A ak sa nenechá úplne pohltiť kolotočom udalostí a emócií, všeličo sa môže naučiť. Na vlastnej koži.
Počas štrajku vysokoškolských učiteľov som sa naozaj naučil niekoľko zaujímavých vecí. Tak napríklad to, ako vlastne takýto spoločenský pohyb vzniká. Nevzniká (prinajmešom tento nevznikol) tak, že by niekto dopredu všetko premyslel a vo vhodnej chvíli spustil. Vzniká tak, že doba jednoducho dozrie, niečo sa stane a v reakcii na túto udalosť sa odrazu vynorí niekoľko ľudí, ktorí sa predtým väčšinou ani nepoznali a v priebehu pár hodín zorganizujú vec, ktorá ich všetkých ďaleko presahuje.
Iniciatíva vysokoškolských učiteľov (IVU) a jej štrajkový výbor vznikli v pondelok 8. februára 2016. Viacerí budúci členovia IVU sa počas predchádzajúcich dvoch týždňov individuálne zúčastňovali na sprievodných akciách štrajku učiteľov materských, základných a stredných škôl. Nezávisle od seba nasávali atmosféru mítingov na námestiach, živej reťaze okolo Úradu vlády, diskusií v kníhkupectvách. Niekoľkí z nich iniciovali vyhlásenie akademického senátu Filozofickej fakulty UK na podporu štrajkujúcich učiteľov. A na spomínaný pondelok zorganizovali v átriu svojej fakulty stretnutie akademickej obce, na ktoré prišlo asi dvesto ľudí.
Pred týmto stretnutím sa sporadicky objavovali úvahy o jednodňovom symbolickom podpornom štrajku vysokých škôl, ale krátko pred stretnutím sa nikto nechystal vyhlásiť ani len toto minimum. Učitelia z nižších stupňov škôl boli po dvoch týždňoch ostrého štrajku unavení a finančne vyčerpaní, ich kolegovia z vysokých škôl boli bezradní. Prví rečníci hovorili dobre, ale nedokázali prekryť tú bezradnosť, ktorú sme všetci cítili. A potom to zrazu zaznelo: „My tých učiteľov základných a stredných škôl môžeme nechať vykrvácať, alebo sa za nich postaviť. Nevydávajme už podporné vyhlásenia, ale niečo urobme. Napríklad to, že vstúpime do štrajkovej pohotovosti a pokiaľ sa s požiadavkami učiteľov nebude nič diať, tak od pondelka štrajkujeme.“
Nemyslím si, že štrajk zamestnancov vysokých škôl vypukol v tom momente. Myslím, že vypukol o dve-tri desatiny sekundy neskôr, keď sa ozval búrlivý potlesk a hlasné výkriky: „Áno.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.