Ak doteraz niekto na Slovensku pochyboval o kvalitách slovenskej polície, tak po „policajnej akcii“ v súvislosti s inscenovanou „lúpežou“ zmenárne v Leviciach a následných dvoch vraždách už pochybovať nemôže.
.keď polícia dostala informáciu o príprave lúpeže v zmenárni v Leviciach, mala v rukách všetky tromfy. Podľa slov Jána Štarka, krajského riaditeľa polície v Nitre, Ivan R. z Kľačian vyšetrovateľovi v Nitre osobne uviedol, že Ladislav B. z Veľkého Ďura, okr. Levice, ho požiadal o vykonanie lúpeže v zmenárni v Leviciach.
Orgány činné v trestnom konaní mali v tomto štádiu vyšetrovania viaceré možnosti na ďalší postup. Mohli vykonať výsluchy všetkých svedkov prichádzajúcich do úvahy, okrem podozrivých osôb, mohli utajeným spôsobom využiť aj informačno-technické prostriedky (odpočúvanie telekomunikačnej siete) a prostriedky operatívno-pátracej činnosti (sledovanie podozrivých) a rovnako sa pri dostatku dôkazov mohli rozhodnúť vzniesť proti uvedeným páchateľom obvinenie z prípravy na trestný čin lúpeže. Pokiaľ by však všetky predchádzajúce možnosti zlyhali a nebolo by ich možné aplikovať, ostávala ešte ostatná možnosť, a to otvoreným spôsobom – napríklad výsluchom podozrivých osôb v postavení svedkov, dať zreteľne najavo, že polícia o pripravovanom zločine má vedomosť, objekt zločinu je chránený a akýkoľvek pokus a dokonanie tohto zločinu nebude mať úspech. Otvoreným vyšetrovaním zločinu lúpeže (výsluch Ladislava B., Martina Š., prípadne iných osôb), ako aj predpokladanými preventívnymi opatreniami na policajnú ochranu zmenárne v Leviciach, by polícia u ostatných páchateľov s určitosťou zmrazila ich pôvodný zámer – spáchať lúpež. Súčasne mohla polícia utajiť pred nepovolanými osobami zdroj svojich informácií (trestné oznámenie od Ivana R.) alebo mohla tejto osobe poskytnúť ochranu.
.nesplnená podmienka
Polícia nevyužila ani jednu z týchto alternatív, a ako uviedol J. Štark, na druhý deň po trestnom oznámení bola pripravená policajná akcia, kde citujem: „v rámci nej bol ako spoločník Ivana R. nasadený policajt Robert V. a na zásah príslušníci pohotovostného policajného útvaru KR PZ v Nitre“. Polícia sa teda rozhodla v prípade použiť inštitút agenta. Použitie „agenta“ je možné len na „odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov zločinov, korupcie, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. V analyzovanej trestnej veci prípravy lúpeže bola splnená zákonná podmienka, keďže išlo o zločin ako „úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov“. Trestný čin lúpeže má hornú hranicu trestu odňatia slobody až na 8 rokov.
