... aj keď dosť neskoro a dosť nevýrazne. Nevidel som lídrov učiteľov/učiteliek Kočana a Crmomana s líderkami sestier Kaveckou a Lazorovou spolu na tribúnach veľkých mítingov. Nezazneli nahlas a opakovane dve z najdôležitejších hesiel novembra 1989 – Odstúpiť a V jednote je sila. No zaznelo echo kultovej piesne Nežnej revolúcie: „Sľúbili sme si vydržať.“
Vydržali? Hm... Povedal by som, že sa držali. Na to, že učiteľov dusil Draxler a podrazili ich aj ficoidné odbory, a sestry stresovali minister Čislák a riaditelia nemocníc, to nebolo málo. A nezabudnime ani na indolenciu opozície – ich pštrosí postoj priam bučal, ako si nechcú pokaziť možnosť prismŕdať Smeru pri budúcom vládnutí.
Žiaľ, na synergiu, ktorá by zastavila zlodejskú chobotnicu, prisatú k štátnej moci, ešte nemáme.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.