Na začiatku bol Ježiš Kristus Nazaretský, narodený v Betleheme, ukrižovaný v Jeruzaleme. V roku 1969 prišiel britský rockový Jesus Christ Superstar. V roku 2005 sa v bratislavskej vile pod Slavínom zrodila vízia najväčšieho Ježiša Krista na Slovensku.
.zrodila sa v úvahách právnika a politika Pavla Hagyariho, ktorý v tom čase, ako dnes spomína, ani netušil, že bude neskôr úspešne kandidovať na post primátora rodného Prešova: „Hľadel som vtedy z okna na obrovskú sochu sovietskeho vojaka na Slavíne, a asi to ma podvedome inšpirovalo na to, že som sa so sochárom Martinom Palom začal zaoberať myšlienkami na vytvorenie novej, najväčšej sochy na Slovensku. Uvažovali sme o anjelovi, matke s dieťaťom, o abstraktnom diele. Napokon sa zrodil Kristus, ktorý bude nad Prešovom.“
.duchovné povznesenie a obavy
„Myslím si, že je to dobrá myšlienka, pretože Ježiš Kristus je dobrý, je šíriteľ lásky a porozumenia medzi ľuďmi na celom svete. Zviditeľňovať a dávať toto dobro do popredia je ušľachtilé,“ hovorí Jozef Kuľha, kaplán, ktorý druhý rok pôsobí v prešovskom Dóme Svätého Mikuláša, o osobnej iniciatíve prešovského primátora postaviť nad mestom asi najväčšiu sochu Krista na svete. „Že sú to vyhodené peniaze? Socha je predsa financovaná zo súkromných zdrojov, nie z rozpočtu mesta, preto takáto kritika neobstojí. Človek nie je iba telesná, ale aj duchovná bytosť, a takéto dielo má ambíciu povzniesť práve ľudské duchovno, čo v tejto dobe obzvlášť potrebujeme,“ uvažuje kaplán a prizná sa aj k obavám: „Je tu však nebezpečenstvo, aby v Prešove či na Slovensku nevznikol nový kult tejto sochy, ktorá vlastne ešte ani nestojí, ani nemá meno, a už je taká známa.“
Obavy sú zrejme namieste, pretože početná časť (nielen) prešovskej verejnosti vníma celý projekt ako nekresťansky drahú megalomániu. Socha má stáť vyše 15 miliónov korún, preto kole oči verejnosti. „Čo si o soche myslíte?“ spytujem sa v uliciach Prešova náhodne vybraných okoloidúcich. Mnohí len mávnu rukou, iní hneď začnú rozprávať o tom, čo všetko by sa dalo v meste za tie peniaze vybudovať, zlepšiť, opraviť, čo chýba a malo by už dávno byť. Jedni chcú (najlepšie zadarmo) byty pre mladých, iní viac mestskej infraštruktúry, viac peňazí do kultúry, športu, školstva atď.
Na sochu nikto názor nemá, nikoho nezaujíma, ako bude vyzerať, či to bude, alebo nebude dielo s umeleckou hodnotou pretrvajúcou roky, desaťročia. Nad „duchovným rozmerom, posolstvom diela“ sa nezamýšľa nikto. Všetci v soche vidia len hŕbu miliónov, zaliatych do neforemného železobetónu.
.majster Martin zo Stupavy
Akademický sochár Martin Pala (1975) z Bratislavy tvorí s priateľmi v rozľahlom ateliéri v Stupave. Medzi množstvom hotových diel a modelov v rôznych fázach tvorby je aj séria modelov sochy Krista, ktorá bude nad Prešovom.
„Keď začiatkom XV. storočia prijal Michelangelo od Florencie mestskú objednávku a vytvoril nesmrteľnú sochu Davida, mnohí vtedy mešťanostom zazlievali, že míňajú mestské peniaze na financovanie umeleckého diela a Florencia pritom potrebuje viac chodníky, kanalizáciu... Verejné financie však boli použité na dielo, ktoré ustavične priťahuje pozornosť turistov z celého sveta. Chodníky si vo Florencii asi málokto fotografuje...“
usmieva sa umelec a dodáva, že Michelangelo dostal za Davida asi taký honorár, ako Leonardo da Vinci za svoje celoživotné dielo. „S Pavlom Hagyarim sme vymysleli projekt, ktorý je nadregionálny, presahuje hranice Slovenska a Prešov sa vďaka nemu dostane do sveta. Ježiš Kristus ako symbol západnej civilizácie by mal zjednotiť obyvateľov Slovenska, ktorí hľadajú svoju identitu a majú dlhodobý problém identifikovať sa s kresťanskou vierou. Táto socha je náš hold kresťanstvu.“ Pala si myslí, že Cyrilov a Metodov už máme po krajine dosť, a ak sa vraciame ku koreňom kresťanstva na našom území, musíme dôjsť ku Kristovi. „Veď kresťanstvo je pre Slovákov akýmsi kódexom, podľa ktorého žijeme všetci – aj tí, ktorí o sebe tvrdia, že sú neveriaci – či si to uvedomujeme, alebo nie. Samozrejme, že náš zámer býva často spochybňovaný, ale ja sa pýtam: Načo sú nám sochy Majstra Pavla z Levoče? Aj tie vznikli v určitej dobe, aj ony boli vystavené odsudzovaniu a kritike, a dnes sa nimi pred svetom pýšime.“
Neprináleží nám komentovať smelé sochárove prirovnania svojich zámerov k dielam umelcov z Florencie či Levoče, ani odborne hodnotiť umeleckú stránku budúcej prešovskej dominanty. Laickým pocitom a dojmom sa však ubrániť nedá: Kristova tvár na soche je len akousi štandardnou podobizňou, pretransformovanou zo stoviek či tisícok novodobých tvárí Krista – bez originálnej mimiky, pôvodného výrazu. Kristus len hľadí. Neobdivuje, nežasne, nesúcití, nie je spokojný ani nespokojný. Len stojí a nezaujato pozerá – ale zato z majestátnej výšky.
So znesiteľnou dávkou irónie sa dá povedať, že nad Prešovom bude stáť socha postavy v rúchu, z ktorého vyčnievajú len ruky a hlava. Neuveriteľne súmerná postava, akoby zrkadlový obraz zrkadlového obrazu. Postava s mierne rozpaženými rukami a prázdnymi dlaňami, otvorenými do priestoru pred a pod sebou. Štylizované rúcho poctivo ukrýva akýkoľvek náznak anatómie ľudského tela.
„Všetko záleží na uhloch pohľadu,“ vysvetľuje sochár Pala čaro optického klamu, „pretože z rôznych uhlov a perspektív socha stratí svoju prísnu súmernosť a bude sa javiť akoby v pohybe, živom geste, ktoré každému ponúkne inú interpretáciu významu. Súmernosť postavy a štylizácia rúcha zvýrazňuje výšku sochy a je umeleckým zrkadlom modernej doby a architektúry, pre ktorú sú typické stavby mrakodrapov a výškových budov. Pre moderné sochárske umenie je príznačné moderné tvaroslovie, práca s tvarom a líniou. V tomto kontexte treba budúcu sochu nad Prešovom vnímať.“
.sakrálna turistika
Tridsaťtrimetrová socha Krista bude stáť na šesťmetrovom podstavci v lokalite, ktorú zatiaľ primátor Hagyari nechce bližšie spresniť. Obáva sa možných komplikácií zo strany neprajníkov jeho zámeru. „Zdôrazňujem, že socha nebude stáť na Kalvárii. Uvažujeme o troch lokalitách: západne od Kalvárie, na kopci na Šidlovci alebo za mestom v smere na Košice. Predpokladáme, že už na jar budúceho roku začneme s prípravou staveniska a s vybavovaním potrebných stavebných povolení.“ Sochu majú umiestniť na svoje miesto v období rokov 2010 a 2011.
Dnes je k dispozícii len soška v mierke 1:60, ďalšia, vysoká presne 3,3 metra, sa rodí v stupavskom ateliéri Martina Pala. Je to štandardný postup sochárskej práce. „Finálne dielo z liateho betónu bude konštrukčne a technicky náročné,“ vysvetľuje sochár. „Vnútri bude nerezová konštrukcia a obslužný výťah na vnútornú údržbu. Inak nič,“ reaguje umelec na otázku, či je to pravda, že v „prešovskom Kristovi“ budú apartmánové byty.
