Všetky ekonomické sny a ilúzie roku 1968 vystihuje osoba Otu Šika, reformátora nereformovateľného.
Vtedajší podpredseda patrí v českom, respektíve československom ekonomickom myslení k veľkým, ale skôr tragickým postavám. Skôr než väčšina jeho súčasníkov chápal, že socializmus je ekonomicky odsúdený na zánik. Ota Šik (1919 * 2004) celý život zasvätil systému, ktorý nazýval „alternatívny“.
.jarné prebudenie
Je to príbeh, aký poznáme aj pri iných povojnových ľavicových radikáloch: počas nacistickej okupácie pracoval v odboji (vstúpil do ilegálnej KSČ), bol zatknutý a strávil štyri roky v koncentračnom tábore Mauthausen. Taký osud ho po vojne predurčoval na stranícku kariéru: absolvoval Vysokú školu politickú a sociálnu a Ústrednú politickú školu KSČ. Prostredníctvom práce na krajskom a ústrednom výbore sa dostal k prednášaniu na Vysokej škole straníckej pri ÚV KSČ (1951 * 1962). V počiatkoch bol jednoznačným marxistom (dokonca o ňom možno hovoriť ako o jednom zo zakladateľov českej marxistickej politickej ekonómie), ale postupne sa názorovo vyvíjal – až do pozície hlavného ekonomického reformátora Pražskej jari 1968. Šestdesiate roky označil sám Šik v spomienkovej knihe Jarní probuzení * iluze a skutečnost za „najkrajšie a najplodnejšie“ obdobie svojho života. A niet sa čomu čudovať. Na počiatku 60. rokov sa stal riaditeľom Ekonomického ústavu ČSAV a zároveň vplyvným členom ÚV KSČ. V Ekonomickom ústave si okolo seba začal budovať skupinu mladých spolupracovníkov, ktorú neskôr prepojil s inými mladými ekonómami z ministerstva financií či Štátnej plánovacej komisie. Práve táto teoretická skupina pripravovala reformy, ktoré mal Šik možnosť presadzovať v roku 1968, keď sa na pár mesiacov (od apríla do septembra) stal podpredsedom vlády pre otázky ekonomickej reformy. Lenže akákoľvek šanca na jej dokončenie sa skončila pod pásmi sovietskych tankov 21. augusta.
.áno, socialismus zlyhal
Samozrejme, dnes je ťažké odhadnúť, ako by celá reforma dopadla a či mala vôbec nejakú nádej na úspech (a čo vlastne označiť ako úspech?). Dosť pravdepodobne by „zožrala“ svojich tvorcov vrátane Šika. Jej jednoznačné pozitívum sa dá zhrnúť do lapidárnej vety: od socialistických ekonómov to bolo faktické priznanie absolútnej – a pre nich krutej – porážky. Systém centrálneho plánovania očividne zlyhával. Šik bol jedným z tých, ktorí na tieto zlyhania upozorňovali celé 60. roky. Išlo o to, ako začať aspoň „hru na trh“. Na druhej stane, celá reforma bola veľmi vágna a mala množstvo nevyriešených otázok, ktoré Šik v tom čase skôr ignoroval. Presadzoval odštátnenie jednotlivých podnikov, pričom sa ich mali ujať „kolektívy pracujúcich“ a vďaka svojej zainteresovanosti na mzdách mali byť motorom rastu. Ako by to vyzeralo s fluktuáciou pracovnej sily medzi podnikmi? Ako so stabilitou týchto vlastníckych práv? Čo s právnou formou týchto podnikov? Tieto a mnohé ďalšie otázky Šik vyriešiť nestačil. Rovnako v 60. rokoch na rozdiel od väčšiny západných socialistických ekonómov neprijal kľúčovú rolu cenového systému. Z dnešného pohľadu to vyzerá skôr ako sociálno-inžinierska alchýmia s veľkým podielom centrálneho plánovania.
.tieň, ktorý neprekročil
Šik odišiel po svojom odvolaní z vlády do zahraničia, na študijné pobyty v Švajčiarsku a v Škandinávii. Postupne bol v Československu ostrakizovaný. Ešte ako poslanec ČNR bol v máji 1969 vylúčený z KSČ a vo februári 1970 ho zbavili československého občianstva. Zostal teda vo Švajčiarsku (tamojšie občianstvo prijal v roku 1983) a prednášal ekonómiu v Bazileji a v St. Gallen. Na Západe ďalej posúval svoje názory „doprava“, stále však s veľkým vplyvom štátu a vždy so špeciálnou úlohou zamestnancov. Šikovým ideálom konca 80. rokov bola „humánna ekonomická demokracia“, ktorá podľa jeho predstáv zlučuje (nie celkom slobodný) trh a vysokú mieru štátnej regulácie: makroekonomické plánovanie, politika plnej zamestnanosti, spoluúčasť zamestnancov na riadení a vlastníctve, silná reštrikcia pri vytváraní veľkých súkromných podnikov, existencia štátnych podnikov v niektorých sektoroch (Šik konkrétne menuje „zásobovanie vodou“)... S istým zveličením sa dá tento systém nazvať „socialismus light“. Ale stále je to socializmus – jeho tieň Ota Šik nikdy neprekročil.
Autor prednáša na Vysokej škole ekonomickej v Prahe.
Vtedajší podpredseda patrí v českom, respektíve československom ekonomickom myslení k veľkým, ale skôr tragickým postavám. Skôr než väčšina jeho súčasníkov chápal, že socializmus je ekonomicky odsúdený na zánik. Ota Šik (1919 * 2004) celý život zasvätil systému, ktorý nazýval „alternatívny“.
.jarné prebudenie
Je to príbeh, aký poznáme aj pri iných povojnových ľavicových radikáloch: počas nacistickej okupácie pracoval v odboji (vstúpil do ilegálnej KSČ), bol zatknutý a strávil štyri roky v koncentračnom tábore Mauthausen. Taký osud ho po vojne predurčoval na stranícku kariéru: absolvoval Vysokú školu politickú a sociálnu a Ústrednú politickú školu KSČ. Prostredníctvom práce na krajskom a ústrednom výbore sa dostal k prednášaniu na Vysokej škole straníckej pri ÚV KSČ (1951 * 1962). V počiatkoch bol jednoznačným marxistom (dokonca o ňom možno hovoriť ako o jednom zo zakladateľov českej marxistickej politickej ekonómie), ale postupne sa názorovo vyvíjal – až do pozície hlavného ekonomického reformátora Pražskej jari 1968. Šestdesiate roky označil sám Šik v spomienkovej knihe Jarní probuzení * iluze a skutečnost za „najkrajšie a najplodnejšie“ obdobie svojho života. A niet sa čomu čudovať. Na počiatku 60. rokov sa stal riaditeľom Ekonomického ústavu ČSAV a zároveň vplyvným členom ÚV KSČ. V Ekonomickom ústave si okolo seba začal budovať skupinu mladých spolupracovníkov, ktorú neskôr prepojil s inými mladými ekonómami z ministerstva financií či Štátnej plánovacej komisie. Práve táto teoretická skupina pripravovala reformy, ktoré mal Šik možnosť presadzovať v roku 1968, keď sa na pár mesiacov (od apríla do septembra) stal podpredsedom vlády pre otázky ekonomickej reformy. Lenže akákoľvek šanca na jej dokončenie sa skončila pod pásmi sovietskych tankov 21. augusta.
.áno, socialismus zlyhal
Samozrejme, dnes je ťažké odhadnúť, ako by celá reforma dopadla a či mala vôbec nejakú nádej na úspech (a čo vlastne označiť ako úspech?). Dosť pravdepodobne by „zožrala“ svojich tvorcov vrátane Šika. Jej jednoznačné pozitívum sa dá zhrnúť do lapidárnej vety: od socialistických ekonómov to bolo faktické priznanie absolútnej – a pre nich krutej – porážky. Systém centrálneho plánovania očividne zlyhával. Šik bol jedným z tých, ktorí na tieto zlyhania upozorňovali celé 60. roky. Išlo o to, ako začať aspoň „hru na trh“. Na druhej stane, celá reforma bola veľmi vágna a mala množstvo nevyriešených otázok, ktoré Šik v tom čase skôr ignoroval. Presadzoval odštátnenie jednotlivých podnikov, pričom sa ich mali ujať „kolektívy pracujúcich“ a vďaka svojej zainteresovanosti na mzdách mali byť motorom rastu. Ako by to vyzeralo s fluktuáciou pracovnej sily medzi podnikmi? Ako so stabilitou týchto vlastníckych práv? Čo s právnou formou týchto podnikov? Tieto a mnohé ďalšie otázky Šik vyriešiť nestačil. Rovnako v 60. rokoch na rozdiel od väčšiny západných socialistických ekonómov neprijal kľúčovú rolu cenového systému. Z dnešného pohľadu to vyzerá skôr ako sociálno-inžinierska alchýmia s veľkým podielom centrálneho plánovania.
.tieň, ktorý neprekročil
Šik odišiel po svojom odvolaní z vlády do zahraničia, na študijné pobyty v Švajčiarsku a v Škandinávii. Postupne bol v Československu ostrakizovaný. Ešte ako poslanec ČNR bol v máji 1969 vylúčený z KSČ a vo februári 1970 ho zbavili československého občianstva. Zostal teda vo Švajčiarsku (tamojšie občianstvo prijal v roku 1983) a prednášal ekonómiu v Bazileji a v St. Gallen. Na Západe ďalej posúval svoje názory „doprava“, stále však s veľkým vplyvom štátu a vždy so špeciálnou úlohou zamestnancov. Šikovým ideálom konca 80. rokov bola „humánna ekonomická demokracia“, ktorá podľa jeho predstáv zlučuje (nie celkom slobodný) trh a vysokú mieru štátnej regulácie: makroekonomické plánovanie, politika plnej zamestnanosti, spoluúčasť zamestnancov na riadení a vlastníctve, silná reštrikcia pri vytváraní veľkých súkromných podnikov, existencia štátnych podnikov v niektorých sektoroch (Šik konkrétne menuje „zásobovanie vodou“)... S istým zveličením sa dá tento systém nazvať „socialismus light“. Ale stále je to socializmus – jeho tieň Ota Šik nikdy neprekročil.
Autor prednáša na Vysokej škole ekonomickej v Prahe.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.