LATE OF THE PIER
FANTASY BLACK CHANNEL
PARLOPHONE
Sú to prevažne dvadsiatnici experimentujúci so zvukom synťákov, elektronikou, vokálmi. V minulosti vydávali limitované edície (zväčša po 500 kusoch), dostali sa aj na výberovku francúzskeho tanečného labelu Kitsuné. Na kapele zaujme nadväznosť na synthpopové úlety z 80. rokov, kvílivé vokály v Princeovom štýle, bláznivé gitarové vyhrávky či potrebná dávka nadhľadu, ktorá umožnila stvoriť túto indiepopovú kolekciu. Ako to už v prípade oficiálnych debutových albumov býva, single (Bathroom Gurgle, Bears Are Coming, aktuálny Heartbeat) sa tu, žiaľ, nachádzajú vo vyčistenej podobe (ach, ten večný pocit, že na platňu predsa nemôže ísť hocičo). No, žiaden prelomový album to nie je, zvukové fragmenty, ktoré tu sú, už použili iní (napríklad tie v The Enemy Are The Future trebárs Roots Manuva). Priemerný odpich od toho, čo začali nu-ravoví Klaxons.
●●●
.matej Lauko
HANGGAI
INTRODUCING HANGGAI
WORLD MUSIC NETWORK
Komunistickí ideológovia izolovali ľudovú hudbu od slobodnej individuálnej tvorby nadväzujúcej na modernú západnú kultúru. Všade, kde padol komunistický režim, sa zdvihla vlna novej originálnej folklórnej hudby. Okrem Slovenska. Aj v čínskej provincii Vnútorné Mongolsko povoľujú opraty komunistickej cenzúry. Členovia skupiny Hanggai inovujú folklór tejto starodávnej krajiny. Dokážu z hrdla vydávať dva tóny súčasne, spievať unikátne vysokými tenormi i neuveriteľne hlbokými basmi a hrať na dvojstrunové lutny pripomínajúce náš drevený ozembuch. Ich hudba znie, akoby bola alternatívna, no dá sa aplikovať ako muzikoterapia. Možno preto, že je naakumulovaná stáročným kontaktom s prírodou. Vrcholom albumu je skladba Five Heroes, kde Hanggai použili prvky scénickej hudby typickej pre špagetové westerny. Sú predsa príslušníkmi národa kovbojov ázijských stepí.
●●●●
.miro Potoček
Tricky
Knowle West Boy
Domino
Štyridsaťročný klasik triphopu sa vracia do detstva a ten návrat je prekvapivo pestrofarebný. Knowle West je bristolská štvrť, v ktorej Adrian Thaws a.k.a Tricky vyrastal a jeho album Knowle West Boy nám naznačuje aké to tam bolo a čo starou mamou vychovávaný, síce ťažko vychovávateľný, no hudobne talentovaný chlapec počúval: punk, hiphop, trochu two-tone ska a popu. V Trickyho geniálnom mlynčeku sa to všetko zmieša, k typickým basovým bítom, metalickým hlukom a šepkaným textom na pomedzí spevu a rapu sa pridajú hlasy niekoľkých skvelých vokalistiek (o. i. Talianka Veronica Coassolo, Maročanka Lubna a Islanďanka Hafdis Huld), a zopár živých nástrojov, osolí sa to jednou subverzívnou cover verziou (Slow od Kylie M.) a výsledkom je chutná, výživná porcia starého (temného, uhrančivého) a nového (melodického, farebného) Trickyho. Takmer radostná hudba.
●●●●
.juraj Kušnierik
MILOŠ ŽELEZŇÁK
RUSNACKÉ
HEVHETIA
Vysporiadať sa s domácim folklórom iným spôsobom, ako ho jednoducho obliecť do nových aranžmánov, sa v našich končinách podarilo málokomu. Naposledy azda Andrejovi Šebanovi, ktorého albumy Spaceboys a Sklony v mnohom vychádzali z osobitosti a jedinečnosti ľudovej piesne. Titul albumu gitaristu Miloša Železňáka prezrádza inšpiračné zdroje, no zatajuje spôsob ich unikátneho pretavenia. Tónovú kostru rusínskych balád miestami odkrýva "na kosť" (Oj čorna, že ja čorna), inokedy predkladá prostredníctvom zvukových slučiek na rozľahlom priestore atmosférické obrazce (Nerubaj ľiščinu s hodnoverným Železňákovým vokálom). Strohá, no pestrá inštrumentácia (gitary, mandolína, bendžo, buzuki) pomáha poslucháčovi prenikať do podstaty krehkých popevkov. Nasamplovaný autentický spev rusínskej babičky poteší srdce podobne ako nádherný booklet z rodinného archívu.
●●●●●
.peter Motyčka
NICOLE ATKINS
NEPTUNE CITY
SONY BMG
Z amerického štátu New Jersey pochádza viacero slávnych muzikantov. Medzi "najroduvernejších" patria Bruce Springsteen a Jon Bon Jovi, ktorí o svojom rodisku zložili viacero skladieb a pomenovali po ňom svoje albumy. Najnovšou hviezdou z New Jersey je Nicole Atkins. Aby to nebolo také jednoduché, táto 29-ročná speváčka stihla študovať v Severnej Karolíne, pobudnúť v Austrálii, vystupovať v New Yorku a debutový album nahrala vo Švédsku pod dohľadom skúseného producenta Toreho Johanssona (Cardigans, Franz Ferdinand). Nicole Atkins medzi svoje vzory zaraďuje napríklad Roya Orbisona, dievčenské trio The Ronettes, ale aj filmy režiséra Davida Lyncha a album Neptune City je konglomerátom všetkých týchto vplyvov. V skladbách s košatým retro zvukom a výrazným, zvláštne štylizovaným spevom je rovnakým dielom zastúpená romantika aj tragédia každodenného života.
●●●
.vladislav Gális
JUDAS PRIEST
NOSTRADAMUS
SONY BMG
K obľúbeným inšpiráciám tvrdých rockerov tradične patria historické témy a mystika. Keď sa spoja v jednom príbehu, na svete je hneď námet na rockovú či metalovú operu. Výsledok však neraz pripomína bežné historické veľkofilmy: veľa efektov a bombastických scén, za ktorými sa krčí slabý príbeh. Na tento tenký ľad sa najnovšie vybrali Judas Priest s dvojalbumom Nostradamus - ide o prvú konceptuálnu nahrávku v ich takmer 40-ročnej kariére. Je sympatické, že taká zabehaná kapela sa odvážila skúsiť niečo nové, spevák Rob Halford je v dobrej forme a muzikanti našťastie do štúdia netrepali orchester a uspokojili sa s klávesami a gitarovými syntezátormi. Nostradamus aj tak pôsobí ako priveľké sústo - vyše 100 minút hudby človeka skôr unaví, než vtiahne do seba. Škoda, že sa materiál nezosekal na dĺžku jedného CD a že nevypadli najmä rozťahané pomalé skladby.
●●
.vladislav Gális
FANTASY BLACK CHANNEL
PARLOPHONE
Sú to prevažne dvadsiatnici experimentujúci so zvukom synťákov, elektronikou, vokálmi. V minulosti vydávali limitované edície (zväčša po 500 kusoch), dostali sa aj na výberovku francúzskeho tanečného labelu Kitsuné. Na kapele zaujme nadväznosť na synthpopové úlety z 80. rokov, kvílivé vokály v Princeovom štýle, bláznivé gitarové vyhrávky či potrebná dávka nadhľadu, ktorá umožnila stvoriť túto indiepopovú kolekciu. Ako to už v prípade oficiálnych debutových albumov býva, single (Bathroom Gurgle, Bears Are Coming, aktuálny Heartbeat) sa tu, žiaľ, nachádzajú vo vyčistenej podobe (ach, ten večný pocit, že na platňu predsa nemôže ísť hocičo). No, žiaden prelomový album to nie je, zvukové fragmenty, ktoré tu sú, už použili iní (napríklad tie v The Enemy Are The Future trebárs Roots Manuva). Priemerný odpich od toho, čo začali nu-ravoví Klaxons.
●●●
.matej Lauko
HANGGAI
INTRODUCING HANGGAI
WORLD MUSIC NETWORK
Komunistickí ideológovia izolovali ľudovú hudbu od slobodnej individuálnej tvorby nadväzujúcej na modernú západnú kultúru. Všade, kde padol komunistický režim, sa zdvihla vlna novej originálnej folklórnej hudby. Okrem Slovenska. Aj v čínskej provincii Vnútorné Mongolsko povoľujú opraty komunistickej cenzúry. Členovia skupiny Hanggai inovujú folklór tejto starodávnej krajiny. Dokážu z hrdla vydávať dva tóny súčasne, spievať unikátne vysokými tenormi i neuveriteľne hlbokými basmi a hrať na dvojstrunové lutny pripomínajúce náš drevený ozembuch. Ich hudba znie, akoby bola alternatívna, no dá sa aplikovať ako muzikoterapia. Možno preto, že je naakumulovaná stáročným kontaktom s prírodou. Vrcholom albumu je skladba Five Heroes, kde Hanggai použili prvky scénickej hudby typickej pre špagetové westerny. Sú predsa príslušníkmi národa kovbojov ázijských stepí.
●●●●
.miro Potoček
Tricky
Knowle West Boy
Domino
Štyridsaťročný klasik triphopu sa vracia do detstva a ten návrat je prekvapivo pestrofarebný. Knowle West je bristolská štvrť, v ktorej Adrian Thaws a.k.a Tricky vyrastal a jeho album Knowle West Boy nám naznačuje aké to tam bolo a čo starou mamou vychovávaný, síce ťažko vychovávateľný, no hudobne talentovaný chlapec počúval: punk, hiphop, trochu two-tone ska a popu. V Trickyho geniálnom mlynčeku sa to všetko zmieša, k typickým basovým bítom, metalickým hlukom a šepkaným textom na pomedzí spevu a rapu sa pridajú hlasy niekoľkých skvelých vokalistiek (o. i. Talianka Veronica Coassolo, Maročanka Lubna a Islanďanka Hafdis Huld), a zopár živých nástrojov, osolí sa to jednou subverzívnou cover verziou (Slow od Kylie M.) a výsledkom je chutná, výživná porcia starého (temného, uhrančivého) a nového (melodického, farebného) Trickyho. Takmer radostná hudba.
●●●●
.juraj Kušnierik
MILOŠ ŽELEZŇÁK
RUSNACKÉ
HEVHETIA
Vysporiadať sa s domácim folklórom iným spôsobom, ako ho jednoducho obliecť do nových aranžmánov, sa v našich končinách podarilo málokomu. Naposledy azda Andrejovi Šebanovi, ktorého albumy Spaceboys a Sklony v mnohom vychádzali z osobitosti a jedinečnosti ľudovej piesne. Titul albumu gitaristu Miloša Železňáka prezrádza inšpiračné zdroje, no zatajuje spôsob ich unikátneho pretavenia. Tónovú kostru rusínskych balád miestami odkrýva "na kosť" (Oj čorna, že ja čorna), inokedy predkladá prostredníctvom zvukových slučiek na rozľahlom priestore atmosférické obrazce (Nerubaj ľiščinu s hodnoverným Železňákovým vokálom). Strohá, no pestrá inštrumentácia (gitary, mandolína, bendžo, buzuki) pomáha poslucháčovi prenikať do podstaty krehkých popevkov. Nasamplovaný autentický spev rusínskej babičky poteší srdce podobne ako nádherný booklet z rodinného archívu.
●●●●●
.peter Motyčka
NICOLE ATKINS
NEPTUNE CITY
SONY BMG
Z amerického štátu New Jersey pochádza viacero slávnych muzikantov. Medzi "najroduvernejších" patria Bruce Springsteen a Jon Bon Jovi, ktorí o svojom rodisku zložili viacero skladieb a pomenovali po ňom svoje albumy. Najnovšou hviezdou z New Jersey je Nicole Atkins. Aby to nebolo také jednoduché, táto 29-ročná speváčka stihla študovať v Severnej Karolíne, pobudnúť v Austrálii, vystupovať v New Yorku a debutový album nahrala vo Švédsku pod dohľadom skúseného producenta Toreho Johanssona (Cardigans, Franz Ferdinand). Nicole Atkins medzi svoje vzory zaraďuje napríklad Roya Orbisona, dievčenské trio The Ronettes, ale aj filmy režiséra Davida Lyncha a album Neptune City je konglomerátom všetkých týchto vplyvov. V skladbách s košatým retro zvukom a výrazným, zvláštne štylizovaným spevom je rovnakým dielom zastúpená romantika aj tragédia každodenného života.
●●●
.vladislav Gális
JUDAS PRIEST
NOSTRADAMUS
SONY BMG
K obľúbeným inšpiráciám tvrdých rockerov tradične patria historické témy a mystika. Keď sa spoja v jednom príbehu, na svete je hneď námet na rockovú či metalovú operu. Výsledok však neraz pripomína bežné historické veľkofilmy: veľa efektov a bombastických scén, za ktorými sa krčí slabý príbeh. Na tento tenký ľad sa najnovšie vybrali Judas Priest s dvojalbumom Nostradamus - ide o prvú konceptuálnu nahrávku v ich takmer 40-ročnej kariére. Je sympatické, že taká zabehaná kapela sa odvážila skúsiť niečo nové, spevák Rob Halford je v dobrej forme a muzikanti našťastie do štúdia netrepali orchester a uspokojili sa s klávesami a gitarovými syntezátormi. Nostradamus aj tak pôsobí ako priveľké sústo - vyše 100 minút hudby človeka skôr unaví, než vtiahne do seba. Škoda, že sa materiál nezosekal na dĺžku jedného CD a že nevypadli najmä rozťahané pomalé skladby.
●●
.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.