Židovstvo a kresťanstvo. Žiadne iné spoločenstvá tak ako tieto nedostali prísľub večnosti od Hospodina.
Židovstvo cez Abraháma: „Na seba samého prisahám – to je Pánov výrok... zahrniem ťa požehnaním a prenáramne rozmnožím tvoje potomstvo... bude ho ako hviezd na nebi a ako piesku na morskom brehu... a v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme...“ (Gn 22,15–18).
A kresťanstvo v apoštolovi Petrovi: „Ty si Peter a na tejto Skale postavím svoju Cirkev a brány pekelné ju nepremôžu...“ ( Mt 16,18).
.príbeh rodiny Munkovcov
Židovstvo a kresťanstvo je príbeh o vyvolenom národe a vyvolenej cirkvi. Je to však aj príbeh staršieho a mladšieho brata, ako ho vnímame v Biblii a v dejinách spásy. Príbeh Kaina a Ábela, Izáka a Izmaela, Ezaua a Jakuba, ale rovnako Šimona-Petra a Ondreja, alebo synov Zebedeových Jakuba a Jána. Sú to príbehy ich vyvolenia, poslania, žiarlivosti a nenávisti.
Je možné spojiť alebo aspoň priblížiť tieto dva príbehy v dejinách ľudstva, či aspoň v dejinách jednej rodiny alebo človeka?
Kniha Život pod hviezdou hovorí o židovskej rodine Munkovcov, ktorí žili v prvej polovici 20. storočia v Bratislave a v Ružomberku. Rodičia František a Gizela, synovia Tomáš a Juraj. Už na začiatku 30. rokov dozrievalo ich rozhodnutie konvertovať na katolícku vieru. Otec je úspešný podnikateľ, riaditeľ ružomberskej celulózky, pobočného závodu českej firmy SOLO, matka je umelecky založená. Syn Tomáš je jazykovo nadaný, hĺbavý typ, Juraj vo svojich trinástich rokoch hrá na klavíri v Slovenskom rozhlase. Tomáš vo svojich devätnástich rokoch vstupuje v Ružomberku do Spoločnosti Ježišovej, k jezuitom, do noviciátu.
Počas slovenského štátu, aj keď neskôr dostanú prezidentskú výnimku, Munkovci zažívajú, čo znamená byť židom. Tomáš jedného dňa už nemôže navštevovať školu, otec prestáva byť riaditeľom, má zákaz opustiť bydlisko a pracovné miesto bez povolenia zamestnávateľa, má zákaz stýkať sa s nežidovskými zamestnancami a zamestnávateľom. Keď firma pre podvody a chyby v riadení začína krachovať, v postavení odborného asistenta je povolaný ju zachraňovať, čo sa mu aj darí.
Prichádza Povstanie, vzápätí Nemci obsadzujú Ružomberok a v decembri 1944 sa začína dráma tejto rodiny. Najprv Gizelu na ulici prepadne jedna Nemka a doslova ju dotlačí na stanicu gestapa. Vzápätí gestapo zatýka otca a malého Jurka. Po Gizelinom zatknutí im susedia ponúkajú úkryt, ale otec zdvorilo odmieta.
V tej chvíli jezuitský novic Tomáš vie, že aj jeho hodiny sú spočítané. Dňa15. decembra 1944 ho gestapo v kláštore jezuitov Ružomberku zatýka. Po zastávke v sústreďovacom tábore v Seredi matku s mladším Jurkom odvliekli pravdepodobne do tábora Bergen – Belsen, kde ich stopy navždy miznú. Otec a Tomáš boli odvlečení do tábora Sachsenhausen. Neskôr, podľa rozprávania svedkov, boli na pochode smrti, neďaleko mesta Neuruppin, obidvaja zastrelení gestapom.
