Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Peter Zajac 70

.štefan Hríb .časopis .editorial

Roky 1989 až 1992 boli mojím definičným novinárskym obdobím. A vtedy som spoznal Petra Zajaca a pravidlo, že pre sen o slobodnej krajine treba v demokracii ísť najmä proti väčšine.

Pamätám si, ako široko sa tu odmietali novembrové zmeny, ako ťažko sa prijímal tolerantný jazykový zákon, zažil som brutalitu vzniku HZDS, videl som lžiprejav Milana Kňažka o cenzúre zo strany VPN a vnímal som intrigy Jána Budaja, ktoré sa neskončili dodnes. Ťažko som niesol aj následný únos Slovenska primitívnym klanom. Peter bol vo všetkých týchto zrážkach v prvej línii.

Druhé kľúčové obdobie sa týka mečiarizmu a sporu o slušnú opozíciu.

Tu som zažil, že občas sa musí ísť nielen proti hrubej väčšine, ale že niekedy sa musí vzdorovať aj svojim vlastným. Prehratý spor o slušné SDK mi pritom o Petrovi povedal viac než víťazná bitka s mečiarizmom. Všelikto dnes vyplakáva nad stavom opozície, ale reformné Slovensko sa neskazilo včera.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite