Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako som sa rozhodol

.štefan Hríb .časopis .editorial

Ešte nikdy mi to netrvalo tak dlho. Lámal som si hlavu, spytoval si svedomie, počúval som iných, aj zopár hádok prebehlo. Napokon som prišiel k rozhodnutiu, s ktorým viem žiť.

Najskôr poviem, že účasť či neúčasť na voľbách nepovažujem za morálne opozity. V tomto sa nezhodnem s inak sympatickou kampaňou Hráme o veľa. Vzhľadom k povahe demokracie je, samozrejme, viac situácií, keď je voliť takmer povinnosťou, a povedal by som, že naozaj morálnou – tak to bolo v prvých slobodných voľbách, ale aj v roku 1998 či vo viacerých voľbách prezidenta. Ale tiež existujú situácie, keď nevoliť nie je prejavom nezáujmu a pasivity, ale skôr poznania, či dokonca morálneho posúdenia – tak som to s dovolením vnímal pri voľbe medzi Mečiarom a Gašparovičom.

Nakoľko sú nadchádzajúce voľby v tej či onej kategórii, je vecou individuálneho vhľadu do aktuálnej ponuky a tiež svedomia. Preto som neburácal, že teraz musí každý voliť.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite