im o mäso a trofeje na kšeft, o adrenalínový šport. Zabíjajú aj gravidné samice a chovnú zver, čo vyvoláva u lesníkov stav bezmocnej zúrivosti. Používajú pritom onakvejšiu techniku: motorky, výkonné terénne autá, prístroje na nočné videnie, hovorí sa dokonca o vrtuľníkoch.
"Toto už je hyenizmus," komentuje úsečne ich konanie lesník Pavol Maruškin, keď spoločne s vedúcim Lesnej správy Beňuš Martinom Kovalčíkom kráčame najprv lúkou, potom obilným poľom k miestu na kraji lesa v revíri Blatná, kde pytliaci v polovici júla zabili a následne rozporciovali asi 70-kilového diviaka. Rana padla niekedy po polnoci, pričom nadránom si ich kolega všimol pri železnici podozrivé osoby, ako nakladajú čosi do auta. "Ich drzosť nemá hraníc. Stalo sa to v čase, keď naši ľudia doslova o pár metrov ďalej stavali posed," dodáva Kovalčík. Po diviakovi ostali iba mŕtvolný zápach, kosti nôh a kožušina. Líšky už dokonajú dielo skazy
Situácia je alarmujúca a Obvodný lesný úrad (LÚ) v Brezne preto nedávno podpísal s Okresným riaditeľstvom Policajného zboru dohodu o spoločnom postupe pri eliminácii pytliactva. Prednosta LÚ Miroslav Tokár hovorí, že nelegálnym lovom je nakazené celé Horehronie, kde na ploche 122 tisíc hektárov revírov pôsobí 32 poľovných združení. Stavy zvery sú však po roku 1989 zdecimované, na čom majú okrem pytliakov podiel aj predátori, najmä vlci. Škody idú do miliónov. "Lesníci musia pred pytliakmi utekať z hory," dodáva Tokár s tým, že podobné zážitky, s ktorými sa nehodno chváliť, má aj on sám.
.v Kupčokovom revíri
Minulý týždeň v pondelok išiel predseda Poľovnej spoločnosti Devana z Bacúcha Slavomír Kupčok s kolegom na diviaky. Okolo piatej nadránom si na hranici revírov všimol neznámeho chlapa s flintou, ako sa pred ním snaží nebadane uniknúť. "Stoj, lebo strelím!" zrúkol Kupčok s nabitou zbraňou. Chlap to vzdal. Usúdil, že voči prenasledovateľovi s gurážou, o 15 rokov mladšiemu, nemá šancu. Aké však bolo ich vzájomné prekvapenie, keď zistili, že ide o starých známych, dokonca príbuzných. Trúfalosť pytliaka sa akiste opierala aj o to, že jeho manželka robí sekretárku breznianskemu vyšetrovateľovi. Pytliak to skúsil najprv po zlom, vyhrážal sa, potom po dobrom, dohováral. Neuspel. Neoblomný Kupčok vytočil linku 158 a privolal policajtov. Predtým mu však vybil pušku a odzbrojil ho. Scéna ako z westernu.
"Toho pána som predtým chytil už trikrát. Najprv som to riešil dohovorom, dúfal som, že si dá povedať. Pri poslednom stretnutí som mu dokonca ohol hlaveň na puške. Je to známa ‚firma´. Vyhodili ho pre pytliactvo z poľovného združenia, strelil jeleňa s jedným Čechom," vraví Kupčok s tým, že počas svojej takmer 20-ročnej kariéry prichytil už deväťkrát pytliakov. Aj naňho a jeho kolegov už strieľali. Dvom partiám podrezával posedy, pričom šéf jedného z nich sa priznal, že do roka mu v revíri "upytliačil" 40 kusov vysokej, čo bolo trikrát viac ako bol plán lovu. "Títo dnešní už nie sú pytliaci, ale lumpáci. Povyrezávajú najlepšie mäsá. Ja pred nimi necúvnem," dodáva, hoci sa mu pytliaci občas provokatívne prevážajú na aute popred dom.
Kupčok ročne do hory dovezie 15 až 20 ton kukurice, repy a sena na prikrmovanie. Zastáva názor, že čo človek z hory zoberie, to má do nej vrátiť. Nepozná pritom brata. Zaistil aj otcovho švagra, takže je v nemilosti rodiny. Podaril sa mu však husársky kúsok: Prevychoval pytliakov tým, že si pod jeho vplyvom legalizovali svoju činnosť a vzal ich do poľovníckeho združenia, kde musia platiť. "Sami si už potom chránili revír pred pytliakmi," dodáva Kupčok s úsmevom. Hnevá ho však, že ani jeden z deviatich pytliakov, ktorých prichytil. nešiel do väzenia.
| Často chýbajú dôkazy Rozhovor s banskobystrickým advokátom Petrom Múkerom, ktorý zastupuje pytliakov. .aký máte vzťah k poľovníctvu? Mám ranč, som aktívny turista. Som držiteľom krátkej guľovej zbrane, s tou sa však nedá poľovať. Tak milujem zvieratá, že by som na ne nedokázal namieriť zbraň. Čo je hrozné, pytliaci strieľajú aj chovnú zver. A to ma veľmi hnevá. .čo vás teda vedie k tomu, že ich zastupujete? Mám v tejto oblasti jednu z najväčších praxí. .koľkých pytliakov ste už zastupovali? Približne 35 za posledných päť rokov. Hovorí sa, že pytliactvo sa veľmi rozmáha. Právna prax to však nepotvrdzuje. Môže to byť dané aj nižšou objasnenosťou. V absolútnej väčšine prípadov, ktoré som zastupoval, sa pytliači v noci, keď sa v prírode pohybuje minimum ľudí. Ťažko sa to potom dokazuje. .aké dôkazy uznávajú súdy najčastejšie? Výpovede svedkov a znalecké posudky, kde sa vyhodnocuje pachová stopa, odtlačky prstov, testy DNA, potom nájdené vecné dôkazy, ako sú zbrane, strelivo, mäso, krv, parohy či iné trofeje. .koľkí z vašich klientov boli odsúdení za pytliactvo? Asi polovica z nich. Často išlo aj o nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami, za ktoré je ešte väčšia sadzba ako za pytliactvo - až do 15 rokov. .aké boli najčastejšie dôvody, že ste tých ostatných z toho "vysekali"? Vždy išlo o absolútny nedostatok dôkazov. Boli iba chabé indície. V 10 z 15 prípadov by som nemal odvahu podať obžalobu... .obvinení z pytliactva často menia výpovede... To áno, najmä z dôvodu, že si už nepamätajú, lebo je tam veľký časový odstup, alebo aj účelovo. Je potom na orgánoch činných v trestnom konaní, ako to zhodnotia. .menia vaši klienti výpovede aj pod vaším vplyvom? (Odmlka.) Tak by som to nepovedal. Opakujem, zmena výpovede je bežná prax. .policajti sa sťažujú, že nemôžu robiť v týchto prípadoch viac domových prehliadok a zaistiť tak dôkazy. To je veľmi citlivá téma. Viete, sused povie na suseda, urobia prehliadku a bude mať hanbu na celú dedinu. Aj keď nenájdu v dome nič. .bez domovej prehliadky sa však pytliactvo dokazuje ťažko. To je veľmi úzky pohľad. Ja poviem širší: nájde sa mäso z diviny. Neviem, možno ho mám aj ja v chladničke, bežne ho dostať v Tescu či v Metre. Aký je to dôkaz, ak sa nenájde zbraň? .zastupovali ste aj poľovníka, ktorý bol obvinený z pytliactva? Iba raz. Pytliačil dokonca v revíre v čase hájenia zvere, čo je vážny morálny problém. Takého poľovníka by mali okamžite vylúčiť zo svojich radov. .z akých sociálnych skupín pochádzajú vaši klienti? Väčšinou sú to ľudia, ktorí majú blízko k hore: lesní robotníci, chatári, ľudia bývajúci v odľahlých dolinách, samostatne hospodáriaci roľníci. .čo ich vedie k pytliactvu? Ide o kombináciu motívov. Raz som zastupoval vysokoškolsky vzdelaného človeka, podnikateľa, ktorý je vo svojom okolí vážený. U neho to bola vášeň. Mal fantastický vzťah k horám, zvieratám, ale nemohol byť poľovníkom, lebo v minulosti mal kolíziu so zákonom a nemohol byť držiteľom zbrane. Nahrádzal si to takto. .mali ste aj klientov, ktorí to robili pre zárobok? Nie, všetci to robili pre vlastnú potrebu. Nikdy sa nepreukázal predaj mäsa či trofejí. |
.route 66
Nielen Amerika má svoju legendárnu cestu. Podobné označenie - I/66 - má aj horehronská magistrála. Policajti z Brezna a Pohorelej by vedeli rozprávať o naháňačkách s pytliakmi. Ich súčasťou sú vzájomné prekáračky. Policajti v noci tajne zakladali reťaze na závory pri vjazdoch do dolín, takže pytliaci sa museli vracať domov až cez Tisovec. Alebo si počkali, v ktorej krčme popíjajú, a potom im odobrali vodičské preukazy. Tí zase zvykli policajtom o druhej v noci vytrubovať z auta pred ich stanicou, vediac, že ich nechytia, lebo nestihnú pozatvárať budovu. Vzájomný hnev narastal...
