Veľké tulene, malé tulene. Vlny sa trieštia o skaliská, rachot je tam ako vo fabrike, zatiahnutá obloha a staré tulene skáču do vody, chodia na ryby. Potom sa vracajú a vedia vyňuchať svoje mláďatá. Nezmýlia sa ani raz.
Čo ja poznám rybárov, tak to majú zariadené inak. Idú na ryby k jazeru, v ktorom rýb dávno niet. Sedia si tam, nahadzujú návnady, smejú sa, chodia po brehu, oziaba ich. Jedia desiate pokojne aj o piatej poobede. Majú také tie malé rybárske stoličky zaborené do vlhkej zeme.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.