Juraj Griglák si hranie s legendou amerického džezu zopakuje. Dňa 7. marca bude predskakovať na jeho bratislavskom koncerte v Istropolise.
Bol to jeden z najpamätnejších momentov z dlhej histórie Bratislavských džezových dní. Stanley Clark jr. chcel zabaviť divákov, a tak ich pozval, nech si s ním skúsia zahrať. Keď na pódium vybehol 22-ročný mladý muž v bielom tričku a béžových menčestrákoch a pred zrakmi nadšených fanúšikov odohral vyrovnanú partiu so Stanleym Clarkom jr., bol to strhujúci moment a zjavne zaskočil aj amerického džezmena. Na druhý deň sa po celej Bratislave nehovorilo o Clarkovi, ale o Griglákovi.
Basgitarová legenda Clarke jr. sa do Bratislavy opäť vracia a organizátor koncertu dostal dobrý nápad, aby mu predkapelu robil práve Juraj Griglák so svojou skupinou. .týždeň sa ho pýta, či opäť dôjde k spoločnému džemu. „Možné je všetko,“ usmieva sa dnes 52-ročný Griglák v bratislavskej kaviarni, ktorý si na rozhovor odskočil z Reduty, kde skúša so Slovenskou filharmóniou.
synu, budeš kontrabasista!
Dnes patrí k najlepším basgitaristom na Slovensku, ale k tomu, aby sa technikou vyrovnal svojmu basovému vzoru, viedla dlhá cesta. Juraj Griglák pochádza z muzikantskej rodiny, no rodičia ho do hudby príliš netlačili. Jeho otec bol profesionálny hudobník, ktorý hral na klarinete v Symfonickom orchestri Československého rozhlasu, mama bola speváčka v súbore SĽUK. Chodil síce na klavír, ale hudba sa doma príliš nehrala – pretože otec trávil najviac voľného času v garáži, kde sa venoval svojmu koníčku – oprave starých áut. Malého Juraja Grigláka skôr formovala ulica na bratislavskom Štrkovci. „Mal som šťastie, že som sa vždy vyskytol v spoločnosti ľudí, ktorí mi ukázali cestu. Bol to napríklad kamarát Roňo Vámoš, ktorý ma zoznamoval s rôznou hudbou. Boli sme fanatici do The Beatles. Zháňali sme ich nahrávky, počúvali sme ich na obrovských kotučákoch,“ spomína Griglák na prvé ohúrenie hudbou, po ktorom spolu s kamarátmi založili svoju prvú skupinu.
Keďže v nej bolo veľa gitaristov, mladý Juraj si sadol za bicie, treba však dodať, že na začiatku to boli skôr bandasky. Neskôr od rodičov dostal na Vianoce svoju prvú gitaru. Keď ho otec naučil tri základné akordy, bicie odložil do kúta. Po skončení základnej školy rodina riešila problém, čo ďalej. Ako to býva v muzikantských rodinách, kde sa dedia remeslá, Jurajovi rodičia sa rozhodli, že syn pôjde na konzervatórium. „Otec dumal, aký nástroj by mi vybral. V symfonickom orchestri videl, ako dobre sa majú kontrabasisti. Málo hrajú, nenadrú sa tak ako huslisti.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.