Pred tromi rokmi tu v súčinnosti so špeciálnymi útvarmi vykonali niekoľko domových prehliadok, pri ktorých zaistili zbrane, muníciu aj mäso z diviny. Bola to najväčšia akcia svojho druhu. Traja pytliaci dnes sedia vo výkone trestu so sadzbami až do sedem rokov. "Počas obchádzkovej služby sme ich prichytili pri pytliačení," hovorí riaditeľ obvodného oddelenia polície v Pohorelej Miloš Kapajčík. "Kládli odpor, a tak sme s použitím miernych donucovacích prostriedkov zaistili dlhé guľové zbrane. Stalo sa to v sobotu, no sudca povedal, že veci sa bude venovať až v pondelok a nemohli sme teda vykonať domové prehliadky. Báli sme sa, že páchatelia dovtedy za sebou zametú stopy. Takticky sme počkali. Domové prehliadky sme vykonali až s odstupom troch mesiacov na jeseň. V maštali jedného z nich sme našli aj živého srnca."
Riaditeľ Kapajčík tvrdí, že pytliactvo nenarastá, skôr naopak. Pripisuje to aj zvýšenej aktivite polície, jej nepravidelným kontrolám v súčinnosti s lesnou a poľovnou strážou. On sám rozoznáva dva typy pytliakov. Tí prví, vekovo mladší, to robia pre zárobok a bez zábran; tí druhí, spravidla starší, z vášne a s rešpektom, ak sa to tak dá povedať. Kapajčík dodáva: "Pri inej akcii sme zaistili dvoch starších pánov z Heľpy, ktorí mali v terénnom aute naloženého diviaka. Mali silu, štyria naši policajti mali problém ho preložiť. Nekládli však nijaký odpor. Je to iná trieda pytliakov, ľudia v postavení. Pre vlastnú potrebu to robia raz, dvakrát do roka. Vravia, že vo dvojici sa delí korisť najlepšie, pre troch by to už bol problém. Títo požívali v dedine dobrú povesť. Ich príbuzní mali pri domovej prehliadke infarktové stavy. Napokon ich odsúdili, vyviazli však s podmienkou."
Viacerí horehronskí policajti sú aj členmi poľovníckych združení, starostlivosti o revír venujú svoj voľný čas a peniaze. Ak sa teda ocitne v ich rukách pytliak, nemaznajú sa s ním.
.všetci tu pytliačia!
Bývalý vodič autobusu Ladislav Paroš z Pohorelej ponúka trochu inú verziu ako policajti. Jeho syna odsúdili po pamätnej policajnej akcii na 7 rokov a 10 mesiacov za pytliactvo a nedovolené ozbrojovanie. On sám si odsedel vo vyšetrovacej väzbe za útok na verejného činiteľa 320 dní.
Parošov dom stojí v susedstve rómskej osady. Dnes pri ňom stávajú rómske deti a ponúkajú okoloidúcim čučoriedky alebo hríby. "Len poďte ďalej," pozýva ma ochotne dnu muž, ktorý je v okolí zdrojom mnohých legiend na pomedzí gýča a hororu. Podľa jednej z najnovších nedávno prešiel na traktore chlapa, ktorý ležal opitý na poli, pričom ho prerezal a vlastnoručne mu vraj dával vnútornosti späť do brucha. Pravdou, a nie krčmovou legendou však je, že keď sedel vo väzbe, podala jeho manželka tiket v rakúskom Lotte - a vyhrali 58 miliónov korún. "Pánboh sa už na tú nespravodlivosť, čo so mnou robil štát, nemohol pozerať," smeje sa šťastný výherca, pričom odklepne z cigarety a ako karty vyloží na stôl podacie lístky z pošty. Z väzenia písal sťažnosti kdekomu: Ficovi, Hrušovskému, Bugárovi, ale aj kubánskej, britskej, americkej či českej ambasáde. Odpísal mu iba Bugár a Ficov tajomník. Mečiarovi, ktorého kedysi miloval, nevie dnes prísť Paroš na meno. Nepovie mu inak ako Doktor. Jeho ľudia tu získali najlepšie revíry. Na Horehroní sa hovorí, že revír čoskoro získa aj záhadný sponzor Jozef Oceľ z Beňuša, ktorý daroval HZDS štyri milióny v igelitovej taške.
Paroš sa smeje, že každý tu bol v mladosti pytliakom. Aj on. Do tajov "remesla" ho zaúčal jeho otec, vysokopostavený človek pri lesoch v Lučenci. Neskôr získal zbrojný preukaz, venoval sa športovej streľbe. Ako tvrdí, pre zlý zdravotný stav si nepredlžoval platnosť poľovného lístka. V marci 2006 mu mala vypršať platnosť zbrojného preukazu. Požiadal o predĺženie. Medzitým sa však stalo čosi vážne.
"Raz v nedeľu ráno prišla za mnou mladšia dcéra, ktorej som po výhre v Rakúsku kúpil krčmu na železničnej stanici. Bola celá vydesená. Oci, kričala a viedla ma k synovi, poď chytro, Laco je dajaký skrvavený, modrý, dobitý. Syn porozprával, ako bol s kolegami, lesnými robotníkmi, obzerať porast, pričom ich zmasakrovali žandári. O zbrani vtedy nevravel ani slovo. Neviem o tom, že by dajakú mal. Až neskôr mi tvrdil, že pušky našli v akejsi maringotke. Kto chce, tomu uverí...Viem, cudzie veci sa nemajú brať, aj ja by som ich však zobral," spomína Paroš, ktorý sa o dva-tri dni po tejto príhode posmelil dvoma poldecákmi s pivom a išiel podať na policajtov trestné oznámenie. "Nadával som im, že syn má zub vyrazený, hlavu rozbitú, rebrá dolámané, celý je opuchnutý. Oni na to, že použili iba bežné donucovacie prostriedky a syn nešťastne spadol na nerovnom teréne. Ale ja verím synovi, keď tvrdí, že policajt do neho kopal a dokonca mu strelil popri hlave do zeme. Žiadali sme bezvýsledne o expertízu na mieste. Takisto bezvýsledne syn žiadal, aby išli policajti do tej maringotky, kde mala byť ešte ďalšia munícia. Tri týždne sa nič nedialo. Potom mi prišiel z Brezna papier, že zamietli moju žiadosť o predĺženie zbrojného pasu, keďže voči mne začali stíhanie za útok na verejného činiteľa," rozčuľuje sa Paroš.
Tým sa to však neskončilo. Paroš tvrdí, že jeho trestné oznámenia na policajtov nikdy nevyšetrili. Naopak, 27. októbra 2005 v skorých ranných hodinách prišla policajná razia. Pri domovej prehliadke mu v dome zaistili 24 jeleních a srnčích trofejí, o ktorých tvrdí, že pochádzajú z legálnych poľovačiek jeho otca, brata a jeho samotného. Okrem toho našli mäso z diviny, o ktorom tvrdí, že ho kúpili. A našli aj dvanásť nábojov.
"Všetci tu pytliačia. Vravím, aby urobili domové prehliadky u policajtov a vyšetrovateľov. Ak u polovice z nich nenájdu nelegálne zbrane a mäso z diviny, som ochotný si sám sadnúť do elektrického kresla a otočiť vypínač. Potom by sa videlo, kto je tu mafia. Dobre to na mňa vymysleli. Na základe rozprávky mi nepredĺžili zbrojný preukaz a vediac, že už nemám zbrane legálne, mi urobili domovú prehliadku," vraví muž, ktorý sa cíti byť obeťou. Za to, že jeho syn nepytliačil, by však ruku do ohňa nedal. Pre istotu. Rozprávke o zbrani náhodne nájdenej v maringotke, zdá sa, neverí ani on sám.
.ťažký lov na pytliakov
Poľovníctvo sa dnes stalo trendovou záležitosťou a revíry prostriedkom mocenského boja. Lukratívne revíry sa na Slovensku prenajímajú za bagateľ straníckym protežantom. Ich licitácia za čo najvýhodnejšiu cenu je zatiaľ v nedohľadne. Na jeseň by však mali poslanci schvaľovať nový zákon o poľovníctve. Výkonný riaditeľ Slovenského poľovníckeho zväzu Imrich Šuba upozorňuje na obrovský problém, ktorým je podľa neho to, že nájomcovia platia vlastníkom za niečo, čo im nepatrí: zver totiž nemá vlastníka, patrí štátu.
Pytliactvo aj naďalej ostáva výhodným biznisom, zvýšená aktivita polície však prináša výsledky. Podľa údajov Generálnej prokuratúry vlani stíhali za pytliactvo 456 ľudí, čo je o 53 osôb viac ako v roku 2006. Väčšinou išlo o nelegálny lov rýb, samostatné štatistiky pytliakov v lesoch sa nevedú. Mnohé prípady pritom skončia na súde fiaskom. Pred štyrmi rokmi slovenská a česká polícia nadšene hovorili o "obrovskej rybe v sieti" či "hlave organizovaného gangu", ktorý mal robiť luxusné poľovačky na chránenú zver. Dvomi páchateľmi mali byť Česi, ktorí na Horehronie prileteli svojim vrtuľníkom, tretím ich spoločník, lesník z Čierneho Balogu. Tento rok v máji však súdy vyniesli oslobodzujúci rozsudok. Lesník totiž na hlavnom pojednávaní zmenil pôvodnú usvedčujúcu výpoveď a zvukový záznam, podľa ktorého chceli dotyční uloviť hlucháňa a medveďa, nemohli vziať sudcovia do úvahy. Bol získaný v súvislosti s iným trestným činom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.