Ruské tanky opäť raz neochotne ustupujú z cudzej krajiny, Gruzínci sa opäť raz spamätávajú z precenenia svojich síl. Kto túto vojnu spôsobil - ruskí imperialisti alebo gruzínska nedospelosť?
Dôvody vojny v Gruzínsku je možné vnímať rôzne.
Ak pominieme alibistické mlčanie väčšiny našej opozície a primitívne videnie väčšiny koalície, ostanú dva gramotné hlasy - KDS považuje vojnu (podobne ako Václav Klaus) za dôsledok nerozumného postupu Gruzíncov voči Južnému Osetsku, na ktorý Rusi oprávnene odpovedali silou. Naopak, OKS vníma konflikt ako prejav návratu Ruska k imperiálnemu správaniu, pričom jeho skutočným cieľom je zničenie demokracie a slobody v Tbilisi. Dve najbližšie politické strany, dva najvzdialenejšie názory - a preto veľmi zaujímavý spor.
Kto je teda vinníkom tejto vojny?
Určite Rusko. Historicky tým, že do Gruzínska implantovalo komunizmus a zničilo tak jeho prirodzenú kultúru a sebavedomie. Navyše, brutálnou národnostnou politikou, v ktorej Rusko (od Lenina až po Brežneva) neváhalo opakovane pokorovať a dokonca premiestňovať celé národy, pripravilo podmienky pre dnešné etnické napätia v Čečensku či Gruzínsku.
Ale ruská vina nie je iba historická - evidentná a dlhodobá snaha súčasného Ruska určovať pomery v okolitých krajinách ako za komunizmu (úspešná podpora bieloruského diktátora Lukašenka, neúspešná podpora ukrajinského kriminálnika Kučmu, neúspešná snaha zabrániť slobodnému rozhodovaniu Pobaltia o vstupe do NATO a zatiaľ úspešná snaha brzdiť všetkých ostatných susedov v ich rozhodovaní o budúcnosti) sa v prípade Gruzínska premietla do opakovaného pokusu pomôcť zosadiť prozápadného Saakašviliho a tiež do zneužívania Abcházska a Južného Osetska na veľkoruské ciele. Všetko, čo sme o situácii v Gruzínsku zistili (reportáž Andreja Bána a Jozefa Majchráka z Gruzínska a ich rozhovor s prezidentom Saakašvilim prinášame na stranách 12 až 21) potvrdzuje, že Rusko dlhodobo podporovalo nepokoj v Južnom Osetsku a využívalo ho na systematické podrývanie gruzínskej slobody. Provokácie voči gruzínskej moci boli nespočetné, a ich cieľ jasný - konflikt, po ktorom sa Gruzínsko rozparceluje a tým jeho prozápadné vedenie prehrá. Rusko je teda jednoznačne pôvodcom celého dlhodobého konfliktu. Ak toto KDS nevidí, a označí Gruzínsko priľahko za agresora, potom prijalo východnú geopolitiku Jána Čarnogurského. To hádam nie, páni?
Ale vinníkom tejto vojny je aj Gruzínsko. Historicky - pretože jeho šialený exprezident Gamsachurdia zobral začiatkom deväťdesiatych rokov Osetíncom autonómiu, čím zničil akú-takú rovnováhu a privolal vášne, z ktorých už nebolo úniku. V tom sa Gruzínci prejavili nedospelo, povýšenecky, hlúpo, a dnes žnú trpkú úrodu. Miloševičovo Srbsko vzalo autonómiu Kosovu, a aj preto je vinníkom neskoršej vojny. Gamsachurdiovo Gruzínsko však urobilo to isté. A aj preto je vinníkom tejto vojny.
Ale gruzínska vina na dnešnej vojne nie je iba minulá - poslať vojská a bombardovať územie, na ktorom sú podľa platnej zmluvy s Gruzínskom ruské jednotky a ktoré je dlhodobým cieľom ruskej mocenskej stratégie, je epochálna hlúposť. A je úplne bezvýznamné, že Rusi presne toto chceli, že preto provokovali a dokonca aj zabíjali. To je ich strašná vina, hodná odsúdenia, ale nie alibi pre dobrodružný postup Tbilisi. Bombardovať kazetovými bombami osetských separatistov je Saakašviliho štátnické zlyhanie, ktorým potiahol tigra za fúzy. A tiger, nadutý a krutý ako vždy, odpovedal ako vždy - vpádom do cudzej krajiny, hlboko do Gruzínska. Lenže - toto Saakašvili o odporných chúťkach Ruska nevedel? Aké by potom bolo jeho Gruzínsko v NATO? Bolo by príspevkom k bezpečnosti alebo jej ohrozením? A späť domov - prečo jasný gruzínsky podiel na vojne nespomenulo OKS? Západná geopolitika? To hádam nie, páni?
Samozrejme, Rusi musia z Gruzínska vypadnúť a Gruzínsko musí mať plnú slobodu. Aj slobodu vstúpiť do NATO. V tom nesmie mať Rusko žiadne práva a Západ mu nesmie ustupovať. Nikdy. Ale Gruzínsko, slobodné od Ruska, musí mať aj zodpovednosť. Táto vojna ukázala, že zatiaľ ju len hľadá.
Dôvody vojny v Gruzínsku je možné vnímať rôzne.
Ak pominieme alibistické mlčanie väčšiny našej opozície a primitívne videnie väčšiny koalície, ostanú dva gramotné hlasy - KDS považuje vojnu (podobne ako Václav Klaus) za dôsledok nerozumného postupu Gruzíncov voči Južnému Osetsku, na ktorý Rusi oprávnene odpovedali silou. Naopak, OKS vníma konflikt ako prejav návratu Ruska k imperiálnemu správaniu, pričom jeho skutočným cieľom je zničenie demokracie a slobody v Tbilisi. Dve najbližšie politické strany, dva najvzdialenejšie názory - a preto veľmi zaujímavý spor.
Kto je teda vinníkom tejto vojny?
Určite Rusko. Historicky tým, že do Gruzínska implantovalo komunizmus a zničilo tak jeho prirodzenú kultúru a sebavedomie. Navyše, brutálnou národnostnou politikou, v ktorej Rusko (od Lenina až po Brežneva) neváhalo opakovane pokorovať a dokonca premiestňovať celé národy, pripravilo podmienky pre dnešné etnické napätia v Čečensku či Gruzínsku.
Ale ruská vina nie je iba historická - evidentná a dlhodobá snaha súčasného Ruska určovať pomery v okolitých krajinách ako za komunizmu (úspešná podpora bieloruského diktátora Lukašenka, neúspešná podpora ukrajinského kriminálnika Kučmu, neúspešná snaha zabrániť slobodnému rozhodovaniu Pobaltia o vstupe do NATO a zatiaľ úspešná snaha brzdiť všetkých ostatných susedov v ich rozhodovaní o budúcnosti) sa v prípade Gruzínska premietla do opakovaného pokusu pomôcť zosadiť prozápadného Saakašviliho a tiež do zneužívania Abcházska a Južného Osetska na veľkoruské ciele. Všetko, čo sme o situácii v Gruzínsku zistili (reportáž Andreja Bána a Jozefa Majchráka z Gruzínska a ich rozhovor s prezidentom Saakašvilim prinášame na stranách 12 až 21) potvrdzuje, že Rusko dlhodobo podporovalo nepokoj v Južnom Osetsku a využívalo ho na systematické podrývanie gruzínskej slobody. Provokácie voči gruzínskej moci boli nespočetné, a ich cieľ jasný - konflikt, po ktorom sa Gruzínsko rozparceluje a tým jeho prozápadné vedenie prehrá. Rusko je teda jednoznačne pôvodcom celého dlhodobého konfliktu. Ak toto KDS nevidí, a označí Gruzínsko priľahko za agresora, potom prijalo východnú geopolitiku Jána Čarnogurského. To hádam nie, páni?
Ale vinníkom tejto vojny je aj Gruzínsko. Historicky - pretože jeho šialený exprezident Gamsachurdia zobral začiatkom deväťdesiatych rokov Osetíncom autonómiu, čím zničil akú-takú rovnováhu a privolal vášne, z ktorých už nebolo úniku. V tom sa Gruzínci prejavili nedospelo, povýšenecky, hlúpo, a dnes žnú trpkú úrodu. Miloševičovo Srbsko vzalo autonómiu Kosovu, a aj preto je vinníkom neskoršej vojny. Gamsachurdiovo Gruzínsko však urobilo to isté. A aj preto je vinníkom tejto vojny.
Ale gruzínska vina na dnešnej vojne nie je iba minulá - poslať vojská a bombardovať územie, na ktorom sú podľa platnej zmluvy s Gruzínskom ruské jednotky a ktoré je dlhodobým cieľom ruskej mocenskej stratégie, je epochálna hlúposť. A je úplne bezvýznamné, že Rusi presne toto chceli, že preto provokovali a dokonca aj zabíjali. To je ich strašná vina, hodná odsúdenia, ale nie alibi pre dobrodružný postup Tbilisi. Bombardovať kazetovými bombami osetských separatistov je Saakašviliho štátnické zlyhanie, ktorým potiahol tigra za fúzy. A tiger, nadutý a krutý ako vždy, odpovedal ako vždy - vpádom do cudzej krajiny, hlboko do Gruzínska. Lenže - toto Saakašvili o odporných chúťkach Ruska nevedel? Aké by potom bolo jeho Gruzínsko v NATO? Bolo by príspevkom k bezpečnosti alebo jej ohrozením? A späť domov - prečo jasný gruzínsky podiel na vojne nespomenulo OKS? Západná geopolitika? To hádam nie, páni?
Samozrejme, Rusi musia z Gruzínska vypadnúť a Gruzínsko musí mať plnú slobodu. Aj slobodu vstúpiť do NATO. V tom nesmie mať Rusko žiadne práva a Západ mu nesmie ustupovať. Nikdy. Ale Gruzínsko, slobodné od Ruska, musí mať aj zodpovednosť. Táto vojna ukázala, že zatiaľ ju len hľadá.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.