Langerhansove ostrovčeky v pankrease, podžalúdkovej žľaze, neprodukujú iba inzulín, ale aj iné hormóny, predovšetkým glukagón a tiež somatostatín, gastrín a ďalšie. Inzulín i glukagón sú peptidy, teda štruktúry zložené z aminokyselín. Inzulín tvorí 51 aminokyselín a je zložitejší, glukagón je lineárny polypeptid, ktorý tvorí jediný reťazec 29 aminokyselín. I
nzulín pôsobí v celom tele. Hlavným cieľovým orgánom, kde pôsobí glukagón, je pečeň, ale pôsobí aj inde. Spolu ich spomínam preto, lebo tvoria akoby antagonistický pár, jin a jang ľudského metabolizmu, a keď nie sú v rovnováhe, je spravidla problém. Veľký problém.
To, že sú ako jin a jang metabolizmu, možno ilustrovať na ich účinku:
- Inzulín znižuje zvýšený krvný cukor, glukagón zvyšuje jeho nízku hladinu.
- Inzulín premieňa glukózu a proteíny na tuk, glukagón premieňa proteíny a tuk na glukózu.
- Inzulín premieňa tuk zo stravy na tukové zásoby, glukagón mení tuk zo stravy na ketóny a vysiela ich do tkanív ako zdroj energie.
- Inzulín odstraňuje tuk z krvi a transportuje ho do tukových buniek, glukagón uvoľňuje tuk z tukových buniek do krvi, aby ho mohli tkanivá využiť ako zdroj energie.
- Inzulín zvyšuje v tele produkciu cholesterolu, glukagón ju znižuje.
- Inzulín núti obličky zadržiavať nadbytočné tekutiny, glukagón ich núti tekutiny uvoľňovať (močom).
- Inzulín stimuluje rast buniek hladkých svalov v stenách ciev, glukagón stimuluje ich zmenšovanie sa.
- Inzulín stimuluje využitie glukózy (cukru) ako zdroja energie, glukagón stimuluje využitie tuku ako zdroja energie.
Povedané jednoducho a popri iných veciach, inzulín je hormón, ktorý buduje zásoby a ukladá tuk, zatiaľ čo vďaka glukagónu sa telo zbavuje tuku tým, že ho spaľuje na energiu.
Glukagón je jediným hormónom, ktorý spôsobuje, že sa glukóza uvoľňuje z pečene. Langerhansove ostrovčeky v pankrease reagujú jeho zvýšenou produkciou, keď zaregistrujú hypoglykémiu, čiže príliš zníženú hladinu cukru v krvi. Ak je cukru v krvi, naopak, priveľa, znižuje sa produkcia glukagónu.
Inzulín i glukagón sú hormóny, ktoré sú nevyhnutné, potrebujeme ich na život oba. Všetko však závisí od ich rovnováhy či prevahy. O tom, či bude organizmus ukladať zásoby (trebárs tuku a tlstnúť), alebo ich spaľovať (a chudnúť), rozhoduje to, ktorý z tých dvoch má práve prevahu.
Produkciu oboch hormónov môžeme ovplyvňovať iba tým, čo jeme. Naša strava sa spravidla skladá z troch hlavných skupín živín – z bielkovín (proteínov), z tukov a z uhľohydrátov (cukry a škroby). Uhľohydráty v strave výrazne zvyšujú produkciu inzulínu a nemajú vplyv na produkciu glukagónu. Bielkoviny celkom mierne zvyšujú produkciu inzulínu a v rovnakej miere i glukagónu. Tuky nemajú nijaký vplyv ani na produkciu inzulínu, ani na produkciu glukagónu.
Zaujímavé je to aj s ich kombináciami. Bielkoviny v kombinácii s tukmi robia to isté, čo bielkoviny samotné – mierne zvyšujú produkciu oboch hormónov. Ak je bielkovín veľa v kombinácii s malým množstvom uhľohydrátov, mierne stúpne produkcia inzulínu a o trochu menej aj produkcia glukagónu. Ak je v strave veľké množstvo uhľohydrátov a veľmi málo bielkovín, je to najhoršia možná kombinácia – produkcia inzulínu stúpne enormne a glukagón sa produkuje len po troške. Celkom na okraj poznamenávam, že to je často zloženie vegetariánskej stravy. Z pohľadu produkcie týchto dvoch hormónov je preto všetko, len nie zdravá. Tento typ stravy spôsobuje nadprodukciu inzulínu a potlačenie produkcie glukagónu, čo je v skutočnosti priamy útok na zdravie.
