Palatína Thurzu vykreslil režisér Juraj Jakubisko krajne negatívne. Režisér sa pritom vyjadril, že sa držal historických faktov a fantáziu zapojil len pri zapĺňaní bielych miest histórie. A v tom je problém: film nie je založený na faktoch, ale na konšpiračnej teórii.
Tejto teórii dal v čísle 28/2008 pomerne veľký priestor aj .týždeň, ktorý prerozprával interpretáciu historičky Tünde Lengyelovej, Jakubiskovej odbornej poradkyne. Podľa nej Thurzo protiprávnym spôsobom vytvoril obraz Báthoryovej ako masovej vrahyne, aby sa zmocnil jej majetku. Lengyelová označila Báthoryovú za obeť vlastencov, antifeministov, komunistov, psychiatrov a zlých matematikov. Už asi pred 40 rokmi začali maďarskí historici rozvíjať sprisahanecké teórie, ktoré za celou kauzou videli konšpiráciu práve zo strany grófa Thurzu. Historicky podložených argumentov, ktoré vyvracajú túto teóriu, je hneď niekoľko. Kľúčová slabina tejto teórie je v tom, že Thurzo majetok nezískal - hoci mal ideálnu príležitosť. Bol to práve palatín Thurzo, kto poradil Báthoryovej deťom, aby čím skôr rozdelili majetok svojej matky a tým predišli prípadnej konfiškácii. Vo svojej milosrdnosti dokonca zabránil, aby bola Báthoryová súdená a tým uchránil jej rodinu od veľkej hanby. Danej teórii doslova láme väz nielen dochovaná korenšpodencia, ale aj logické dôvody, ktoré mal Thurzo na záchranu majetkov a cti jej rodu. Daná konšpirácia by mala aký taký zmysel, keby Thurzo neporadil Báthoryovej prepísanie majetku, pripustil by proti nej súd, ktorý by ju bol neodmysliteľne odsúdil na hrdelný trest. V tom prípade by totiž jej majetky pripadli panovníkovi, ktorého v Uhorsku zastupoval práve palatín Thurzo. Na prelome 16. a 17. storočia bolo od správy majetku k jeho vlastníctvu niekedy až veľmi blízko.
.sprisahanie? Nezmysel
Historička Lengyelová tvrdí, že vyšetrovanie inicioval a nariadil Thurzo. Podľa historických prameňov však palatín Thurzo dlho odolával nátlaku panovníka Mateja II., ktorý pre Báthoryovú požadoval najprísnejší trest. Iniciatíva na vyšetrovanie a odsúdenie Báthoryovej teda išla priamo od cisára a Thurzo sa jej sčasti podriadil, až keď jej zločiny boli neprehliadnuteľné. Už v prvej fáze vyšetrovania bolo Thurzovi jasné, že v prípade súdneho procesu Báthoryovej hrozí strata hlavy. Palatín mal Báthoryovú písomne pozvať pred bratislavský tabulárny súd, ale pozvanie zámerne neposlal, aby sa žiadny súd nekonal. Thurzovo posolstvo Matejovi II. bolo takéto: "Zostáva na Vašej voľbe a rozhodnutí, či jej bude ponechaný trest, podľa ktorého by mala s ohľadom na slávne činy svojho zosnulého manžela, ktorý bol oddaným a užitočným služobníkom Vášho veličenstva, doživotne zotrvať v tuhom žalári, berú sa tiež do úvahy veľké služby jej synov (teda zaťov) a dcér."
Podľa Lengyelovej palatín Thurzo nemusel vedieť o Báthoryovej prepísaní majetku a celý plán mu len akosi nevyšiel. To si však len veľmi ťažko predstaviť, keďže podľa dokumentácie to bol práve on, kto poradil Báthoryovej, aby prepísala majetok na svoje deti. Thurzo písomne varoval Báthoryovú, že o jej zločinoch sa dokonca hovorí aj na cisárskom dvore. Zachovali sa listy Báthoryovej syna Pála a jej zaťa Mikuláša Zrínskeho, krátko po jej internácii, kde ďakujú palatínovi Thurzovi, ako sa voči ich mame zachoval a že zvolil menšie zlo. Uvádzajú tiež, že si plne uvedomujú, že za svoje zločiny mohla byť odsúdená na smrť. V listoch mu ďakujú za záchranu ich majetkov. Pál Nádašdy v liste dobrodincovi dňa 23. februára 1611 píše: "Čo sa týka jej majetkov, o tie nemáme strach, pretože sme ich podľa Vášho príkazu ešte pred jej zatknutím všetci traja prevzali."
Lengyelová ďalej tvrdí, že k procesu nakoniec neprišlo, pretože Thurzo nemal dosť dôkazového materiálu a ten, ktorý jeho ľudia pozbierali, bol údajne biedny. Dodnes je však zachovaný spis obsahujúci vyše 300 svedeckých výpovedí , dokazujúcich jej kruté zverstvá. Je nezmyselné spochybňovať tieto výpovede, pretože sú nielen dostatočne výrečné a autentické, ale medzi svedkami boli aj mnohí uznávaní vzdelanci a hlavní správcovia jej sídel. Podľa Lengyelovej Thurzovo prichytenie Báthoryovej priamo pri mučení nie je preukázané, pretože zmienka o tom je len v čachtickej kronike, ktorú nepísali súčasníci. Je však zachovaný autentický list z 30. 12. 1610, kde Thurzo opisuje svojej manželke, ako prichytil Báthoryovú pri mučení svojich obetí : "Keď naši vyslaní ľudia a služobníci prišli do kaštieľa, našli tam mŕtvu dievku, druhá od mnohých rán a mučenia už zomierala, okrem toho tam sedela ešte jedna doráňaná žena a ďalšie, ktoré tá prekliata osoba nechávala na iné príležitosti, čakali tam pevne spútané." Palatín Thurzo bol najvyšší sudca a jeho svedectvo v sprievode Báthoryovej zaťov Drugetha a Zrínskeho môžno považovať za priamy dôkaz o jej zločinoch. Lengyelovej vyjadrenie vyznie smiešne, keď si uvedomíme, akou mocou najvyšší sudca a zároveň najmocnejší muž v Uhorsku disponoval. Ak by totiž Thurzo mal vôľu postaviť Báthoryovú pred súd a odsúdiť ju, tak by nemala žiadnu šancu tomu uniknúť.
Pani Lengyelová celkom zjavne ignoruje historické pramene, ktoré sa nehodia do koncepcie jej sprisahaneckej teórie.
Jakubisko sa vyjadril, že Thurzo legendu pozmenil vo svoj prospech, pretože potreboval Báthoryovú pošpiniť. Tvrdí, že to, čo je dochované, sú v podstate len nejaké Thurzove zápisky, na základe ktorých vznikla legenda. Ako by však Thurzo dokázal sfalšovať dokumenty aj na tých územiach strednej Európy, na ktoré nemohol mať nijaký dosah? Treba si uvedomiť, že Báthoryová vraždila v celej strednej Európe takmer štvrťstoročie. Bolo to územie dnešného Slovenska, Maďarska, Rakúska , ale aj Rumunska.
.thurzo bol priateľ
Thurzo mal hneď niekoľko dôvodov uchrániť majetky a česť Báthoryovej rodiny. Thurzovci a Báthoryovci boli nielen v príbuzenskom, ale aj priateľskom vzťahu. Je známe, že Báthoryovej manžel Nádašdy bol Thurzovým dobrým priateľom a deň pred svojou smrťou poručil svoju manželku a potomkov do Thurzovej ochrany. Palatín Thurzo tiež nechcel pripustiť kompromitáciu najvyššej uhorskej šľachty, ktorej súčasťou bol aj thurzovský rod. Dobová korenšpodencia naznačuje tajnú dohodu, ktorú palatín Thurzo uzavrel s Báthoryovej zaťmi Zrínskym a Drugethom, cieľom ktorej bolo umiestniť ju na Čachtický hrad v snahe predísť súdnemu procesu, ktorý by pošpinil česť ich rodiny. Dňa 23. februára 1611 Báthoryovej syn Pál palatínovi píše:"Nech dá náš velebný Boh, aby sme za túto Vašu dobrotu voči nám mohli slúžiť Vašej veľkomožnosti poslušne a s čistým srdcom až do smrti spolu so svojimi sestrami a švagrami, predsa však sme sa chceli obrátiť s prosbou na Jeho výsosť, aby trvaním na dodržaní zákona neprisúdila nášmu rodu večnú hanbu." Thurzo ich očakávania naplnil a za jeho zhovievavý prístup mu boli Báthoryčkini potomkovia nesmierne vďační.
