O tom, koho chcú chrániť (hranice, rodinu, seba samých). O tom, pred kým chcú postaviť drôtené ploty. O tom, že tentoraz už budú kradnúť kultivovanejšie a transparentnejšie. O tom, že zajtra budú ich slová platiť viac ako dnes, včera a predvčerom. O tom, že sa na nich budeme môcť spoľahnúť, hoci doteraz sme sa mohli spoľahnúť len na to, že sa u nich nemôžeme spoľahnúť na nič. O svätosti a svätuškárstve. Ale aj o vulgárnej bezbožnosti zbožne sa tváriacich hrubokožích krkov.
Najviac sa hovorilo o zdravotníctve a o školstve. O nádeji mladej generácie. Protestovali učitelia, pedagógovia, rodičia, žiaci, študenti. Práve pre nich boli tie štrajky a sprievody iniciačným zážitkom vpisujúcim sa do pamäti.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.