.dospelý národ
Príbeh Munkovcov nesie v sebe oba tieto svety – židovstvo i kresťanstvo. Gizela, už v roku 1933, si vo svojom denníku zaznamenáva túto polaritu, ktorá bude potom sprevádzať celú ich rodinu. „... Ježiš, ktorého sme vylúčili zo svojich radov, nám odobral pokoj sústredený v jeho osobe a my sme zostali nepokojní. Aj keď nevyzerám ako židovka, predsa som, a nesiem túto trade mark nie ako pýchu, ale ako osud, proti ktorému sa nemôžem vzoprieť...“
U jezuitského novica Tomáša môžeme túto stopu sledovať ešte ďalej. Ako dvadsaťročný novic rozprával raz svojmu spolubratovi Jozefovi Porubčanovi: „... Vieš, to je také zvláštne, nás židov málokto pochopí. My skutočne nemáme obdoby medzi inými národmi. Svoju výnimočnosť nosíme v sebe viac, ako si kto môže myslieť... Od tisícročí sme tu ako dospelý národ, ktorý mal a má svoj jasný svetonázor, svoje národné sebavedomie. Neraz sa mi zdá, ako by sme boli dospelým múdrym mužom, ktorý sa ťažko nechá poúčať od nejakého mladíčka, čo ešte vôbec nebol na svete, keď my sme už dávno prenikali veľkými tajomstvami života... Myslím, že už naša vlastná existencia je dôkazom našej pravdy.“
Munkovci však rovnako prežívali svoje kresťanstvo. Pri vstupe do Katolíckej cirkvi Tomáš napísal: „Som radosťou naplnený v očakávaní milosrdenstva Pána, vstupujúc do jeho cirkvi... Cítim však predsa, že týmto krokom ukážem s hrdou a šťastnou mysľou, že chcem navždy patriť do tábora Kristovho...“
V roku 1943, krátko pred vstupom k jezuitom, devätnásťročný Tomáš píše Pavlovi Straussovi: „... Duchovný život kresťana by musel vynikať popri hĺbke aj veľkou prostotou. Už aj preto, lebo Kristus bol pri všetkej hĺbke a šírke osobnosťou náramne jednoduchou, do ktorej sa vie vcítiť každé dieťa, ktorého každý v podstate vie aspoň vytušiť...“
Tento jeho dvojitý svet sa ešte viac vyhranil v rozhodujúcich chvíľach jeho života. Keď gestapo zatklo jeho matku a následne otca s bratom, vedel, že je na rade.
Pred zatknutím strávil celú noc v kaplnke noviciátu a ráno povedal svojim spolubratom: „Tejto noci som ponúkol Bohu svoj život za svoj židovský národ.“ A keď v koncentračnom tábore Sachsenhausen nešikovne prehadzoval piesok, prišiel k nemu SS-mann a päsťou ho udrel do tváre tak, že padol na zem. Vtedy, ako to opisuje svedok, kňaz Edmund Bárdoš, sa k nemu sklonil otec a povedal mu: „Tomáš, ktorý pre nás bičovaný bol.“ Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním mu bol posilou.
.dva obdivuhodné svety
Židovstvo a kresťanstvo ako starší a mladší brat. V dejinách nebolo medzi nimi veľa porozumenia. Konvertiti zo židovstva sú asi jediní, ktorí dokázali v sebe spojiť tieto dva obdivuhodné svety. Munkovci z Ružomberka boli jedni z nich. V slovenských dejinách nemáme veľa takýchto žiarivých príbehov. Kniha Život pod hviezdou je knihou o vnútorne bohatom živote jednej židovskej rodiny, ktorý vrcholil v dráme prvej polovice 20. storočia. Munkovci zomreli pre svoj židovský pôvod. Ich osud im pripravili ľudia, ktorí boli rovnako pokrstení. O to mohla byť ich samota väčšia. Ich útechou im bol Boh Starého a Nového zákona.
Kniha Život pod hviezdou kladie mnoho otázok. Jej vydanie považujem za výnimočný čin.
Autor je poslanec NR SR.
