Cornwall je nádherné miesto. Nepochybne jedno z najkrajších v Európe, aké som videla. Nie je to vôňa pínií a dobro došli, má to tu však anglickú romantiku. Priletela som sem z Londýna do surferského mestečka Newqay. Moja prvá návšteva frajerových rodičov a krajiny. Išli sme asi hodinu autom. Pršalo.
A pršalo aj na druhý deň, aj ten ďalší. Mraky sa valili ponad kamenné domčeky, ktoré tu nemajú čísla, ale mená. Ako lode. Ulicami sa premávali páry jediace Cornish Pasties. To je vám taká teplá taštička z lístkového cesta plnená hovädzím mäsom. Pôvodný cornwallský fastfood. Nedostanete to v reštaurácii, iba v pouličných pekárňach. Jedia to všetci a stále. Keď pozorujete svet, vidíte, ako si to pán nesie v papierovom vrecku domov, ako sa v tom malé dieťa v kočíku piple a vyberá mäsko z taštičky, ako to jedia tínedžeri na schodoch,
ženy v kozmetických salónoch za sklom, agresívne čajky striehnuce na ďalšiu korisť, starý ujo na lavičke... všetci. Ešte som nevidela krajinu, ktorá by bola taká posadnutá jedným jedlom. Dahlbhat v Nepále je tiež populárnejší ako Madonna, ale toto je fakt niečo. Počasie ma neodradilo od prechádzok a trekov po okolí. Krásne útesy, maličké ukryté plážičky, zvláštne vetru odolné kvetinky a kríky, tajomné domy s tajomnými obyvateľmi uprostred polí, malinké cintoríny, malinké kaviarničky, v ktorých si ľudia popíjajú pravý Cornish Cream Tea. To je klasický čierny čaj s mliekom a k tomu také malé koláčiky, na ktoré sa dáva jahodový džem a nakoniec zlatý klinec, neuveriteľný zvláštny druh smotany, spolu to tvorí také spektrum chutí, že by človek pre to vraždil. Cornwallčanov však veľa v Cornwalle nenájdete. A to je boľavou ranou tohto nádherného regiónu. Keďže je tu tak nádherne, a krásne staré kamenné domy, kde nenájdete štipku nevkusu, majú neuveriteľnú cenu, pokúpili ich papaláši z celého Anglicka. Chudobní rybári si už nemohli dovoliť žiť v takej predraženej oblasti, a tak sa väčšinou stiahli do vnútrozemia. Stále ich ešte môžete pár stretnúť. Rozprávajú divným akcentom a neznášajú Angličanov. Ani sa im nečudujem. Stretávajú sa každý štvrtok v krčme, kde hrá jeden z nich pesničky na gitare. Všetky sú o Cornwalle. Trošku mi to pripomenulo lokálpatriotov bratov Jobusovcov z Vrbového. Tí však nemajú dôvod na trpkosť. Cornwallčania zahnaní peniazmi do betónových štvrtí áno. V ich domoch sú teraz turisti.
A pršalo aj na druhý deň, aj ten ďalší. Mraky sa valili ponad kamenné domčeky, ktoré tu nemajú čísla, ale mená. Ako lode. Ulicami sa premávali páry jediace Cornish Pasties. To je vám taká teplá taštička z lístkového cesta plnená hovädzím mäsom. Pôvodný cornwallský fastfood. Nedostanete to v reštaurácii, iba v pouličných pekárňach. Jedia to všetci a stále. Keď pozorujete svet, vidíte, ako si to pán nesie v papierovom vrecku domov, ako sa v tom malé dieťa v kočíku piple a vyberá mäsko z taštičky, ako to jedia tínedžeri na schodoch,
ženy v kozmetických salónoch za sklom, agresívne čajky striehnuce na ďalšiu korisť, starý ujo na lavičke... všetci. Ešte som nevidela krajinu, ktorá by bola taká posadnutá jedným jedlom. Dahlbhat v Nepále je tiež populárnejší ako Madonna, ale toto je fakt niečo. Počasie ma neodradilo od prechádzok a trekov po okolí. Krásne útesy, maličké ukryté plážičky, zvláštne vetru odolné kvetinky a kríky, tajomné domy s tajomnými obyvateľmi uprostred polí, malinké cintoríny, malinké kaviarničky, v ktorých si ľudia popíjajú pravý Cornish Cream Tea. To je klasický čierny čaj s mliekom a k tomu také malé koláčiky, na ktoré sa dáva jahodový džem a nakoniec zlatý klinec, neuveriteľný zvláštny druh smotany, spolu to tvorí také spektrum chutí, že by človek pre to vraždil. Cornwallčanov však veľa v Cornwalle nenájdete. A to je boľavou ranou tohto nádherného regiónu. Keďže je tu tak nádherne, a krásne staré kamenné domy, kde nenájdete štipku nevkusu, majú neuveriteľnú cenu, pokúpili ich papaláši z celého Anglicka. Chudobní rybári si už nemohli dovoliť žiť v takej predraženej oblasti, a tak sa väčšinou stiahli do vnútrozemia. Stále ich ešte môžete pár stretnúť. Rozprávajú divným akcentom a neznášajú Angličanov. Ani sa im nečudujem. Stretávajú sa každý štvrtok v krčme, kde hrá jeden z nich pesničky na gitare. Všetky sú o Cornwalle. Trošku mi to pripomenulo lokálpatriotov bratov Jobusovcov z Vrbového. Tí však nemajú dôvod na trpkosť. Cornwallčania zahnaní peniazmi do betónových štvrtí áno. V ich domoch sú teraz turisti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.