Pred nosom mojej felície sa sunie kolóna, spod zelených plachiet vykúkajú mladé tváre chlapcov v maskáčoch. Pozorujem túto scénu spoza volantu často. Ale len v Rusku som videla toľko uniforiem na uliciach, neraz celé kordóny. Pohľad na nákladné autá je nezabudnuteľný pre veľký žltý nápis LJUDI. ĽUDIA.
Verejnosť si neraz kladie otázku či sú v armáde ozaj ľudské pomery, sieť výborov Matiek vojakov poukazuje na to, že neľudské. Dlhý výpočet vojenských havárií, nešťastí, nedbalostí rozhorčuje aj samo velenie. O šikane, ruskej dedovščine, ani nehovoriac. Odohrali sa šokujúce prípady, až musel zakročiť prezident. A to nehovorím o osobitnej kapitole, vojne v Čečensku a na severnom Kaukaze.
Ruského exministra a šéfa vojenskopriemyselného komplexu Sergeja Ivanova som tiež roky sledovala najmä ako vodička. Tvrdil, že ruský navigačný systém GLONASS bude skôr než európsky Galileo a výhodnejší ako americký GPS. Myslela som si, že nemôže hovoriť do vetra. Hovoril. GLONASS dnes viac nie je, ako je.
.dolgorukij bez rúk
V auguste 2000 som sa v Murmansku prebíjala, aby som sa čo najviac dozvedela o osude ponorky Kursk a jej vyše 120-člennej posádky. Dnes vieme, aký bol. V auguste 2005 sa pri Kamčatke ruskému námorníctvu utopila pri cvičení ponorka určená na záchranu posádok ponoriek. Tentoraz, na rozdiel od zatĺkania v prípade Kurska, velenie už o 48 hodín žiadalo o britskú pomoc, lebo, tak ako pri Kursku, ruské námorníctvo na to nemalo.
Keď prejdete autom pozdĺž hranice troch baltických štátov (teda EÚ a NATO) z ruskej strany, uvidíte rozpadajúce sa kasárne, z ktorých zostala len malá časť, a zdá sa vám, že vojaci ani nevedia, načo tam sú. Z opačnej strany, z kaliningradskej, z tejto ruskej enklávy medzi Poľskom a Litvou, to nevyzerá o nič lepšie.
Po 15 rokoch sa vlani konali prvé spoločné manévre ruského loďstva a strategického letectva vrátane strategických bombardérov zároveň v Atlantickom oceáne a v Stredomorí. Jedna z kľúčových lodí sa volá Admirál Kuznecov. V roku 1982, keď ju začali stavať, mala názov Riga, podľa hlavného mesta Lotyšska, dnes člena NATO a EÚ. V roku 1987 ju premenovali na Leonid Brežnev. Po rozpade ZSSR dostala názov Tbilisi, podľa hlavného mesta Gruzínska, ktoré však už vyše desať rokov nechce byť Východom, ale Západom.
V roku 2007 konečne vyplávala z dokov Severodvinska nová strategická jadrová ponorka. Volá sa Jurij Dolgorukij – ten pred takmer 900 rokmi zakladal Moskvu, takže ju asi nepremenujú. Ponorka je jedným z nemnohých úspechov vedy pri oživovaní ruského vojenskopriemyselného komplexu. Do roku 2017 by ich malo byť sedem. Oficiálna cena je 23 miliárd rubľov, lenže ktovie? Jurija stavali aj z častí vyrobených ešte v sovietskych časoch. A Dolgorukij bol pri vyplávaní bez rúk – bez rakiet Bulava. Kto neveril, mohol sledovať v priamom prenose odpaľovanie nových rakiet z ponorky za účasti prezidenta na palube sprevádzajúceho krížnika. Žiadna raketa nevzlietla.
Pri leteckých manévroch za účasti ministra obrany sa rovno pred tribúnou zrazili dva špičkové bojové vrtuľníky. Takáto verejné poníženie, okorenené neschopnosťou časti dôstojníkov postarať sa o ľudské podmienky pre mužstvo či škandalóznou byrokraciou pri posudzovaní penzií pre veteránov, nositeľov vyznamenaní z druhej svetovej, a najmä snaha dať zbrojárskym fabrikám prácu, to všetko zmenilo atmosféru politického vedenia. A nové možnosti prišli – v čase prudkého rastu cien ropy a plynu. Ale aj v čase vojny v Iraku a zmien na Ukrajine a v Gruzínsku.
.neobmedzené možnosti?
Rusko začalo prehodnocovať zásady vojenského plánovania vrátane strategických jadrových síl. Rozhodlo sa skrátiť počty vojsk zhruba o 40 %, na perspektívny milión. Cieľom je dosiahnuť mobilnú armádu s všestrannými jednotkami a výzbrojou. Ich predobrazom môžu byť prvé horské brigády na Kaukaze, súčasť obranného systému za 14 miliárd rubľov. Plné prezbrojenie pozemných vojsk novou technikou sa začne od roku 2010.
Rusko zmenilo prístup k sociálnym potrebám, začalo stavať byty pre profesionálnych vojakov a ich rodiny. Vojenská služba sa skrátila na 12 mesiacov. Začali narastať počty kontraktnikov, vojakov v žolde a profesionálov. Stúpa rozpočet na obranu. O 20 až 30 percent ročne. Aj tento rok má o pätinu viac ako vlani, teda zhruba 40 mld US dolárov ročne. Ruský rozpočet je trojročný a už vyše osem rokov príjmy vysoko prevyšujú výdavky. Odhadovaných 15 – 16 % z federálneho rozpočtu pôjde na národnú bezpečnosť a obranu, na bezpečnostné orgány, vývoj a výskum, strategický nukleárny program novej generácie a štátny plán a objednávky vo vojensko-priemyselnom komplexe. Ibaže: miliardy sú, dostatok odborníkov nie.
V septembri má nová doktrína siahajúca až do roku 2030 nahradiť starú z roku 2000. Jej návrh neráta s nijakou rozhodujúcou civilnou a parlamentnou kontrolou. Zato ráta s technologickou nadradenosťou Západu a USA a vojenskou nadradenosťou USA vo všetkých rozhodujúcich oblastiach.
Rusko vstupuje do éry kríz a vojenských hrozieb na rôznych úrovniach a jeho hlavný problém sú a budú jednostranné akcie USA, Západu a NATO. Podľa kritikov návrhu je však hlavný problém inde – na východe. Tvrdia, že čím ostrejší bude rozpor medzi Ruskom a NATO, tým väčšmi bude krajina tlačená do „náručia“ Číny. Koncepcia ráta aj s tým, že po roku 2017, keď vyprší ukrajinsko-ruská zmluva o prenájme Sevastopoľa, ruská čiernomorská flotila sa presunie do budovanej námornej základne v Novorossijsku.
Ale vojenskí odborníci označili za utópiu viacero projektov – jeden z kľúčových dôvodov: „katastrofálne zhoršenie kvality obyvateľstva, narkománia, alkoholizmus a demografická kríza.“
Rozhodujúcou otázkou je, ako môže vojenské vedenie určovať tie ciele doktríny, ktoré sú výnosnou úlohou politického vedenia. Dnes generáli otvorene kritizujú zlyhanie politického vedenia pri operácii v Gruzínsku. Aj generalita blízka vedeniu tvrdí, že za päť dní sa v Gruzínsku ukázali bolestivé chyby v príprave vojsk, velení a rozhodovaní. Rusi okrem iného prekvapene pozorovali, že ich povestné tanky na gruzínskej strane mali to, o čom tanky 58. armády ani netušia: nočné videnie a navigáciu pre streľbu v noci, navigáciu GPS a lepšiu elektroniku a palebné zbrane.
Kritika generálov smeruje vlastne na adresu prezidenta Medvedeva. Po ôsmich rokoch pevnej ruky prezidenta Putina otvorená kritika najvyššieho veliteľa hovorí o nielen o tom kto, ale aj čo rozhoduje na špici Ruska.
Verejnosť si neraz kladie otázku či sú v armáde ozaj ľudské pomery, sieť výborov Matiek vojakov poukazuje na to, že neľudské. Dlhý výpočet vojenských havárií, nešťastí, nedbalostí rozhorčuje aj samo velenie. O šikane, ruskej dedovščine, ani nehovoriac. Odohrali sa šokujúce prípady, až musel zakročiť prezident. A to nehovorím o osobitnej kapitole, vojne v Čečensku a na severnom Kaukaze.
Ruského exministra a šéfa vojenskopriemyselného komplexu Sergeja Ivanova som tiež roky sledovala najmä ako vodička. Tvrdil, že ruský navigačný systém GLONASS bude skôr než európsky Galileo a výhodnejší ako americký GPS. Myslela som si, že nemôže hovoriť do vetra. Hovoril. GLONASS dnes viac nie je, ako je.
.dolgorukij bez rúk
V auguste 2000 som sa v Murmansku prebíjala, aby som sa čo najviac dozvedela o osude ponorky Kursk a jej vyše 120-člennej posádky. Dnes vieme, aký bol. V auguste 2005 sa pri Kamčatke ruskému námorníctvu utopila pri cvičení ponorka určená na záchranu posádok ponoriek. Tentoraz, na rozdiel od zatĺkania v prípade Kurska, velenie už o 48 hodín žiadalo o britskú pomoc, lebo, tak ako pri Kursku, ruské námorníctvo na to nemalo.
Keď prejdete autom pozdĺž hranice troch baltických štátov (teda EÚ a NATO) z ruskej strany, uvidíte rozpadajúce sa kasárne, z ktorých zostala len malá časť, a zdá sa vám, že vojaci ani nevedia, načo tam sú. Z opačnej strany, z kaliningradskej, z tejto ruskej enklávy medzi Poľskom a Litvou, to nevyzerá o nič lepšie.
Po 15 rokoch sa vlani konali prvé spoločné manévre ruského loďstva a strategického letectva vrátane strategických bombardérov zároveň v Atlantickom oceáne a v Stredomorí. Jedna z kľúčových lodí sa volá Admirál Kuznecov. V roku 1982, keď ju začali stavať, mala názov Riga, podľa hlavného mesta Lotyšska, dnes člena NATO a EÚ. V roku 1987 ju premenovali na Leonid Brežnev. Po rozpade ZSSR dostala názov Tbilisi, podľa hlavného mesta Gruzínska, ktoré však už vyše desať rokov nechce byť Východom, ale Západom.
V roku 2007 konečne vyplávala z dokov Severodvinska nová strategická jadrová ponorka. Volá sa Jurij Dolgorukij – ten pred takmer 900 rokmi zakladal Moskvu, takže ju asi nepremenujú. Ponorka je jedným z nemnohých úspechov vedy pri oživovaní ruského vojenskopriemyselného komplexu. Do roku 2017 by ich malo byť sedem. Oficiálna cena je 23 miliárd rubľov, lenže ktovie? Jurija stavali aj z častí vyrobených ešte v sovietskych časoch. A Dolgorukij bol pri vyplávaní bez rúk – bez rakiet Bulava. Kto neveril, mohol sledovať v priamom prenose odpaľovanie nových rakiet z ponorky za účasti prezidenta na palube sprevádzajúceho krížnika. Žiadna raketa nevzlietla.
Pri leteckých manévroch za účasti ministra obrany sa rovno pred tribúnou zrazili dva špičkové bojové vrtuľníky. Takáto verejné poníženie, okorenené neschopnosťou časti dôstojníkov postarať sa o ľudské podmienky pre mužstvo či škandalóznou byrokraciou pri posudzovaní penzií pre veteránov, nositeľov vyznamenaní z druhej svetovej, a najmä snaha dať zbrojárskym fabrikám prácu, to všetko zmenilo atmosféru politického vedenia. A nové možnosti prišli – v čase prudkého rastu cien ropy a plynu. Ale aj v čase vojny v Iraku a zmien na Ukrajine a v Gruzínsku.
.neobmedzené možnosti?
Rusko začalo prehodnocovať zásady vojenského plánovania vrátane strategických jadrových síl. Rozhodlo sa skrátiť počty vojsk zhruba o 40 %, na perspektívny milión. Cieľom je dosiahnuť mobilnú armádu s všestrannými jednotkami a výzbrojou. Ich predobrazom môžu byť prvé horské brigády na Kaukaze, súčasť obranného systému za 14 miliárd rubľov. Plné prezbrojenie pozemných vojsk novou technikou sa začne od roku 2010.
Rusko zmenilo prístup k sociálnym potrebám, začalo stavať byty pre profesionálnych vojakov a ich rodiny. Vojenská služba sa skrátila na 12 mesiacov. Začali narastať počty kontraktnikov, vojakov v žolde a profesionálov. Stúpa rozpočet na obranu. O 20 až 30 percent ročne. Aj tento rok má o pätinu viac ako vlani, teda zhruba 40 mld US dolárov ročne. Ruský rozpočet je trojročný a už vyše osem rokov príjmy vysoko prevyšujú výdavky. Odhadovaných 15 – 16 % z federálneho rozpočtu pôjde na národnú bezpečnosť a obranu, na bezpečnostné orgány, vývoj a výskum, strategický nukleárny program novej generácie a štátny plán a objednávky vo vojensko-priemyselnom komplexe. Ibaže: miliardy sú, dostatok odborníkov nie.
V septembri má nová doktrína siahajúca až do roku 2030 nahradiť starú z roku 2000. Jej návrh neráta s nijakou rozhodujúcou civilnou a parlamentnou kontrolou. Zato ráta s technologickou nadradenosťou Západu a USA a vojenskou nadradenosťou USA vo všetkých rozhodujúcich oblastiach.
Rusko vstupuje do éry kríz a vojenských hrozieb na rôznych úrovniach a jeho hlavný problém sú a budú jednostranné akcie USA, Západu a NATO. Podľa kritikov návrhu je však hlavný problém inde – na východe. Tvrdia, že čím ostrejší bude rozpor medzi Ruskom a NATO, tým väčšmi bude krajina tlačená do „náručia“ Číny. Koncepcia ráta aj s tým, že po roku 2017, keď vyprší ukrajinsko-ruská zmluva o prenájme Sevastopoľa, ruská čiernomorská flotila sa presunie do budovanej námornej základne v Novorossijsku.
Ale vojenskí odborníci označili za utópiu viacero projektov – jeden z kľúčových dôvodov: „katastrofálne zhoršenie kvality obyvateľstva, narkománia, alkoholizmus a demografická kríza.“
Rozhodujúcou otázkou je, ako môže vojenské vedenie určovať tie ciele doktríny, ktoré sú výnosnou úlohou politického vedenia. Dnes generáli otvorene kritizujú zlyhanie politického vedenia pri operácii v Gruzínsku. Aj generalita blízka vedeniu tvrdí, že za päť dní sa v Gruzínsku ukázali bolestivé chyby v príprave vojsk, velení a rozhodovaní. Rusi okrem iného prekvapene pozorovali, že ich povestné tanky na gruzínskej strane mali to, o čom tanky 58. armády ani netušia: nočné videnie a navigáciu pre streľbu v noci, navigáciu GPS a lepšiu elektroniku a palebné zbrane.
Kritika generálov smeruje vlastne na adresu prezidenta Medvedeva. Po ôsmich rokoch pevnej ruky prezidenta Putina otvorená kritika najvyššieho veliteľa hovorí o nielen o tom kto, ale aj čo rozhoduje na špici Ruska.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.