Súčasne však musia byť so splnením prvej podmienky splnené i ďalšie dve. Prvou je, že „odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovania páchateľov uvedených trestných činov by bolo iným spôsobom podstatne sťažené...“ I keď po trestnom oznámení ubehol veľmi krátky čas a polícia podľa dostupných informácií okrem výsluchu oznamovateľa nevykonala žiadne vyšetrovacie úkony na zdokumentovanie prípravy lúpeže a trestnoprávnej zodpovednosti páchateľov, vágnosť právnej formulácie o tom, že „iný spôsob“ usvedčenia páchateľov bol podstatne sťažený, umožňuje polícii s úspechom brániť svoje rozhodnutie. Preto pripustím, že i táto zákonná podmienka použitia agenta bola splnená. Treťou zákonnou podmienkou použitia agenta podľa Trestného poriadku je, že „získané poznatky odôvodňujú podozrenie, že bol spáchaný trestný čin alebo má byť spáchaný taký trestný čin“. V tomto prípade došlo len k príprave zločinu. Nedošlo ani k jeho pokusu či dokonaniu. Z tohto dôvodu je vylúčené, že by bola splnená zákonná podmienka „spáchaný trestný čin“, keďže jeho právny výklad znamená, že by muselo prísť k dokonaniu zločinu alebo prinajmenšom aspoň k pokusu. Ostáva teda druhá možnosť: získané poznatky odôvodňovali podozrenie, že „má byť spáchaný taký trestný čin“. Táto zákonom určená podmienka predpokladá, že sa „pripravuje“ spáchanie trestného činu a hrozí, že sa kedykoľvek môže zo štádia prípravy uskutočniť páchateľmi aspoň pokus o jeho spáchanie. V konkrétnom prípade prípravy lúpežného prepadnutia zmenárne v Leviciach však samotný páchateľ, ktorý bol požiadaný o jeho vykonanie, včas upustil od ďalšieho konania a podal vyšetrovateľovi oznámenie o tomto pripravovanom zločine. Tým sám páchateľ upustil od ďalšieho konania a súčasne polícia mala včas informácie o tom, aby zabránila prípadnému spáchaniu zločinu. Z tohto dôvodu podaním trestného oznámenia Ivanom R. reálne podozrenie, že „má byť spáchaný taký trestný čin“ zaniklo, čím však prestala existovať i zákonná podmienka použitia inštitútu agenta.
Ani vo sne by mi nenapadlo, že by polícia vôbec nežiadala prostredníctvom prokuratúry súd o vydanie súhlasu na použitie agenta v tejto trestnej veci. Preto som z informácií uvedených v médiách, že prokuratúra i súd o celej akcii nemali vedomosť, šokovaný.
.zneužitý občan
Ešte závažnejším nedostatkom v postupe polície je rozhodnutie o využití občana – oznamovateľa v následnej predstieranej „policajnej akcii“ o odovzdávaní časti „lupu“ ďalším páchateľom. V prípade, že polícia i v jeho osobe požiadala a dostala od príslušného orgánu (prokurátora či sudcu) súhlas na jeho využitie ako agenta, platí rovnaký nedostatok, ako som naznačil v agentovi – policajtovi. Predpokladám však, že polícia v tomto prípade žiadne zákonné oprávnenie využiť na ďalšiu „policajnú akciu“ alebo tzv. policajnú hru či kombináciu občana – oznamovateľa nežiadala a ani nedostala. Keďže polícia môže konať len tak, ako jej zákon dovoľuje, použitie tohto občana v následnej vražednej hre bolo v rozpore so zákonom, inak povedané, bolo protizákonné. Na prvý pohľad v tomto prípade použitie agenta (prípravy lúpeže) má veľa spoločných znakov s použitím agenta v prípadoch korupcie, v ktorých si páchateľ vyžiadal úplatok a v rozhodujúcej väčšine prípadov osoba, ktorú požiadali o úplatok, informovala políciu, súhlasila s pokračovaním v pozícii agenta a pod kontrolou polície úplatok i odovzdala. Táto podobnosť je však len povrchná a v samej podstate nepravdivá. Pri vyžiadanom úplatku je trestný čin „dokonaný“ už prejavenou žiadosťou o úplatok.
V prípade prípravy lúpeže v zmenárni v Leviciach neprišlo k pokusu ani dokonaniu zločinu, ostal len v štádiu prípravy. Polícia sa rozhodla prostredníctvom agenta – policajta, ale aj oznamovateľa „pokračovať“ v trestnej činnosti.
.cieľ akcie – právny nezmysel
Štátne orgány, ktorými sú aj orgány činné v trestnom konaní, môžu konať iba na základe ústavy a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z toho vyplýva, že orgán činný v trestnom konaní mohol v tomto konkrétnom prípade konať len spôsobom, ktorý mu Trestný poriadok umožňoval. Predstierať, t.j. inscenovať, simulovať, fingovať, že bol dokonaný trestný čin lúpeže v zmenárni v Leviciach, a to prostredníctvom občana a agenta pred páchateľmi pripravovanej lúpeže, týmto štátnym orgánom žiadny zákon neumožňuje. Aktívna manipulácia štátnych orgánov s úmyslom uviesť páchateľov prípravy lúpeže do omylu s cieľom, aby sa podľa ich iniciatívy prejavili, vykazuje všetky znaky porušenia zákona a prekročenia právomoci verejného činiteľa.
Aktívna manipulácia vedomia páchateľov štátnymi orgánmi bez zákonného oprávnenia, a to predstieraním neexistujúceho stavu, má povahu nezákonnej provokácie. Spätné reakcie páchateľov na tieto aktivity štátnych orgánov, ktoré môžu mať i formu „dôkazov“, sa po právnej stránke úplne anulujú ako ničotný právny akt, keďže aktivity štátnych orgánov neboli podložené zákonom a realita bola pokrivená do takej miery, ktorá neumožňuje objektívne zhodnotiť skutkový stav veci. Z vykonanej analýzy vyplýva, že pripravená a realizovaná policajná akcia, predstierať spáchanie lúpeže a využiť danú situáciu jej prípravy u páchateľov na zabezpečenie dôkazov o ich trestnej zodpovednosti, bol právnym nezmyslom. Veľmi ťažko sa mi to konštatuje, ale je dôvodné predpokladať, že smrť dvoch osôb bola úplne zbytočná.
O taktických chybách pri príprave a vykonaní policajnej akcie, napríklad, že polícia nemala trvalý kontakt s policajným agentom formou priebežného odpočúvania, že neboli vopred detailne analyzované všetky možnosti prichádzajúce do úvahy v priebehu stretnutia s páchateľmi, že agent – policajt nerešpektoval (aspoň podľa policajného tvrdenia) príkaz nenastupovať do vozidla páchateľov, že polícia precenila lojalitu Ivana R. a podcenila jeho vzťah k ostatným páchateľom, čo zvýšilo riziko ohrozenia života policajta – agenta na neúnosnú mieru, že polícia nezasiahla a nezadržala páchateľov pri benzínovom čerpadle, že polícia nemala zabezpečené všetky prístupové trasy vedúce k benzínovému čerpadlu a od neho, to už sa ani radšej nerozpisujem.
Diletantizmus policajných funkcionárov len dokresľuje fakt, že špeciálnu zásahovú policajnú jednotku umiestnili na benzínovom čerpadle v naivnej predstave, že budú schopní ovplyvniť konanie páchateľov tak, aby ich na tom mieste mohli zadržať. Tento fakt dokazuje, že polícia tým svoje rozhodujúce sily a prostriedky na ochranu životov zúčastnených osôb dostala mimo „hry“, čím vinou štátnych orgánov nastala nekontrolovateľná situácia medzi páchateľmi prípravy zločinu a zneužitým občanom – oznamovateľom a nezákonne použitým agentom – policajtom. Výsledok tejto „hry“ je tragický – dvaja zavraždení ľudia. Podiel na ich smrti nesie vo vysokej miere polícia. Konkrétni policajní funkcionári, ktorí pripustili, organizovali a riadili túto policajnú frašku, konali v rozpore so zákonom a zneužili svoju právomoc.
.zodpovednosť
Prezident PZ Packa sa nemôže tváriť, že on s touto policajnou „inscenáciou“ v priamom prenose nemá nič spoločné. Nemôže sa skrývať za nariadenú „kontrolu“ jej priebehu a stavať sa do pozície, že celá zodpovednosť sa týka všetkých ostatných, len nie jeho. On priamo riadi krajských riaditeľov, on vyberá a navrhuje ministrovi vnútra menovať policajtov do týchto funkcií a rovnako tak má povinnosť ich kontrolovať a navrhovať aj ich odvolanie. Osobne som presvedčený, že Packa bol priebežne o celej policajnej akcii informovaný. Minister vnútra Kaliňák vybral a menoval do funkcií všetkých krajských riaditeľov polície. Z titulu svojej funkcie sa nepriamej – morálnej zodpovednosti za závažné nedostatky podriadených v priamej personálnej právomoci nikdy nemôže vyhnúť. Protizákonnosť celej policajnej akcie, nezmyselnosť sledovaného cieľa a najmä dvaja zavraždení sú jasným signálom najmenej pre týchto vrcholových funkcionárov polície a ministerstva na vyvodenie vlastného rozhodnutia o odstúpení. Už nie je na čo čakať.
Autor je bývalý riaditeľ Úradu boja proti korupcii. Celý text bol uverejnený na satek.blog.sme.sk
.keď polícia dostala informáciu o príprave lúpeže v zmenárni v Leviciach, mala v rukách všetky tromfy. Podľa slov Jána Štarka, krajského riaditeľa polície v Nitre, Ivan R. z Kľačian vyšetrovateľovi v Nitre osobne uviedol, že Ladislav B. z Veľkého Ďura, okr. Levice, ho požiadal o vykonanie lúpeže v zmenárni v Leviciach.
Orgány činné v trestnom konaní mali v tomto štádiu vyšetrovania viaceré možnosti na ďalší postup. Mohli vykonať výsluchy všetkých svedkov prichádzajúcich do úvahy, okrem podozrivých osôb, mohli utajeným spôsobom využiť aj informačno-technické prostriedky (odpočúvanie telekomunikačnej siete) a prostriedky operatívno-pátracej činnosti (sledovanie podozrivých) a rovnako sa pri dostatku dôkazov mohli rozhodnúť vzniesť proti uvedeným páchateľom obvinenie z prípravy na trestný čin lúpeže. Pokiaľ by však všetky predchádzajúce možnosti zlyhali a nebolo by ich možné aplikovať, ostávala ešte ostatná možnosť, a to otvoreným spôsobom – napríklad výsluchom podozrivých osôb v postavení svedkov, dať zreteľne najavo, že polícia o pripravovanom zločine má vedomosť, objekt zločinu je chránený a akýkoľvek pokus a dokonanie tohto zločinu nebude mať úspech. Otvoreným vyšetrovaním zločinu lúpeže (výsluch Ladislava B., Martina Š., prípadne iných osôb), ako aj predpokladanými preventívnymi opatreniami na policajnú ochranu zmenárne v Leviciach, by polícia u ostatných páchateľov s určitosťou zmrazila ich pôvodný zámer – spáchať lúpež. Súčasne mohla polícia utajiť pred nepovolanými osobami zdroj svojich informácií (trestné oznámenie od Ivana R.) alebo mohla tejto osobe poskytnúť ochranu.
.nesplnená podmienka
Polícia nevyužila ani jednu z týchto alternatív, a ako uviedol J. Štark, na druhý deň po trestnom oznámení bola pripravená policajná akcia, kde citujem: „v rámci nej bol ako spoločník Ivana R. nasadený policajt Robert V. a na zásah príslušníci pohotovostného policajného útvaru KR PZ v Nitre“. Polícia sa teda rozhodla v prípade použiť inštitút agenta. Použitie „agenta“ je možné len na „odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov zločinov, korupcie, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. V analyzovanej trestnej veci prípravy lúpeže bola splnená zákonná podmienka, keďže išlo o zločin ako „úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov“. Trestný čin lúpeže má hornú hranicu trestu odňatia slobody až na 8 rokov.
Súčasne však musia byť so splnením prvej podmienky splnené i ďalšie dve. Prvou je, že „odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovania páchateľov uvedených trestných činov by bolo iným spôsobom podstatne sťažené...“ I keď po trestnom oznámení ubehol veľmi krátky čas a polícia podľa dostupných informácií okrem výsluchu oznamovateľa nevykonala žiadne vyšetrovacie úkony na zdokumentovanie prípravy lúpeže a trestnoprávnej zodpovednosti páchateľov, vágnosť právnej formulácie o tom, že „iný spôsob“ usvedčenia páchateľov bol podstatne sťažený, umožňuje polícii s úspechom brániť svoje rozhodnutie. Preto pripustím, že i táto zákonná podmienka použitia agenta bola splnená. Treťou zákonnou podmienkou použitia agenta podľa Trestného poriadku je, že „získané poznatky odôvodňujú podozrenie, že bol spáchaný trestný čin alebo má byť spáchaný taký trestný čin“. V tomto prípade došlo len k príprave zločinu. Nedošlo ani k jeho pokusu či dokonaniu. Z tohto dôvodu je vylúčené, že by bola splnená zákonná podmienka „spáchaný trestný čin“, keďže jeho právny výklad znamená, že by muselo prísť k dokonaniu zločinu alebo prinajmenšom aspoň k pokusu. Ostáva teda druhá možnosť: získané poznatky odôvodňovali podozrenie, že „má byť spáchaný taký trestný čin“. Táto zákonom určená podmienka predpokladá, že sa „pripravuje“ spáchanie trestného činu a hrozí, že sa kedykoľvek môže zo štádia prípravy uskutočniť páchateľmi aspoň pokus o jeho spáchanie. V konkrétnom prípade prípravy lúpežného prepadnutia zmenárne v Leviciach však samotný páchateľ, ktorý bol požiadaný o jeho vykonanie, včas upustil od ďalšieho konania a podal vyšetrovateľovi oznámenie o tomto pripravovanom zločine. Tým sám páchateľ upustil od ďalšieho konania a súčasne polícia mala včas informácie o tom, aby zabránila prípadnému spáchaniu zločinu. Z tohto dôvodu podaním trestného oznámenia Ivanom R. reálne podozrenie, že „má byť spáchaný taký trestný čin“ zaniklo, čím však prestala existovať i zákonná podmienka použitia inštitútu agenta.
Ani vo sne by mi nenapadlo, že by polícia vôbec nežiadala prostredníctvom prokuratúry súd o vydanie súhlasu na použitie agenta v tejto trestnej veci. Preto som z informácií uvedených v médiách, že prokuratúra i súd o celej akcii nemali vedomosť, šokovaný.
.zneužitý občan
Ešte závažnejším nedostatkom v postupe polície je rozhodnutie o využití občana – oznamovateľa v následnej predstieranej „policajnej akcii“ o odovzdávaní časti „lupu“ ďalším páchateľom. V prípade, že polícia i v jeho osobe požiadala a dostala od príslušného orgánu (prokurátora či sudcu) súhlas na jeho využitie ako agenta, platí rovnaký nedostatok, ako som naznačil v agentovi – policajtovi. Predpokladám však, že polícia v tomto prípade žiadne zákonné oprávnenie využiť na ďalšiu „policajnú akciu“ alebo tzv. policajnú hru či kombináciu občana – oznamovateľa nežiadala a ani nedostala. Keďže polícia môže konať len tak, ako jej zákon dovoľuje, použitie tohto občana v následnej vražednej hre bolo v rozpore so zákonom, inak povedané, bolo protizákonné. Na prvý pohľad v tomto prípade použitie agenta (prípravy lúpeže) má veľa spoločných znakov s použitím agenta v prípadoch korupcie, v ktorých si páchateľ vyžiadal úplatok a v rozhodujúcej väčšine prípadov osoba, ktorú požiadali o úplatok, informovala políciu, súhlasila s pokračovaním v pozícii agenta a pod kontrolou polície úplatok i odovzdala. Táto podobnosť je však len povrchná a v samej podstate nepravdivá. Pri vyžiadanom úplatku je trestný čin „dokonaný“ už prejavenou žiadosťou o úplatok.
V prípade prípravy lúpeže v zmenárni v Leviciach neprišlo k pokusu ani dokonaniu zločinu, ostal len v štádiu prípravy. Polícia sa rozhodla prostredníctvom agenta – policajta, ale aj oznamovateľa „pokračovať“ v trestnej činnosti.
.cieľ akcie – právny nezmysel
Štátne orgány, ktorými sú aj orgány činné v trestnom konaní, môžu konať iba na základe ústavy a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z toho vyplýva, že orgán činný v trestnom konaní mohol v tomto konkrétnom prípade konať len spôsobom, ktorý mu Trestný poriadok umožňoval. Predstierať, t.j. inscenovať, simulovať, fingovať, že bol dokonaný trestný čin lúpeže v zmenárni v Leviciach, a to prostredníctvom občana a agenta pred páchateľmi pripravovanej lúpeže, týmto štátnym orgánom žiadny zákon neumožňuje. Aktívna manipulácia štátnych orgánov s úmyslom uviesť páchateľov prípravy lúpeže do omylu s cieľom, aby sa podľa ich iniciatívy prejavili, vykazuje všetky znaky porušenia zákona a prekročenia právomoci verejného činiteľa.
