... nadšení gastronauti uetešene tlieskajú pestovanými rúčkami a nedočkavo si oblizujú pery, keď im na stole pristane obyčajná hlina. Áno, dobre čítate, hlina.
Dodnes si pamätám, ako sa nado mnou s hrôzou skláňala obrovská tvár s vytreštenými očami a snažila sa mi za urputného kriku vybrať zababrané prsty z úst a rovnako z nich dostať všetko to, čo som do nich z pestro prestretého stola babkinho dvora napchal. A pritom mi to určite tak chutilo! No mama bola neúprosná. Malému oplienkovanému gurmetovi nedovolila, aby si pochutnal na tom, nad čím sa teraz ochká od Kodane po Tokio. Možno keby tušila, že konzumovanie hliny bude také bežné, nechala by ma na tom dvore, nech sa popasiem a rezignovala by na prípravu všelijakých zeleninových kašičiek, ktoré boli isto chuťovo menej výrazné, ako dobre živená slovenská hruda.
Keď René Redzepi, kuchár najvychytenejšej reštaurácie sveta s názvom Noma, prišiel s touto zaujímavou novou módou, psychiatri mali dozaista okamžite jasno. Chalanisko z Kodane určite trpí geofágiou. Ide o psychickú poruchu, keď jedinec pojedá zem alebo čokoľvek, čo považujeme za čudné alebo mimo normu. Inak sa táto diagnóza nazýva aj pica (čítame pika). Pomenovaná je z latinčiny, pričom pica znamená straka. Dôvod je jednoduchý – vraj tento vták máva tiež veľmi podozrivé stravovacie návyky, podobne ako tehotné ženy, ktoré pri nedostatku vápnika objedajú v nemocniciach omietku.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.