Za moje rozpaky však nemohli sympatickí organizátori solidárneho štrajku časti našich univerzít. Naopak, ich počin, ktorým sa nezištne a na vlastné náklady postavili za požiadavky učiteľov základných a stredných škôl, je občiansky výnimočný a tiež ľudsky krásny. Juraj Halás, Ivan Lacko a Pavel Brunovský sa ma dotkli dôrazom na celostné videnie sveta, solidaritu a sebaúctu. Nevieme sa tu zatiaľ vzájomne podporovať, ani nevieme Slovensko vnímať ako celok, v ktorom napríklad základné a stredné školy priamo súvisia s vysokými a tie zasa s mnohým iným v tomto štáte. Solidárny štrajk časti univerzít toto vzájomné odcudzenie prelamuje.
Veľmi to oceňujem.
Moje rozpaky mali inú príčinu. Keď som sa všetkých troch na záver diskusie opýtal, či nádejné prejavy občianskeho dozrievania, evidentné v rôznych sektoroch Slovenska, oni ako iniciátori solidárneho štrajku spájajú aj s blížiacimi sa voľbami, povedali mi, že vôbec.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.