„Je to nezmysel,“ zasmeje sa nad fámou o bytoch primátor Hagyari. Dôležité je jeho presvedčenie, že socha zviditeľní nielen mesto, región a Slovensko, ale pritiahne do Prešova turistov a návštevníkov: „Tak ako je zaujímavý levočský oltár, levočská púť, drevené chrámy, Spišská Kapitula a množstvo sakrálnych pamiatok v tejto časti Slovenska, tak bude z pohľadu cestovného ruchu zaujímavá i táto socha. V konečnom dôsledku to prinesie aj rozvoj celého okolia mesta.“
.jednostrannosť kritiky
Vyše stometrové sochy Buddhu v Číne a v Japonsku, tridsaťmetrovú sochu Krista Spasiteľa na 710-metrovom vrchu Corcovado nad brazílskym Rio de Janeiro, ale i pôsobivého nadrozmerného Krista v mexickom Cooper Canyon či insitnú osemmetrovú sošku Krista na oravskom kopci Grapa nad obcou Klin (replika brazílskeho Krista Spasiteľa) onedlho zatieni „Ježiš Kristus Prešovský“. Už len stavba tej sochy bude atraktívna a fotogenická.
A potom prídu roky, desaťročia, počas ktorých bude na Prešovčanov z výšky hľadieť betónový Ježiš Kristus, do ktorého toľkí vkladajú rôzne nádeje: od pozdvihnutia morálneho, kresťanského života, až po rozvoj cestovného ruchu. A možno sa časom stane okolie sochy pútnickým miestom, ktoré zatieni aj „kamenné“ púte či tradičné folklórne festivaly v našej malej krajine pod Tatrami.
„Kritika našej sochy Krista je zatiaľ len ideová,“ tvrdí sochár Pala a konštatuje, že od novembra 1989 sa u nás o sochárskom umení takmer vôbec nehovorí a slovenské sochárstvo je „v útlme“. Akoby na obranu svojho diela dodáva, že odborným konzultantmi pri tvorbe Krista mu boli renomovaní sochári Tibor Bártfay a Emil Venko. Možno je to práve hodnotenie odbornej verejnosti, ktoré by malo soche nad Prešovom pomôcť, alebo nad ňou spraviť kríž.
Ideologický či duchovný dosah budúcej sochy Ježiša Krista nad Prešovom nemožno predpovedať, možno sa dá len vytušiť z historických súvislostí a z odpovedí na jednoduché otázky: Bol náš národ komunistickejší, keď na každom rohu stáli sochy a v každej kancelárii padal prach na busty Lenina, Stalina či Gottwalda? Sú obyvatelia Bánoviec nad Bebravou pod Tisovou sochou hrdí na vojnový slovenský štát? A čo Oravci? Sú pod rozkročeným nerezovým Jánošíkom nad Terchovou dostatočne a správne národne uvedomelí a pyšní? Spravili z nás súsošia Cyrila a Metoda „tých správnych“ kresťanov?
Úprimnosť odpovedí nás ľahko presvedčí o tom, že gigantická socha Krista nad Prešovom pravdepodobne nespôsobí v meste ani jeho širokom okolí žiadnu explóziu úprimnej kresťanskej viery a lásky.
.sto metiel
Odhadujem, že vyše dve tretiny Prešovčanov so zámerom postaviť nad ich mestom gigantického betónového Krista súhlasia. Kritici z radov laickej verejnosti akosi stále nevedia pochopiť, že projekt nie je financovaný z mestskej pokladnice, ale zo súkromných zdrojov.
„Keby sa radšej primátor postaral o to, aby bolo v meste dosť nových bytov pre mladých, a aby tu bolo čisto. Na to treba dávať peniaze, nie na takéto hlúposti,“ rozhorčuje sa mladá mamička, sediaca s priateľkou v pizzerii pri pohári červeného. Na otázku, či je ochotná zo svojich peňazí kúpiť napríklad sto metiel a venovať ich magistrátu, nech nimi nezamestnaní Prešovčania na aktivačných prácach zametajú chodníky, najskôr neodpovedá a potom kontruje otázkou: A načo by som to robila?“
.zrodila sa v úvahách právnika a politika Pavla Hagyariho, ktorý v tom čase, ako dnes spomína, ani netušil, že bude neskôr úspešne kandidovať na post primátora rodného Prešova: „Hľadel som vtedy z okna na obrovskú sochu sovietskeho vojaka na Slavíne, a asi to ma podvedome inšpirovalo na to, že som sa so sochárom Martinom Palom začal zaoberať myšlienkami na vytvorenie novej, najväčšej sochy na Slovensku. Uvažovali sme o anjelovi, matke s dieťaťom, o abstraktnom diele. Napokon sa zrodil Kristus, ktorý bude nad Prešovom.“
.duchovné povznesenie a obavy
„Myslím si, že je to dobrá myšlienka, pretože Ježiš Kristus je dobrý, je šíriteľ lásky a porozumenia medzi ľuďmi na celom svete. Zviditeľňovať a dávať toto dobro do popredia je ušľachtilé,“ hovorí Jozef Kuľha, kaplán, ktorý druhý rok pôsobí v prešovskom Dóme Svätého Mikuláša, o osobnej iniciatíve prešovského primátora postaviť nad mestom asi najväčšiu sochu Krista na svete. „Že sú to vyhodené peniaze? Socha je predsa financovaná zo súkromných zdrojov, nie z rozpočtu mesta, preto takáto kritika neobstojí. Človek nie je iba telesná, ale aj duchovná bytosť, a takéto dielo má ambíciu povzniesť práve ľudské duchovno, čo v tejto dobe obzvlášť potrebujeme,“ uvažuje kaplán a prizná sa aj k obavám: „Je tu však nebezpečenstvo, aby v Prešove či na Slovensku nevznikol nový kult tejto sochy, ktorá vlastne ešte ani nestojí, ani nemá meno, a už je taká známa.“
Obavy sú zrejme namieste, pretože početná časť (nielen) prešovskej verejnosti vníma celý projekt ako nekresťansky drahú megalomániu. Socha má stáť vyše 15 miliónov korún, preto kole oči verejnosti. „Čo si o soche myslíte?“ spytujem sa v uliciach Prešova náhodne vybraných okoloidúcich. Mnohí len mávnu rukou, iní hneď začnú rozprávať o tom, čo všetko by sa dalo v meste za tie peniaze vybudovať, zlepšiť, opraviť, čo chýba a malo by už dávno byť. Jedni chcú (najlepšie zadarmo) byty pre mladých, iní viac mestskej infraštruktúry, viac peňazí do kultúry, športu, školstva atď.
Na sochu nikto názor nemá, nikoho nezaujíma, ako bude vyzerať, či to bude, alebo nebude dielo s umeleckou hodnotou pretrvajúcou roky, desaťročia. Nad „duchovným rozmerom, posolstvom diela“ sa nezamýšľa nikto. Všetci v soche vidia len hŕbu miliónov, zaliatych do neforemného železobetónu.
.majster Martin zo Stupavy
Akademický sochár Martin Pala (1975) z Bratislavy tvorí s priateľmi v rozľahlom ateliéri v Stupave. Medzi množstvom hotových diel a modelov v rôznych fázach tvorby je aj séria modelov sochy Krista, ktorá bude nad Prešovom.
„Keď začiatkom XV. storočia prijal Michelangelo od Florencie mestskú objednávku a vytvoril nesmrteľnú sochu Davida, mnohí vtedy mešťanostom zazlievali, že míňajú mestské peniaze na financovanie umeleckého diela a Florencia pritom potrebuje viac chodníky, kanalizáciu... Verejné financie však boli použité na dielo, ktoré ustavične priťahuje pozornosť turistov z celého sveta. Chodníky si vo Florencii asi málokto fotografuje...“
usmieva sa umelec a dodáva, že Michelangelo dostal za Davida asi taký honorár, ako Leonardo da Vinci za svoje celoživotné dielo. „S Pavlom Hagyarim sme vymysleli projekt, ktorý je nadregionálny, presahuje hranice Slovenska a Prešov sa vďaka nemu dostane do sveta. Ježiš Kristus ako symbol západnej civilizácie by mal zjednotiť obyvateľov Slovenska, ktorí hľadajú svoju identitu a majú dlhodobý problém identifikovať sa s kresťanskou vierou. Táto socha je náš hold kresťanstvu.“ Pala si myslí, že Cyrilov a Metodov už máme po krajine dosť, a ak sa vraciame ku koreňom kresťanstva na našom území, musíme dôjsť ku Kristovi. „Veď kresťanstvo je pre Slovákov akýmsi kódexom, podľa ktorého žijeme všetci – aj tí, ktorí o sebe tvrdia, že sú neveriaci – či si to uvedomujeme, alebo nie. Samozrejme, že náš zámer býva často spochybňovaný, ale ja sa pýtam: Načo sú nám sochy Majstra Pavla z Levoče? Aj tie vznikli v určitej dobe, aj ony boli vystavené odsudzovaniu a kritike, a dnes sa nimi pred svetom pýšime.“
Neprináleží nám komentovať smelé sochárove prirovnania svojich zámerov k dielam umelcov z Florencie či Levoče, ani odborne hodnotiť umeleckú stránku budúcej prešovskej dominanty. Laickým pocitom a dojmom sa však ubrániť nedá: Kristova tvár na soche je len akousi štandardnou podobizňou, pretransformovanou zo stoviek či tisícok novodobých tvárí Krista – bez originálnej mimiky, pôvodného výrazu. Kristus len hľadí. Neobdivuje, nežasne, nesúcití, nie je spokojný ani nespokojný. Len stojí a nezaujato pozerá – ale zato z majestátnej výšky.
So znesiteľnou dávkou irónie sa dá povedať, že nad Prešovom bude stáť socha postavy v rúchu, z ktorého vyčnievajú len ruky a hlava. Neuveriteľne súmerná postava, akoby zrkadlový obraz zrkadlového obrazu. Postava s mierne rozpaženými rukami a prázdnymi dlaňami, otvorenými do priestoru pred a pod sebou. Štylizované rúcho poctivo ukrýva akýkoľvek náznak anatómie ľudského tela.
„Všetko záleží na uhloch pohľadu,“ vysvetľuje sochár Pala čaro optického klamu, „pretože z rôznych uhlov a perspektív socha stratí svoju prísnu súmernosť a bude sa javiť akoby v pohybe, živom geste, ktoré každému ponúkne inú interpretáciu významu. Súmernosť postavy a štylizácia rúcha zvýrazňuje výšku sochy a je umeleckým zrkadlom modernej doby a architektúry, pre ktorú sú typické stavby mrakodrapov a výškových budov. Pre moderné sochárske umenie je príznačné moderné tvaroslovie, práca s tvarom a líniou. V tomto kontexte treba budúcu sochu nad Prešovom vnímať.“
.sakrálna turistika
Tridsaťtrimetrová socha Krista bude stáť na šesťmetrovom podstavci v lokalite, ktorú zatiaľ primátor Hagyari nechce bližšie spresniť. Obáva sa možných komplikácií zo strany neprajníkov jeho zámeru. „Zdôrazňujem, že socha nebude stáť na Kalvárii. Uvažujeme o troch lokalitách: západne od Kalvárie, na kopci na Šidlovci alebo za mestom v smere na Košice. Predpokladáme, že už na jar budúceho roku začneme s prípravou staveniska a s vybavovaním potrebných stavebných povolení.“ Sochu majú umiestniť na svoje miesto v období rokov 2010 a 2011.
Dnes je k dispozícii len soška v mierke 1:60, ďalšia, vysoká presne 3,3 metra, sa rodí v stupavskom ateliéri Martina Pala. Je to štandardný postup sochárskej práce. „Finálne dielo z liateho betónu bude konštrukčne a technicky náročné,“ vysvetľuje sochár. „Vnútri bude nerezová konštrukcia a obslužný výťah na vnútornú údržbu. Inak nič,“ reaguje umelec na otázku, či je to pravda, že v „prešovskom Kristovi“ budú apartmánové byty.
„Je to nezmysel,“ zasmeje sa nad fámou o bytoch primátor Hagyari. Dôležité je jeho presvedčenie, že socha zviditeľní nielen mesto, región a Slovensko, ale pritiahne do Prešova turistov a návštevníkov: „Tak ako je zaujímavý levočský oltár, levočská púť, drevené chrámy, Spišská Kapitula a množstvo sakrálnych pamiatok v tejto časti Slovenska, tak bude z pohľadu cestovného ruchu zaujímavá i táto socha. V konečnom dôsledku to prinesie aj rozvoj celého okolia mesta.“
.jednostrannosť kritiky
Vyše stometrové sochy Buddhu v Číne a v Japonsku, tridsaťmetrovú sochu Krista Spasiteľa na 710-metrovom vrchu Corcovado nad brazílskym Rio de Janeiro, ale i pôsobivého nadrozmerného Krista v mexickom Cooper Canyon či insitnú osemmetrovú sošku Krista na oravskom kopci Grapa nad obcou Klin (replika brazílskeho Krista Spasiteľa) onedlho zatieni „Ježiš Kristus Prešovský“. Už len stavba tej sochy bude atraktívna a fotogenická.
A potom prídu roky, desaťročia, počas ktorých bude na Prešovčanov z výšky hľadieť betónový Ježiš Kristus, do ktorého toľkí vkladajú rôzne nádeje: od pozdvihnutia morálneho, kresťanského života, až po rozvoj cestovného ruchu. A možno sa časom stane okolie sochy pútnickým miestom, ktoré zatieni aj „kamenné“ púte či tradičné folklórne festivaly v našej malej krajine pod Tatrami.
„Kritika našej sochy Krista je zatiaľ len ideová,“ tvrdí sochár Pala a konštatuje, že od novembra 1989 sa u nás o sochárskom umení takmer vôbec nehovorí a slovenské sochárstvo je „v útlme“. Akoby na obranu svojho diela dodáva, že odborným konzultantmi pri tvorbe Krista mu boli renomovaní sochári Tibor Bártfay a Emil Venko. Možno je to práve hodnotenie odbornej verejnosti, ktoré by malo soche nad Prešovom pomôcť, alebo nad ňou spraviť kríž.
Ideologický či duchovný dosah budúcej sochy Ježiša Krista nad Prešovom nemožno predpovedať, možno sa dá len vytušiť z historických súvislostí a z odpovedí na jednoduché otázky: Bol náš národ komunistickejší, keď na každom rohu stáli sochy a v každej kancelárii padal prach na busty Lenina, Stalina či Gottwalda? Sú obyvatelia Bánoviec nad Bebravou pod Tisovou sochou hrdí na vojnový slovenský štát? A čo Oravci? Sú pod rozkročeným nerezovým Jánošíkom nad Terchovou dostatočne a správne národne uvedomelí a pyšní? Spravili z nás súsošia Cyrila a Metoda „tých správnych“ kresťanov?
Úprimnosť odpovedí nás ľahko presvedčí o tom, že gigantická socha Krista nad Prešovom pravdepodobne nespôsobí v meste ani jeho širokom okolí žiadnu explóziu úprimnej kresťanskej viery a lásky.
.sto metiel
Odhadujem, že vyše dve tretiny Prešovčanov so zámerom postaviť nad ich mestom gigantického betónového Krista súhlasia. Kritici z radov laickej verejnosti akosi stále nevedia pochopiť, že projekt nie je financovaný z mestskej pokladnice, ale zo súkromných zdrojov.
„Keby sa radšej primátor postaral o to, aby bolo v meste dosť nových bytov pre mladých, a aby tu bolo čisto. Na to treba dávať peniaze, nie na takéto hlúposti,“ rozhorčuje sa mladá mamička, sediaca s priateľkou v pizzerii pri pohári červeného. Na otázku, či je ochotná zo svojich peňazí kúpiť napríklad sto metiel a venovať ich magistrátu, nech nimi nezamestnaní Prešovčania na aktivačných prácach zametajú chodníky, najskôr neodpovedá a potom kontruje otázkou: A načo by som to robila?“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.