.čistá fikcia
Dovolím si teda tvrdiť, že jedna z mála vecí, ktoré pri filmovom zobrazení Thurzu sedeli, boli kostýmy, do ktorých ho odeli - tie boli totiž skutočne dobové. Ostatné je čistá fikcia, ktorá so skutočnou postavou palatína veľa spoločné nemá.
V žiadnom historickom prameni nenájdete ani náznak toho, že by bol gróf Thurzo sexuálne zhýralý. Je len zlomyseľnou fikciou, že by Thurzo opíjal Nádašdyho a znásilňoval slúžky na Báthoryovej panstvách. V stave krajnej núdze mal dosť slúžok na svojich vlastných panstvách. Podľa dobovej korešpondencie prechovával láskyplný cit plný úcty k svojej manželke Alžbete Coborovej. Pre svojich 7 dcér dal postaviť sobášny palác, ktorý je jediný svojho druhu na Slovensku. Bol považovaný za laickú hlavu evanjelickej cirkvi v Uhorsku. Bol zanieteným zástancom reformácie v snahe o nápravu úpadku náboženského života. Z dochovaných dokumentov vieme, že sa s obľubou venoval literatúre, najmä skladaniu básní v gréčtine.
Thurzo nebol len akýmsi členom Nádašdyho družiny, ale bol veliteľom časti vojska a hrdinom protitureckých vojen rovnako ako Nádašdy. Neskôr sa dokonca stal hlavným veliteľom preddunajských vojsk a hlavným kapitánom novozámockej pevnosti.
Žiaden prameň nedokladuje, že by Thurzo po smrti Báhoryovej muža požadoval od nej jazerá, ktoré mu údajne Nádašdy pred smrťou prisľúbil ako odmenu za vyfabulovanú záchranu jeho života.
Nič nenasvedčuje tomu, že by duševne zdravý Thurzo trpel neopätovanou láskou k homosexuálne orientovanej Alžbete Báthoryovej, trpiacej impulzívnym sadizmom. Je čírym nezmyslom, že by Thurzo posielal svojich vrahov na Báthoryovej potomka Pála. Je dochovaný list, v ktorom mu Pál ďakuje za záchranu majetkov a cti ich rodu.
.skutočný Thurzo
Juraj Thurzo žil život ako z dobrodružného románu. Vyrastal na dvore rakúskeho arcikniežaťa Ernesta a bol radcom cisára Rudolfa II. Svojimi nadpriemernými diplomatickými schopnosťami sa významne pričinil o mier v krajine. Podľa historických prameňov to bol mimoriadne vzdelaný človek, ovládal osem svetových jazykov. Vo svojom sídle v Bytči prijímal diplomatov a ako uhorský palatín viedol aj rokovania so svetovými vládcami. Podporoval vzdelanie, umenie, školy, kostoly a udržiaval styky s najvýznamnejšími vzdelancami tej doby. Z bytčianskeho sídla urobil centrum humanistickej vzdelanosti, kde na koncertoch vystupovali aj hudobníci z Viedne. Podporoval slovenské obyvateľstvo a slovenčinu, pričom na jeho panstvách bolo možné slovenčinu používať aj v úradnom styku. Povolil konanie slovenských bohoslužieb v Krupine. Bol významným predstaviteľom protestantizmu nielen v Uhorsku, ale i v zahraničí. Mal výborné vzťahy s univerzitou v nemeckom Wittenbergu, kde s jeho podporou študovali mnohí študenti. Úctu, ktorú si Thurzo počas svojho života vyslúžil, najlepšie vystihujú slová kronikára Závodského : "Zimný slnovrat vtedy bol, keď Panónske slnko palatín Thurzo, ten otec vlasti, odišiel, beda! Hrozí nám stroskotanie. Zachráň nás, Spasiteľ Kristus!"
Autor je dlhoročný bádateľ rodu Thurzovcov
Tejto teórii dal v čísle 28/2008 pomerne veľký priestor aj .týždeň, ktorý prerozprával interpretáciu historičky Tünde Lengyelovej, Jakubiskovej odbornej poradkyne. Podľa nej Thurzo protiprávnym spôsobom vytvoril obraz Báthoryovej ako masovej vrahyne, aby sa zmocnil jej majetku. Lengyelová označila Báthoryovú za obeť vlastencov, antifeministov, komunistov, psychiatrov a zlých matematikov. Už asi pred 40 rokmi začali maďarskí historici rozvíjať sprisahanecké teórie, ktoré za celou kauzou videli konšpiráciu práve zo strany grófa Thurzu. Historicky podložených argumentov, ktoré vyvracajú túto teóriu, je hneď niekoľko. Kľúčová slabina tejto teórie je v tom, že Thurzo majetok nezískal - hoci mal ideálnu príležitosť. Bol to práve palatín Thurzo, kto poradil Báthoryovej deťom, aby čím skôr rozdelili majetok svojej matky a tým predišli prípadnej konfiškácii. Vo svojej milosrdnosti dokonca zabránil, aby bola Báthoryová súdená a tým uchránil jej rodinu od veľkej hanby. Danej teórii doslova láme väz nielen dochovaná korenšpodencia, ale aj logické dôvody, ktoré mal Thurzo na záchranu majetkov a cti jej rodu. Daná konšpirácia by mala aký taký zmysel, keby Thurzo neporadil Báthoryovej prepísanie majetku, pripustil by proti nej súd, ktorý by ju bol neodmysliteľne odsúdil na hrdelný trest. V tom prípade by totiž jej majetky pripadli panovníkovi, ktorého v Uhorsku zastupoval práve palatín Thurzo. Na prelome 16. a 17. storočia bolo od správy majetku k jeho vlastníctvu niekedy až veľmi blízko.
.sprisahanie? Nezmysel
Historička Lengyelová tvrdí, že vyšetrovanie inicioval a nariadil Thurzo. Podľa historických prameňov však palatín Thurzo dlho odolával nátlaku panovníka Mateja II., ktorý pre Báthoryovú požadoval najprísnejší trest. Iniciatíva na vyšetrovanie a odsúdenie Báthoryovej teda išla priamo od cisára a Thurzo sa jej sčasti podriadil, až keď jej zločiny boli neprehliadnuteľné. Už v prvej fáze vyšetrovania bolo Thurzovi jasné, že v prípade súdneho procesu Báthoryovej hrozí strata hlavy. Palatín mal Báthoryovú písomne pozvať pred bratislavský tabulárny súd, ale pozvanie zámerne neposlal, aby sa žiadny súd nekonal. Thurzovo posolstvo Matejovi II. bolo takéto: "Zostáva na Vašej voľbe a rozhodnutí, či jej bude ponechaný trest, podľa ktorého by mala s ohľadom na slávne činy svojho zosnulého manžela, ktorý bol oddaným a užitočným služobníkom Vášho veličenstva, doživotne zotrvať v tuhom žalári, berú sa tiež do úvahy veľké služby jej synov (teda zaťov) a dcér."
Podľa Lengyelovej palatín Thurzo nemusel vedieť o Báthoryovej prepísaní majetku a celý plán mu len akosi nevyšiel. To si však len veľmi ťažko predstaviť, keďže podľa dokumentácie to bol práve on, kto poradil Báthoryovej, aby prepísala majetok na svoje deti. Thurzo písomne varoval Báthoryovú, že o jej zločinoch sa dokonca hovorí aj na cisárskom dvore. Zachovali sa listy Báthoryovej syna Pála a jej zaťa Mikuláša Zrínskeho, krátko po jej internácii, kde ďakujú palatínovi Thurzovi, ako sa voči ich mame zachoval a že zvolil menšie zlo. Uvádzajú tiež, že si plne uvedomujú, že za svoje zločiny mohla byť odsúdená na smrť. V listoch mu ďakujú za záchranu ich majetkov. Pál Nádašdy v liste dobrodincovi dňa 23. februára 1611 píše: "Čo sa týka jej majetkov, o tie nemáme strach, pretože sme ich podľa Vášho príkazu ešte pred jej zatknutím všetci traja prevzali."
