Ešte pred dvoma rokmi sa nechal košický operný šéf Karol Kevický nahovoriť vtedajšou dramaturgičkou Lindou Keprtovou na naštudovanie Händlovej Alciny – prvej veľkej barokovej opery v sedemdesiatročnej histórii jubilujúceho súboru. Bolo to múdre rozhodnutie. A nasledovali ďalšie: angažovanie Keprtovej do pozície (medzičasom hosťujúcej) režisérky, vydarený kasting na technicky náročné party, a predovšetkým oslovenie českého dirigenta Mareka Štryncla, špecialistu na interpretáciu starej hudby.
Händlova opera, inšpirovaná Ariostovým Zúrivým Rolandom, zhudobňuje príbeh čarodejnice, ktorá na svoj ostrov láka kresťanských rytierov a keď ju omrzia, premieňa ich na zvieratá či rastliny. Keprtová vyňala sujet z historicko-rozprávkových reálií a odela ho do nadčasového, výtvarne i pohybovo štylizovaného šatu. Javisku dominuje prítmie a bielo-strieborno-čierne tóny: Alcina je kráľovnou umelého sveta bez farieb a vôní. Živí sa telesnou rozkošou a obdivom zmanipulovaného okolia, svoje obete ráňa šípom ukrytým v kytici ľalií a s puknutým srdcom (symbol červenej kvetiny) ich vystavuje vo valcoch z jemného pletiva. Jediné, o čo skutočne stojí, je láska mladíka Ruggiera a sestričky Morgany.
V závere oboch stráca: Ruggiero odchádza so snúbenicou Bradamante a Morganu rozzúrená Alcina omylom zahubí vražedným šípom. Pokorená čarodejnica končí v rovnakej striebornej klietke, v akej väznila svoje obete.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.