... jeden na ceste k svojmu rozlúšteniu. Veľká Británia nebude hlasovať za odchod z EÚ.
Táto odvážna predpoveď môže byť v protiklade s prieskumami, ktoré signalizujú približne päťdesiatpercentnú podporu Brexitu v júnovom referende. Zásluhou euroskeptického spochybňovania novej dohody z 19. februára sa názor britskej verejnosti dokonca ešte nejakú chvíľu môže priklánať k možnosti „von“. Napriek tomu je najvyšší čas, aby sa svet prestal strachovať. Politický a ekonomický rozmer tejto otázky prakticky garantuje, že britskí voliči zahlasujú za zotrvanie v EÚ. Bez ohľadu na to, že to z prieskumov verejnej mienky možno nebude zrejmé týždne, ba možno ani dni pred samotnou voľbou.
Pre pochopenie dynamiky, ktorá je v súlade s voľbou zotrvať v Únii, treba začať politikou. Až do februárovej dohody britskí politici prakticky nekampaňovali proti Brexitu. Premiér Cameron a jeho vláda museli aspoň predstierať, že budú v prípade odmietnutia svojich požiadaviek uvažovať o rozchode. Za takýchto podmienok bolo pre labouristických politikov, ako i vplyvných biznismenov nemožné lobovať za dohodu s Úniou, ktorú by nebol schopný propagovať ani samotný Cameron. Prívrženci tábora „out“ mali preto akoby monopol na verejný záujem. Táto situácia môže ešte chvíľu trvať, hoci k dohode už prišlo. Najmä preto, že Cameron nemá dôvod znepriateliť si vnútrostraníckych odporcov dohody skôr, než to bude nevyhnutné. S blížiacim sa termínom referenda sa však táto politická nerovnováha začne preklápať na druhú stranu.
Jedným z dôvodov je Cameronovo rozhodnutie dopriať svojim ministrom počas referendovej kampane slobodu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.