Aktívna manipulácia vedomia páchateľov štátnymi orgánmi bez zákonného oprávnenia, a to predstieraním neexistujúceho stavu, má povahu nezákonnej provokácie. Spätné reakcie páchateľov na tieto aktivity štátnych orgánov, ktoré môžu mať i formu „dôkazov“, sa po právnej stránke úplne anulujú ako ničotný právny akt, keďže aktivity štátnych orgánov neboli podložené zákonom a realita bola pokrivená do takej miery, ktorá neumožňuje objektívne zhodnotiť skutkový stav veci. Z vykonanej analýzy vyplýva, že pripravená a realizovaná policajná akcia, predstierať spáchanie lúpeže a využiť danú situáciu jej prípravy u páchateľov na zabezpečenie dôkazov o ich trestnej zodpovednosti, bol právnym nezmyslom. Veľmi ťažko sa mi to konštatuje, ale je dôvodné predpokladať, že smrť dvoch osôb bola úplne zbytočná.
O taktických chybách pri príprave a vykonaní policajnej akcie, napríklad, že polícia nemala trvalý kontakt s policajným agentom formou priebežného odpočúvania, že neboli vopred detailne analyzované všetky možnosti prichádzajúce do úvahy v priebehu stretnutia s páchateľmi, že agent – policajt nerešpektoval (aspoň podľa policajného tvrdenia) príkaz nenastupovať do vozidla páchateľov, že polícia precenila lojalitu Ivana R. a podcenila jeho vzťah k ostatným páchateľom, čo zvýšilo riziko ohrozenia života policajta – agenta na neúnosnú mieru, že polícia nezasiahla a nezadržala páchateľov pri benzínovom čerpadle, že polícia nemala zabezpečené všetky prístupové trasy vedúce k benzínovému čerpadlu a od neho, to už sa ani radšej nerozpisujem.
Diletantizmus policajných funkcionárov len dokresľuje fakt, že špeciálnu zásahovú policajnú jednotku umiestnili na benzínovom čerpadle v naivnej predstave, že budú schopní ovplyvniť konanie páchateľov tak, aby ich na tom mieste mohli zadržať. Tento fakt dokazuje, že polícia tým svoje rozhodujúce sily a prostriedky na ochranu životov zúčastnených osôb dostala mimo „hry“, čím vinou štátnych orgánov nastala nekontrolovateľná situácia medzi páchateľmi prípravy zločinu a zneužitým občanom – oznamovateľom a nezákonne použitým agentom – policajtom. Výsledok tejto „hry“ je tragický – dvaja zavraždení ľudia. Podiel na ich smrti nesie vo vysokej miere polícia. Konkrétni policajní funkcionári, ktorí pripustili, organizovali a riadili túto policajnú frašku, konali v rozpore so zákonom a zneužili svoju právomoc.
.zodpovednosť
Prezident PZ Packa sa nemôže tváriť, že on s touto policajnou „inscenáciou“ v priamom prenose nemá nič spoločné. Nemôže sa skrývať za nariadenú „kontrolu“ jej priebehu a stavať sa do pozície, že celá zodpovednosť sa týka všetkých ostatných, len nie jeho. On priamo riadi krajských riaditeľov, on vyberá a navrhuje ministrovi vnútra menovať policajtov do týchto funkcií a rovnako tak má povinnosť ich kontrolovať a navrhovať aj ich odvolanie. Osobne som presvedčený, že Packa bol priebežne o celej policajnej akcii informovaný. Minister vnútra Kaliňák vybral a menoval do funkcií všetkých krajských riaditeľov polície. Z titulu svojej funkcie sa nepriamej – morálnej zodpovednosti za závažné nedostatky podriadených v priamej personálnej právomoci nikdy nemôže vyhnúť. Protizákonnosť celej policajnej akcie, nezmyselnosť sledovaného cieľa a najmä dvaja zavraždení sú jasným signálom najmenej pre týchto vrcholových funkcionárov polície a ministerstva na vyvodenie vlastného rozhodnutia o odstúpení. Už nie je na čo čakať.
Autor je bývalý riaditeľ Úradu boja proti korupcii. Celý text bol uverejnený na satek.blog.sme.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.