Rozhovor o možnom vyvlastňovaní podielov v energetických firmách a cenovej regulácii s renomovaným ústavným právnikom, advokátom, bývalým zástupcom SR pred súdmi Európskych spoločenstiev Radoslavom Procházkom.
.za akých okolností by vyvlastnenie podielov zahraničných vlastníkov v energetických podnikoch prichádzalo do úvahy?
Vyvlastnenie majetkovej účasti zahraničných akcionárov by podľa našej ústavy prichádzalo do úvahy v prípade, že by sa udialo na základe konkrétnej zákonnej úpravy, rozhodol o ňom zákonom poverený štátny orgán, ak by sa tým sledoval verejný záujem a zároveň bolo také opatrenie pre daný záujem nevyhnutné, a tiež ak by sa vyvlastnenému poskytla primeraná náhrada.
.je „verejný záujem“ nejako definovaný?
Verejný záujem je to, čo sa ako verejný záujem osvedčí a preukáže pred orgánom vyvlastnenia, a čo následne schváli súd, v poslednej inštancii súd ústavný, pripadne medzinárodný. Žiadne presné kritériá neexistujú.
.môže byť oným verejným záujmom ochrana pred zvyšovaním cien nad rámec kúpyschopnosti obyvateľstva, ako o tom hovoril premiér?
V takomto prípade vyvlastnenie teoreticky ani nie je spôsobilé byť opatrením, ktoré by spĺňalo ústavnú podmienku „v nevyhnutnej miere“, pretože takýto záujem sa dá dosiahnuť aj menej radikálnym zásahom do vlastníckych práv. Veľmi náročné na splnenie sú pri súčasnej právnej úprave aj niektoré ďalšie podmienky. Okrem toho, odhliadnuc od našej ústavy, takéto cielené opatrenie voči, citujem, cudzím investorom, by nepochybne narazilo na naše členské záväzky v EÚ a na intenzívnu „opateru“ Komisie.
.existuje nejaká definícia „primeranej náhrady“, o ktorej sa v súvislosti s možným vyvlastnením hovorí?
Podľa existujúcej ústavnej judikatúry primeraná náhrada nemusí zodpovedať trhovej cene. Ak by však do hry vstúpila napríklad zmluva o ochrane investícií, tam už by sa primeranosť náhrady posudzovala pred arbitrážnym súdom a ten by mohol mať tendenciu byt veľkorysejší.
.kde je z hľadiska ústavného práva hranica, za ktorou regulácia – napríklad cien – začne kolidovať s vlastníckymi právami?
Hranica, za ktorou cenová regulácia už neprimerane obmedzuje vlastnícke práva, by sa aj pomocou štrasburskej judikatúry dala nájsť v bode, kde vlastníkovi nie je umožnené, aby cena, ktorú smie pýtať, pokryla jeho náklady plus primeraný zisk. Na to, aký zisk je primeraný, neexistuje paušálna odpoveď, z čoho vyplýva, že v modernom sociálnom štáte je cenová regulácia častejšie skôr ekonomický ako právny problém
.za akých okolností by vyvlastnenie podielov zahraničných vlastníkov v energetických podnikoch prichádzalo do úvahy?
Vyvlastnenie majetkovej účasti zahraničných akcionárov by podľa našej ústavy prichádzalo do úvahy v prípade, že by sa udialo na základe konkrétnej zákonnej úpravy, rozhodol o ňom zákonom poverený štátny orgán, ak by sa tým sledoval verejný záujem a zároveň bolo také opatrenie pre daný záujem nevyhnutné, a tiež ak by sa vyvlastnenému poskytla primeraná náhrada.
.je „verejný záujem“ nejako definovaný?
Verejný záujem je to, čo sa ako verejný záujem osvedčí a preukáže pred orgánom vyvlastnenia, a čo následne schváli súd, v poslednej inštancii súd ústavný, pripadne medzinárodný. Žiadne presné kritériá neexistujú.
.môže byť oným verejným záujmom ochrana pred zvyšovaním cien nad rámec kúpyschopnosti obyvateľstva, ako o tom hovoril premiér?
V takomto prípade vyvlastnenie teoreticky ani nie je spôsobilé byť opatrením, ktoré by spĺňalo ústavnú podmienku „v nevyhnutnej miere“, pretože takýto záujem sa dá dosiahnuť aj menej radikálnym zásahom do vlastníckych práv. Veľmi náročné na splnenie sú pri súčasnej právnej úprave aj niektoré ďalšie podmienky. Okrem toho, odhliadnuc od našej ústavy, takéto cielené opatrenie voči, citujem, cudzím investorom, by nepochybne narazilo na naše členské záväzky v EÚ a na intenzívnu „opateru“ Komisie.
.existuje nejaká definícia „primeranej náhrady“, o ktorej sa v súvislosti s možným vyvlastnením hovorí?
Podľa existujúcej ústavnej judikatúry primeraná náhrada nemusí zodpovedať trhovej cene. Ak by však do hry vstúpila napríklad zmluva o ochrane investícií, tam už by sa primeranosť náhrady posudzovala pred arbitrážnym súdom a ten by mohol mať tendenciu byt veľkorysejší.
.kde je z hľadiska ústavného práva hranica, za ktorou regulácia – napríklad cien – začne kolidovať s vlastníckymi právami?
Hranica, za ktorou cenová regulácia už neprimerane obmedzuje vlastnícke práva, by sa aj pomocou štrasburskej judikatúry dala nájsť v bode, kde vlastníkovi nie je umožnené, aby cena, ktorú smie pýtať, pokryla jeho náklady plus primeraný zisk. Na to, aký zisk je primeraný, neexistuje paušálna odpoveď, z čoho vyplýva, že v modernom sociálnom štáte je cenová regulácia častejšie skôr ekonomický ako právny problém
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.