Organizácia Člověk v tísni má svojich ľudí aj v Gruzínsku. Na otázky .týždňa odpovedá jej pracovníčka Karolina Pličková.
.v ktorej časti regiónu teraz pracujete? Odkedy ste tam?
Karolina Pličková: Momentálne Člověk v tísni obmedzil činnosť na rozvojových projektoch, ktoré sa realizujú najmä v západnej časti Gruzínska, Tkibuli, a na severe na hraniciach so Severným Osetskom, v horskom Kazbegi. Naša práca zmenila charakter, z rozvojovej pomoci sa stala humanitárna pomoc. Tá sa teraz z bezpečnostných dôvodov uskutočňuje najmä v tbiliskom dištrikte.
.ako zhruba vyzerá váš pracovný deň?
Ako som už spomínala, posunuli sme sa k humanitárnej práci. Tá však mala predohru v podobe asistencie nášmu a poľskému veľvyslanectvu pri evakuácii turistov z krajiny. Dávali sme dohromady zoznamy putujúcich Čechov, Slovákov, Poliakov a všetkých „únijných občanov“ bez veľvyslanectiev, ktorí sa mali stať súčasťou rozsiahlej evakuácie do Jerevanu. Kontaktovali sme ľudí, vysvetľovali, upokojovali príbuzných. V nedeľu sa vyformovala koordinačná skupina humanitárnej pomoci, ku ktorej sa pripojil Člověk v tísni. Je zložená z organizácií OSN, medzinárodných neziskoviek, predstaviteľov ministerstiev. V rámci tejto spolupráce sme prispeli k mapovaniu krízových centier, podporili nákup a distribúciu potravín v tbiliskom dištrikte, kde je momentálne identifikovaných okolo 42 krízových centier. V nich sa zhromaždilo zhruba 23-tisíc Gruzíncov a Osetcov. Uvidíme, čo prinesú ďalšie dni. Snažíme sa reagovať podľa momentálnych potrieb a naliehavosti a po pracovnom dni často prichádza pracovná noc.
.odkiaľ k vám prichádzajú utečenci a koľko ich denne prijmete?
Väčšina ich je z Južného Osetska, z hlavného mesta Tšinkvali, ktoré bolo najexponovanejším miestom bojov, a z priľahlých dedín. Značná časť gruzínskych utečencov pochádza najmä z niekoľkonásobne bombardovaného gruzínskeho mesta Gori, vstupnej brány do Gruzínska. Odhaduje sa, že včera v Tbilisi našlo strechu nad hlavou asi 23 000 ľudí zo severu Gruzínska a Južného Osetska. Počet miestne dislokovaných sa však odhaduje mnohonásobne vyššie, posledné odhady z monitoringu OSN hovoria o zhruba o 65 000 utečencoch.
.čo títo ľudia zažili?
Niekto odišiel včas pred hrozbou a absolvoval relatívne bezpečnú cestu do Tbilisi. Jednu rodinu vyhnalo z Tšinkvali bombardovanie, ktoré jej zničilo dom. Potom sa presunula do Gori, odtiaľ ju opäť vyhnali bomby, a to sa zopakovalo v dedine pri Gori, kam sa presunuli. Potom už len utekali. Až do Tbilisi. Civilisti, ktorí neboli vyhnaní z domov, tiež trpia, skôr psychicky. Boja sa o blízkych, ktorí narukovali, trápi ich neistota, čo príde.
.čo by utečenci najviac potrebovali?
Momentálne promptnú distribúciu potravín, lôžkovín, základných hygienických potrieb. Všetko však v krajine je, je to k dispozícii. V tejto fáze bola reakcia humanitárnych organizácií rýchla. Teraz treba, aby sa čo najskôr dostali k tým, ktorí ich potrebujú.
.necítite ohrozenie zo strany vojakov?
Boli chvíle, keď sme sa naozaj báli. V noci prišla esemeska od kolegu, že sa máme hneď pobaliť a vypadnúť do Arménska, lebo na Tbilisi tiahnu ruské vojská. Nemohli sme sa nikomu dovolať. Ale podobných momentov bolo len niekoľko. Tbilisi bolo po celý čas konfliktu relatívne pokojné a bezpečné.
.koho obviňujú ľudia zo vzniku tohto konfliktu?
To je rôzne. Podľa miery informovanosti, schopnosti analyzovať a podobne. Ale väčšina sa prikláňa k tomu, že je to ruská vojenská invázia, agresia, ktorá má paralelu v historických udalostiach z minulého storočia v Maďarsku, Československu, Litve a podobne.
.v ktorej časti regiónu teraz pracujete? Odkedy ste tam?
Karolina Pličková: Momentálne Člověk v tísni obmedzil činnosť na rozvojových projektoch, ktoré sa realizujú najmä v západnej časti Gruzínska, Tkibuli, a na severe na hraniciach so Severným Osetskom, v horskom Kazbegi. Naša práca zmenila charakter, z rozvojovej pomoci sa stala humanitárna pomoc. Tá sa teraz z bezpečnostných dôvodov uskutočňuje najmä v tbiliskom dištrikte.
.ako zhruba vyzerá váš pracovný deň?
Ako som už spomínala, posunuli sme sa k humanitárnej práci. Tá však mala predohru v podobe asistencie nášmu a poľskému veľvyslanectvu pri evakuácii turistov z krajiny. Dávali sme dohromady zoznamy putujúcich Čechov, Slovákov, Poliakov a všetkých „únijných občanov“ bez veľvyslanectiev, ktorí sa mali stať súčasťou rozsiahlej evakuácie do Jerevanu. Kontaktovali sme ľudí, vysvetľovali, upokojovali príbuzných. V nedeľu sa vyformovala koordinačná skupina humanitárnej pomoci, ku ktorej sa pripojil Člověk v tísni. Je zložená z organizácií OSN, medzinárodných neziskoviek, predstaviteľov ministerstiev. V rámci tejto spolupráce sme prispeli k mapovaniu krízových centier, podporili nákup a distribúciu potravín v tbiliskom dištrikte, kde je momentálne identifikovaných okolo 42 krízových centier. V nich sa zhromaždilo zhruba 23-tisíc Gruzíncov a Osetcov. Uvidíme, čo prinesú ďalšie dni. Snažíme sa reagovať podľa momentálnych potrieb a naliehavosti a po pracovnom dni často prichádza pracovná noc.
.odkiaľ k vám prichádzajú utečenci a koľko ich denne prijmete?
Väčšina ich je z Južného Osetska, z hlavného mesta Tšinkvali, ktoré bolo najexponovanejším miestom bojov, a z priľahlých dedín. Značná časť gruzínskych utečencov pochádza najmä z niekoľkonásobne bombardovaného gruzínskeho mesta Gori, vstupnej brány do Gruzínska. Odhaduje sa, že včera v Tbilisi našlo strechu nad hlavou asi 23 000 ľudí zo severu Gruzínska a Južného Osetska. Počet miestne dislokovaných sa však odhaduje mnohonásobne vyššie, posledné odhady z monitoringu OSN hovoria o zhruba o 65 000 utečencoch.
.čo títo ľudia zažili?
Niekto odišiel včas pred hrozbou a absolvoval relatívne bezpečnú cestu do Tbilisi. Jednu rodinu vyhnalo z Tšinkvali bombardovanie, ktoré jej zničilo dom. Potom sa presunula do Gori, odtiaľ ju opäť vyhnali bomby, a to sa zopakovalo v dedine pri Gori, kam sa presunuli. Potom už len utekali. Až do Tbilisi. Civilisti, ktorí neboli vyhnaní z domov, tiež trpia, skôr psychicky. Boja sa o blízkych, ktorí narukovali, trápi ich neistota, čo príde.
.čo by utečenci najviac potrebovali?
Momentálne promptnú distribúciu potravín, lôžkovín, základných hygienických potrieb. Všetko však v krajine je, je to k dispozícii. V tejto fáze bola reakcia humanitárnych organizácií rýchla. Teraz treba, aby sa čo najskôr dostali k tým, ktorí ich potrebujú.
.necítite ohrozenie zo strany vojakov?
Boli chvíle, keď sme sa naozaj báli. V noci prišla esemeska od kolegu, že sa máme hneď pobaliť a vypadnúť do Arménska, lebo na Tbilisi tiahnu ruské vojská. Nemohli sme sa nikomu dovolať. Ale podobných momentov bolo len niekoľko. Tbilisi bolo po celý čas konfliktu relatívne pokojné a bezpečné.
.koho obviňujú ľudia zo vzniku tohto konfliktu?
To je rôzne. Podľa miery informovanosti, schopnosti analyzovať a podobne. Ale väčšina sa prikláňa k tomu, že je to ruská vojenská invázia, agresia, ktorá má paralelu v historických udalostiach z minulého storočia v Maďarsku, Československu, Litve a podobne.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.