Ivan A. Petranský: Život pod hviezdou (Osudy Tomáša Dezidera Munka). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov 2008.
Židovstvo cez Abraháma: „Na seba samého prisahám – to je Pánov výrok... zahrniem ťa požehnaním a prenáramne rozmnožím tvoje potomstvo... bude ho ako hviezd na nebi a ako piesku na morskom brehu... a v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme...“ (Gn 22,15–18).
A kresťanstvo v apoštolovi Petrovi: „Ty si Peter a na tejto Skale postavím svoju Cirkev a brány pekelné ju nepremôžu...“ ( Mt 16,18).
.príbeh rodiny Munkovcov
Židovstvo a kresťanstvo je príbeh o vyvolenom národe a vyvolenej cirkvi. Je to však aj príbeh staršieho a mladšieho brata, ako ho vnímame v Biblii a v dejinách spásy. Príbeh Kaina a Ábela, Izáka a Izmaela, Ezaua a Jakuba, ale rovnako Šimona-Petra a Ondreja, alebo synov Zebedeových Jakuba a Jána. Sú to príbehy ich vyvolenia, poslania, žiarlivosti a nenávisti.
Je možné spojiť alebo aspoň priblížiť tieto dva príbehy v dejinách ľudstva, či aspoň v dejinách jednej rodiny alebo človeka?
Kniha Život pod hviezdou hovorí o židovskej rodine Munkovcov, ktorí žili v prvej polovici 20. storočia v Bratislave a v Ružomberku. Rodičia František a Gizela, synovia Tomáš a Juraj. Už na začiatku 30. rokov dozrievalo ich rozhodnutie konvertovať na katolícku vieru. Otec je úspešný podnikateľ, riaditeľ ružomberskej celulózky, pobočného závodu českej firmy SOLO, matka je umelecky založená. Syn Tomáš je jazykovo nadaný, hĺbavý typ, Juraj vo svojich trinástich rokoch hrá na klavíri v Slovenskom rozhlase. Tomáš vo svojich devätnástich rokoch vstupuje v Ružomberku do Spoločnosti Ježišovej, k jezuitom, do noviciátu.
Počas slovenského štátu, aj keď neskôr dostanú prezidentskú výnimku, Munkovci zažívajú, čo znamená byť židom. Tomáš jedného dňa už nemôže navštevovať školu, otec prestáva byť riaditeľom, má zákaz opustiť bydlisko a pracovné miesto bez povolenia zamestnávateľa, má zákaz stýkať sa s nežidovskými zamestnancami a zamestnávateľom. Keď firma pre podvody a chyby v riadení začína krachovať, v postavení odborného asistenta je povolaný ju zachraňovať, čo sa mu aj darí.
Prichádza Povstanie, vzápätí Nemci obsadzujú Ružomberok a v decembri 1944 sa začína dráma tejto rodiny. Najprv Gizelu na ulici prepadne jedna Nemka a doslova ju dotlačí na stanicu gestapa. Vzápätí gestapo zatýka otca a malého Jurka. Po Gizelinom zatknutí im susedia ponúkajú úkryt, ale otec zdvorilo odmieta.
V tej chvíli jezuitský novic Tomáš vie, že aj jeho hodiny sú spočítané. Dňa15. decembra 1944 ho gestapo v kláštore jezuitov Ružomberku zatýka. Po zastávke v sústreďovacom tábore v Seredi matku s mladším Jurkom odvliekli pravdepodobne do tábora Bergen – Belsen, kde ich stopy navždy miznú. Otec a Tomáš boli odvlečení do tábora Sachsenhausen. Neskôr, podľa rozprávania svedkov, boli na pochode smrti, neďaleko mesta Neuruppin, obidvaja zastrelení gestapom.
.dospelý národ
Príbeh Munkovcov nesie v sebe oba tieto svety – židovstvo i kresťanstvo. Gizela, už v roku 1933, si vo svojom denníku zaznamenáva túto polaritu, ktorá bude potom sprevádzať celú ich rodinu. „... Ježiš, ktorého sme vylúčili zo svojich radov, nám odobral pokoj sústredený v jeho osobe a my sme zostali nepokojní. Aj keď nevyzerám ako židovka, predsa som, a nesiem túto trade mark nie ako pýchu, ale ako osud, proti ktorému sa nemôžem vzoprieť...“
U jezuitského novica Tomáša môžeme túto stopu sledovať ešte ďalej. Ako dvadsaťročný novic rozprával raz svojmu spolubratovi Jozefovi Porubčanovi: „... Vieš, to je také zvláštne, nás židov málokto pochopí. My skutočne nemáme obdoby medzi inými národmi. Svoju výnimočnosť nosíme v sebe viac, ako si kto môže myslieť... Od tisícročí sme tu ako dospelý národ, ktorý mal a má svoj jasný svetonázor, svoje národné sebavedomie. Neraz sa mi zdá, ako by sme boli dospelým múdrym mužom, ktorý sa ťažko nechá poúčať od nejakého mladíčka, čo ešte vôbec nebol na svete, keď my sme už dávno prenikali veľkými tajomstvami života... Myslím, že už naša vlastná existencia je dôkazom našej pravdy.“
Munkovci však rovnako prežívali svoje kresťanstvo. Pri vstupe do Katolíckej cirkvi Tomáš napísal: „Som radosťou naplnený v očakávaní milosrdenstva Pána, vstupujúc do jeho cirkvi... Cítim však predsa, že týmto krokom ukážem s hrdou a šťastnou mysľou, že chcem navždy patriť do tábora Kristovho...“
V roku 1943, krátko pred vstupom k jezuitom, devätnásťročný Tomáš píše Pavlovi Straussovi: „... Duchovný život kresťana by musel vynikať popri hĺbke aj veľkou prostotou. Už aj preto, lebo Kristus bol pri všetkej hĺbke a šírke osobnosťou náramne jednoduchou, do ktorej sa vie vcítiť každé dieťa, ktorého každý v podstate vie aspoň vytušiť...“
Tento jeho dvojitý svet sa ešte viac vyhranil v rozhodujúcich chvíľach jeho života. Keď gestapo zatklo jeho matku a následne otca s bratom, vedel, že je na rade.
Pred zatknutím strávil celú noc v kaplnke noviciátu a ráno povedal svojim spolubratom: „Tejto noci som ponúkol Bohu svoj život za svoj židovský národ.“ A keď v koncentračnom tábore Sachsenhausen nešikovne prehadzoval piesok, prišiel k nemu SS-mann a päsťou ho udrel do tváre tak, že padol na zem. Vtedy, ako to opisuje svedok, kňaz Edmund Bárdoš, sa k nemu sklonil otec a povedal mu: „Tomáš, ktorý pre nás bičovaný bol.“ Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním mu bol posilou.
.dva obdivuhodné svety
Židovstvo a kresťanstvo ako starší a mladší brat. V dejinách nebolo medzi nimi veľa porozumenia. Konvertiti zo židovstva sú asi jediní, ktorí dokázali v sebe spojiť tieto dva obdivuhodné svety. Munkovci z Ružomberka boli jedni z nich. V slovenských dejinách nemáme veľa takýchto žiarivých príbehov. Kniha Život pod hviezdou je knihou o vnútorne bohatom živote jednej židovskej rodiny, ktorý vrcholil v dráme prvej polovice 20. storočia. Munkovci zomreli pre svoj židovský pôvod. Ich osud im pripravili ľudia, ktorí boli rovnako pokrstení. O to mohla byť ich samota väčšia. Ich útechou im bol Boh Starého a Nového zákona.
Kniha Život pod hviezdou kladie mnoho otázok. Jej vydanie považujem za výnimočný čin.
Autor je poslanec NR SR.
Ivan A. Petranský: Život pod hviezdou (Osudy Tomáša Dezidera Munka). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov 2008.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.