Lengyelová ďalej tvrdí, že k procesu nakoniec neprišlo, pretože Thurzo nemal dosť dôkazového materiálu a ten, ktorý jeho ľudia pozbierali, bol údajne biedny. Dodnes je však zachovaný spis obsahujúci vyše 300 svedeckých výpovedí , dokazujúcich jej kruté zverstvá. Je nezmyselné spochybňovať tieto výpovede, pretože sú nielen dostatočne výrečné a autentické, ale medzi svedkami boli aj mnohí uznávaní vzdelanci a hlavní správcovia jej sídel. Podľa Lengyelovej Thurzovo prichytenie Báthoryovej priamo pri mučení nie je preukázané, pretože zmienka o tom je len v čachtickej kronike, ktorú nepísali súčasníci. Je však zachovaný autentický list z 30. 12. 1610, kde Thurzo opisuje svojej manželke, ako prichytil Báthoryovú pri mučení svojich obetí : "Keď naši vyslaní ľudia a služobníci prišli do kaštieľa, našli tam mŕtvu dievku, druhá od mnohých rán a mučenia už zomierala, okrem toho tam sedela ešte jedna doráňaná žena a ďalšie, ktoré tá prekliata osoba nechávala na iné príležitosti, čakali tam pevne spútané." Palatín Thurzo bol najvyšší sudca a jeho svedectvo v sprievode Báthoryovej zaťov Drugetha a Zrínskeho môžno považovať za priamy dôkaz o jej zločinoch. Lengyelovej vyjadrenie vyznie smiešne, keď si uvedomíme, akou mocou najvyšší sudca a zároveň najmocnejší muž v Uhorsku disponoval. Ak by totiž Thurzo mal vôľu postaviť Báthoryovú pred súd a odsúdiť ju, tak by nemala žiadnu šancu tomu uniknúť.
Pani Lengyelová celkom zjavne ignoruje historické pramene, ktoré sa nehodia do koncepcie jej sprisahaneckej teórie.
Jakubisko sa vyjadril, že Thurzo legendu pozmenil vo svoj prospech, pretože potreboval Báthoryovú pošpiniť. Tvrdí, že to, čo je dochované, sú v podstate len nejaké Thurzove zápisky, na základe ktorých vznikla legenda. Ako by však Thurzo dokázal sfalšovať dokumenty aj na tých územiach strednej Európy, na ktoré nemohol mať nijaký dosah? Treba si uvedomiť, že Báthoryová vraždila v celej strednej Európe takmer štvrťstoročie. Bolo to územie dnešného Slovenska, Maďarska, Rakúska , ale aj Rumunska.
Juraj Thurzo sa narodil 2. 9.1567 na Lietavskom hrade v zámožnej rodine dedičného župana Oravskej stolice. Pripravovali ho na vojenskú aj diplomatickú dráhu. Usadil sa na rodinnom pastve v Bytči, z ktorej urobil kultúrne centrum. Thurzo bol veľmi vzdelaný. Z Bytče urobil stredisko humanistickej vzdelanosti s významnou knižnicou. Podporoval umenie, školy a kostoly. Bol hrdinom tureckých vojen v rokoch 1590-1594. V roku 1606 ho povýšili do grófskeho stavu. Vrchol Thurzovej životnej kariéry znamenala jeho voľba za uhorského palatína v roku1609. Svojou autoritou prispel k relatívnemu pokoju v čase tureckého nebezpečenstva. Ako palatín riešil aj prípad Alžbety Báthoryovej. Významne sa zapísal aj do dejín evanjelickej cirkvi v Uhorsku, ktorú podporoval. Thurzo zachovával prohabsburskú oddanosť, za čo získal aj postavenie radcu cisára Rudolfa II. Podporoval šírenie humanistických a renesančných ideí. Zomrel 24.12.1616. |
.thurzo bol priateľ
Thurzo mal hneď niekoľko dôvodov uchrániť majetky a česť Báthoryovej rodiny. Thurzovci a Báthoryovci boli nielen v príbuzenskom, ale aj priateľskom vzťahu. Je známe, že Báthoryovej manžel Nádašdy bol Thurzovým dobrým priateľom a deň pred svojou smrťou poručil svoju manželku a potomkov do Thurzovej ochrany. Palatín Thurzo tiež nechcel pripustiť kompromitáciu najvyššej uhorskej šľachty, ktorej súčasťou bol aj thurzovský rod. Dobová korenšpodencia naznačuje tajnú dohodu, ktorú palatín Thurzo uzavrel s Báthoryovej zaťmi Zrínskym a Drugethom, cieľom ktorej bolo umiestniť ju na Čachtický hrad v snahe predísť súdnemu procesu, ktorý by pošpinil česť ich rodiny. Dňa 23. februára 1611 Báthoryovej syn Pál palatínovi píše:"Nech dá náš velebný Boh, aby sme za túto Vašu dobrotu voči nám mohli slúžiť Vašej veľkomožnosti poslušne a s čistým srdcom až do smrti spolu so svojimi sestrami a švagrami, predsa však sme sa chceli obrátiť s prosbou na Jeho výsosť, aby trvaním na dodržaní zákona neprisúdila nášmu rodu večnú hanbu." Thurzo ich očakávania naplnil a za jeho zhovievavý prístup mu boli Báthoryčkini potomkovia nesmierne vďační.
.čistá fikcia
Dovolím si teda tvrdiť, že jedna z mála vecí, ktoré pri filmovom zobrazení Thurzu sedeli, boli kostýmy, do ktorých ho odeli - tie boli totiž skutočne dobové. Ostatné je čistá fikcia, ktorá so skutočnou postavou palatína veľa spoločné nemá.
V žiadnom historickom prameni nenájdete ani náznak toho, že by bol gróf Thurzo sexuálne zhýralý. Je len zlomyseľnou fikciou, že by Thurzo opíjal Nádašdyho a znásilňoval slúžky na Báthoryovej panstvách. V stave krajnej núdze mal dosť slúžok na svojich vlastných panstvách. Podľa dobovej korešpondencie prechovával láskyplný cit plný úcty k svojej manželke Alžbete Coborovej. Pre svojich 7 dcér dal postaviť sobášny palác, ktorý je jediný svojho druhu na Slovensku. Bol považovaný za laickú hlavu evanjelickej cirkvi v Uhorsku. Bol zanieteným zástancom reformácie v snahe o nápravu úpadku náboženského života. Z dochovaných dokumentov vieme, že sa s obľubou venoval literatúre, najmä skladaniu básní v gréčtine.
Thurzo nebol len akýmsi členom Nádašdyho družiny, ale bol veliteľom časti vojska a hrdinom protitureckých vojen rovnako ako Nádašdy. Neskôr sa dokonca stal hlavným veliteľom preddunajských vojsk a hlavným kapitánom novozámockej pevnosti.
Žiaden prameň nedokladuje, že by Thurzo po smrti Báhoryovej muža požadoval od nej jazerá, ktoré mu údajne Nádašdy pred smrťou prisľúbil ako odmenu za vyfabulovanú záchranu jeho života.
Nič nenasvedčuje tomu, že by duševne zdravý Thurzo trpel neopätovanou láskou k homosexuálne orientovanej Alžbete Báthoryovej, trpiacej impulzívnym sadizmom. Je čírym nezmyslom, že by Thurzo posielal svojich vrahov na Báthoryovej potomka Pála. Je dochovaný list, v ktorom mu Pál ďakuje za záchranu majetkov a cti ich rodu.
.skutočný Thurzo
Juraj Thurzo žil život ako z dobrodružného románu. Vyrastal na dvore rakúskeho arcikniežaťa Ernesta a bol radcom cisára Rudolfa II. Svojimi nadpriemernými diplomatickými schopnosťami sa významne pričinil o mier v krajine. Podľa historických prameňov to bol mimoriadne vzdelaný človek, ovládal osem svetových jazykov. Vo svojom sídle v Bytči prijímal diplomatov a ako uhorský palatín viedol aj rokovania so svetovými vládcami. Podporoval vzdelanie, umenie, školy, kostoly a udržiaval styky s najvýznamnejšími vzdelancami tej doby. Z bytčianskeho sídla urobil centrum humanistickej vzdelanosti, kde na koncertoch vystupovali aj hudobníci z Viedne. Podporoval slovenské obyvateľstvo a slovenčinu, pričom na jeho panstvách bolo možné slovenčinu používať aj v úradnom styku. Povolil konanie slovenských bohoslužieb v Krupine. Bol významným predstaviteľom protestantizmu nielen v Uhorsku, ale i v zahraničí. Mal výborné vzťahy s univerzitou v nemeckom Wittenbergu, kde s jeho podporou študovali mnohí študenti. Úctu, ktorú si Thurzo počas svojho života vyslúžil, najlepšie vystihujú slová kronikára Závodského : "Zimný slnovrat vtedy bol, keď Panónske slnko palatín Thurzo, ten otec vlasti, odišiel, beda! Hrozí nám stroskotanie. Zachráň nás, Spasiteľ Kristus!"
Autor je dlhoročný bádateľ rodu Thurzovcov
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.