Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Lotroviny Pištu Vandala

.štefan Chrappa .časopis .osobnosti

Milí priatelia, ako dobre, že existujú vône i pachy. Fascinuje ma to najmä v dokumentárnych filmoch o tuleňoch. Jeden ako druhý. Váľajú sa na skalách, majú pohodu. 

Veľké tulene, malé tulene. Vlny sa trieštia o skaliská, rachot je tam ako vo fabrike, zatiahnutá obloha a staré tulene skáču do vody, chodia na ryby. Potom sa vracajú a vedia vyňuchať svoje mláďatá. Nezmýlia sa ani raz.

Čo ja poznám rybárov, tak to majú zariadené inak. Idú na ryby k jazeru, v ktorom rýb dávno niet. Sedia si tam, nahadzujú návnady, smejú sa, chodia po brehu, oziaba ich. Jedia desiate pokojne aj o piatej poobede. Majú také tie malé rybárske stoličky zaborené do vlhkej zeme.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite