Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pod lupou Jána Štrassera: Veľmi-veľmi chcem...

.ján Štrasser .časopis .klub

V sobotu budú parlamentné voľby. Statusy ľudí z môjho prostredia sú naliehavé – voliť, voliť, voliť! Je to občianska povinnosť!

Kto nejde voliť, je v lepšom prípade hlupák, v horšom nepriateľ demokracie!

Nesúhlasím, ale rozumiem tomu. V deväťdesiatych rokoch bolo osem rokov mečiarizmu (s dvoma prestávkami) na slobodného človeka priveľkou záťažou, dnes je priveľkou záťažou desať rokov (s jednou prestávkou) ficizmu. Kto chce zmenu, musí k nej prispieť. Voliť nie je povinnosť, ale právo. Využijem ho. Aj keď ma stojí veľké úsilie zdôvodniť si, prečo.

Dvakrát som vo svojom (posttotalitnom) živote volil rád. Prvý raz v roku 1990. No už vtedy sa dali počuť varovné signály, že cesta k demokracii nebude prechádzka ružovou záhradou. Slobodné Slovensko dalo Verejnosti proti násiliu, ktorá sa o tú slobodu zaslúžila, len necelých 30 percent hlasov, kresťanské Slovensko svojmu KDH necelých 20 percent.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite