Šachista má 8 pešiakov, ale iba jedného kráľa. SNS aj HZDS sú na tom podobne. Ministrov, prepytujem, majú síce nepomerne menej, ale kráľa iba jedného.
Vlastne by sme mali byť pánom Mečiarovi a Slotovi vďační za to, že sa vôbec dozvieme, kto ich zastupuje vo vláde. Veď s čestnou výnimkou ministra spravodlivosti, ktorý sa o svoju „známosť“ dokáže postarať sám, sme sa o tom, kto je ministrom poľnohospodárstva či životného prostredia, dozvedeli čosi viac len vďaka tomu, že boli odvolaní. Uznajte sami, vedeli ste, kto je Jaroslav Izák či Miroslav Jureňa? Pred ich odvolaním bolo o nich známe asi toľko, koľko bude o pánoch Chrbetovi či Becíkovi. Je to, mimochodom, presný opak toho, ako známosť svojich ministrov zvyšuje predseda vlády. O členoch kabinetu ako Počiatek, Tomanová či Kaliňák vieme každou kauzou o čosi viac.
Odvolávanie ministrov a hľadanie ich náhradníkov je vôbec spoločensky prospešná a ušľachtilá vec. Okrem toho, že zamestnáva naše vládne strany, zamestnáva aj médiá a informuje verejnosť. Minulý týždeň sme sa napríklad po odvolaní ministra Izáka konečne dozvedeli nielen meno nástupcu, ale aj zaujímavý kádrový profil životne skúseného politika a odborníka SNS.
Hodno si pamätať aj kontext a priam rozprávkový zmysel pre gradáciu. Najprv sme sa od predsedu strany dozvedeli, že kandidátov je celých 350-tisíc, potom, že ľudia ako Gordík, Paška, Rafaj, Slabý či Tehlár sú alebo politici, alebo odborníci a napokon, že víťazom je národu neznámy poslanec parlamentu Chrbet. Slovenským denníkom patrí poklona za to, že nás oboznámili s jeho fotografiou, výškou starých dlhov voči štátu a tiež tým, ako sa tento rodák z Očovej chystá „vniknúť do širokej problematiky životného prostredia“. Zatiaľ čo o charaktere tohto neznámeho a nevýrazného poslanca dostatočne svedčí to, že kandidoval za Slotovu stranu vo voľbách, o jeho profile zase to, ako dlho ho hľadali, kým sa ukázalo, že z neho bude minister. Prekvapiť teda, žiaľ, veľmi nemôže.
Príbeh odvolanej ministerky Kramplovej je máličko iný, podobnosti to však hravo zatienia. Aj pre ňu, podobne ako Izáka, platí, že ako „kreslo a bavorák“ prišli, tak aj odišli. Aj ona, rovnako ako Izák, vynikala najmä politickou cnosťou nazývanou poslušnosť. Napokon, bez poslušnosti by nielenže nevnikla do širokej problematiky životného prostredia, ale nespoznala by ani Kanadu, ministerstvo zahraničných vecí či čaro parlamentnej demokracie. Nebyť poslednej tlačovky, kde sa jej chvel hlas, dalo by sa namiesto poslušnosti pokojne hovoriť o servilite. Zdá sa však, že Kramplová myslí, takpovediac, perspektívne. Podobne ako kedysi Jariabek. Stačí opatrne zdvihnúť naslinený ukazovák a zacítiť, odkiaľ vanie vetrík budúcnosti. Servility sa vôbec netreba vzdať. Naopak, ťažko možno hľadať väčšiu cnosť, ktorá spája všetky tri vládne strany. Nech už ide o Smer, SNS či HZDS, zlaté pravidlo politickej kariéry by pokojne mohlo znieť, že najdôležitejšie je to, čo si o mne myslí predseda. Snažia sa všetci, bez výnimky. Vo vláde aj v parlamente. A v tom je vlastne hlavný odkaz odvolávania ministrov. Nech už sú jednotlivé okolnosti akékoľvek, spája ich absolútna koncentrácia moci, ktorú v svojich stranách dosiahli páni Fico, Slota a Mečiar. A o tom, že konajú chladne racionálne, nehodno ani sekundu pochybovať.
Vlastne by sme mali byť pánom Mečiarovi a Slotovi vďační za to, že sa vôbec dozvieme, kto ich zastupuje vo vláde. Veď s čestnou výnimkou ministra spravodlivosti, ktorý sa o svoju „známosť“ dokáže postarať sám, sme sa o tom, kto je ministrom poľnohospodárstva či životného prostredia, dozvedeli čosi viac len vďaka tomu, že boli odvolaní. Uznajte sami, vedeli ste, kto je Jaroslav Izák či Miroslav Jureňa? Pred ich odvolaním bolo o nich známe asi toľko, koľko bude o pánoch Chrbetovi či Becíkovi. Je to, mimochodom, presný opak toho, ako známosť svojich ministrov zvyšuje predseda vlády. O členoch kabinetu ako Počiatek, Tomanová či Kaliňák vieme každou kauzou o čosi viac.
Odvolávanie ministrov a hľadanie ich náhradníkov je vôbec spoločensky prospešná a ušľachtilá vec. Okrem toho, že zamestnáva naše vládne strany, zamestnáva aj médiá a informuje verejnosť. Minulý týždeň sme sa napríklad po odvolaní ministra Izáka konečne dozvedeli nielen meno nástupcu, ale aj zaujímavý kádrový profil životne skúseného politika a odborníka SNS.
Hodno si pamätať aj kontext a priam rozprávkový zmysel pre gradáciu. Najprv sme sa od predsedu strany dozvedeli, že kandidátov je celých 350-tisíc, potom, že ľudia ako Gordík, Paška, Rafaj, Slabý či Tehlár sú alebo politici, alebo odborníci a napokon, že víťazom je národu neznámy poslanec parlamentu Chrbet. Slovenským denníkom patrí poklona za to, že nás oboznámili s jeho fotografiou, výškou starých dlhov voči štátu a tiež tým, ako sa tento rodák z Očovej chystá „vniknúť do širokej problematiky životného prostredia“. Zatiaľ čo o charaktere tohto neznámeho a nevýrazného poslanca dostatočne svedčí to, že kandidoval za Slotovu stranu vo voľbách, o jeho profile zase to, ako dlho ho hľadali, kým sa ukázalo, že z neho bude minister. Prekvapiť teda, žiaľ, veľmi nemôže.
Príbeh odvolanej ministerky Kramplovej je máličko iný, podobnosti to však hravo zatienia. Aj pre ňu, podobne ako Izáka, platí, že ako „kreslo a bavorák“ prišli, tak aj odišli. Aj ona, rovnako ako Izák, vynikala najmä politickou cnosťou nazývanou poslušnosť. Napokon, bez poslušnosti by nielenže nevnikla do širokej problematiky životného prostredia, ale nespoznala by ani Kanadu, ministerstvo zahraničných vecí či čaro parlamentnej demokracie. Nebyť poslednej tlačovky, kde sa jej chvel hlas, dalo by sa namiesto poslušnosti pokojne hovoriť o servilite. Zdá sa však, že Kramplová myslí, takpovediac, perspektívne. Podobne ako kedysi Jariabek. Stačí opatrne zdvihnúť naslinený ukazovák a zacítiť, odkiaľ vanie vetrík budúcnosti. Servility sa vôbec netreba vzdať. Naopak, ťažko možno hľadať väčšiu cnosť, ktorá spája všetky tri vládne strany. Nech už ide o Smer, SNS či HZDS, zlaté pravidlo politickej kariéry by pokojne mohlo znieť, že najdôležitejšie je to, čo si o mne myslí predseda. Snažia sa všetci, bez výnimky. Vo vláde aj v parlamente. A v tom je vlastne hlavný odkaz odvolávania ministrov. Nech už sú jednotlivé okolnosti akékoľvek, spája ich absolútna koncentrácia moci, ktorú v svojich stranách dosiahli páni Fico, Slota a Mečiar. A o tom, že konajú chladne racionálne, nehodno ani sekundu pochybovať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.