Zdroj: M.R.Eades, M.D.Eades, Protein Power, Bantam Books, 1996
nzulín pôsobí v celom tele. Hlavným cieľovým orgánom, kde pôsobí glukagón, je pečeň, ale pôsobí aj inde. Spolu ich spomínam preto, lebo tvoria akoby antagonistický pár, jin a jang ľudského metabolizmu, a keď nie sú v rovnováhe, je spravidla problém. Veľký problém.
To, že sú ako jin a jang metabolizmu, možno ilustrovať na ich účinku:
- Inzulín znižuje zvýšený krvný cukor, glukagón zvyšuje jeho nízku hladinu.
- Inzulín premieňa glukózu a proteíny na tuk, glukagón premieňa proteíny a tuk na glukózu.
- Inzulín premieňa tuk zo stravy na tukové zásoby, glukagón mení tuk zo stravy na ketóny a vysiela ich do tkanív ako zdroj energie.
- Inzulín odstraňuje tuk z krvi a transportuje ho do tukových buniek, glukagón uvoľňuje tuk z tukových buniek do krvi, aby ho mohli tkanivá využiť ako zdroj energie.
- Inzulín zvyšuje v tele produkciu cholesterolu, glukagón ju znižuje.
- Inzulín núti obličky zadržiavať nadbytočné tekutiny, glukagón ich núti tekutiny uvoľňovať (močom).
- Inzulín stimuluje rast buniek hladkých svalov v stenách ciev, glukagón stimuluje ich zmenšovanie sa.
- Inzulín stimuluje využitie glukózy (cukru) ako zdroja energie, glukagón stimuluje využitie tuku ako zdroja energie.
Povedané jednoducho a popri iných veciach, inzulín je hormón, ktorý buduje zásoby a ukladá tuk, zatiaľ čo vďaka glukagónu sa telo zbavuje tuku tým, že ho spaľuje na energiu.
Glukagón je jediným hormónom, ktorý spôsobuje, že sa glukóza uvoľňuje z pečene. Langerhansove ostrovčeky v pankrease reagujú jeho zvýšenou produkciou, keď zaregistrujú hypoglykémiu, čiže príliš zníženú hladinu cukru v krvi. Ak je cukru v krvi, naopak, priveľa, znižuje sa produkcia glukagónu.
Inzulín i glukagón sú hormóny, ktoré sú nevyhnutné, potrebujeme ich na život oba. Všetko však závisí od ich rovnováhy či prevahy. O tom, či bude organizmus ukladať zásoby (trebárs tuku a tlstnúť), alebo ich spaľovať (a chudnúť), rozhoduje to, ktorý z tých dvoch má práve prevahu.
Produkciu oboch hormónov môžeme ovplyvňovať iba tým, čo jeme. Naša strava sa spravidla skladá z troch hlavných skupín živín – z bielkovín (proteínov), z tukov a z uhľohydrátov (cukry a škroby). Uhľohydráty v strave výrazne zvyšujú produkciu inzulínu a nemajú vplyv na produkciu glukagónu. Bielkoviny celkom mierne zvyšujú produkciu inzulínu a v rovnakej miere i glukagónu. Tuky nemajú nijaký vplyv ani na produkciu inzulínu, ani na produkciu glukagónu.
Zaujímavé je to aj s ich kombináciami. Bielkoviny v kombinácii s tukmi robia to isté, čo bielkoviny samotné – mierne zvyšujú produkciu oboch hormónov. Ak je bielkovín veľa v kombinácii s malým množstvom uhľohydrátov, mierne stúpne produkcia inzulínu a o trochu menej aj produkcia glukagónu. Ak je v strave veľké množstvo uhľohydrátov a veľmi málo bielkovín, je to najhoršia možná kombinácia – produkcia inzulínu stúpne enormne a glukagón sa produkuje len po troške. Celkom na okraj poznamenávam, že to je často zloženie vegetariánskej stravy. Z pohľadu produkcie týchto dvoch hormónov je preto všetko, len nie zdravá. Tento typ stravy spôsobuje nadprodukciu inzulínu a potlačenie produkcie glukagónu, čo je v skutočnosti priamy útok na zdravie.
Zdroj: M.R.Eades, M.D.Eades, Protein Power, Bantam Books, 1996
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.