Štyri slovenské mestá bojujú v druhom kole o titul Európske hlavné mesto kultúry 2013. Je to veľká vec - ide o veľké peniaze, veľkú reklamu, veľké možnosti, ale aj o veľké riziko. Nitra, Martin, Prešov, Košice. Má niekto z nich na to?
Najprv trošku zo začiatku celého projektu: copyright na nápad vyhlásiť každý rok mestá, ktoré budú mať titul Európske hlavné mesto kultúry (EHMK), má bývalá grécka ministerka kultúry Melina Mercouriová. Rada ministrov EÚ jej ho odsúhlasila v júni 1985. Ide o grandióznu akciu za miliardy korún, ktorá má posilniť európsku integráciu (ako inak) a zároveň má zviditeľniť mesto, ktoré titul získa. Projekt nemá iba kultúrny charakter, naopak mal by dlhodobo a udržateľne ovplyvniť budúci vývoj mesta .Celé to stojí milióny eur a z rozpočtu EÚ ide na tento podnik len zanedbateľná čiastka (1-2 percent z rozpočtu), všetko ostatné platia samosprávy, štátny rozpočet a v našom prípade možno prispejú ešte štrukturálne fondy EÚ.
V ideálnom prípade môže tento projekt naozaj výrazne zmeniť mesto. V menej ideálnom prípade môže táto akcia na jeden rok oživiť život v meste a prilákať doň aspoň na pár mesiacov turistov. Ale stáva sa aj to, že toto podujatie dovedie mesto na pokraj bankrotu a turisti ho pritom pokojne obídu. Také je riziko tohto podnikania.
.po novom
V prvých rokoch sa výber mesta nechával na krajine, ktorej titul na daný rok pripadol. O tom, ktorému mestu treba pomôcť, zväčša rozhodla vláda. Titul potom mestu ešte oficiálne schválila Rada ministrov EÚ.
Pre výber dvoch miest (zo Slovenska a Francúzska), ktoré titul dostanú v roku 2013, však prvýkrát platia iné pravidlá. Vhodného kandidáta vyberá trinásťčlenná komisia, v ktorej je 7 ľudí zo zahraničia a 6 domácich zástupcov. To je pre slovenské mestá nová situácia. Lobovať za svoje mesto je oveľa ťažšie, ako keby výber robilo dajme tomu ministerstvo kultúry či vláda. Zloženie slovenskej časti výberovej komisie nie je politicky také jasné, že by v ňom bolo jednoduché lobovať (podpredseda komisie Martin Kováč dnes pracuje v ZMOS, na ministerstve kultúry pracoval za predchádzajúcej garnitúry).
Nerozhoduje ani politické zafarbenie mesta (ak by to hralo nejakú úlohu, najviac by zrejme bodovala Nitra s primátorom kandidujúcim aj za Smer). Nerozhoduje celkom ani veľkosť mesta - Bratislava vypadla ešte v prvom kole. Dôležitý je dobrý manažérsky tím s víziou a originalitou a znalosťou, čo dnes v kultúre má šancu zaujať svet aj obyvateľov samotného mesta.
.nástrahy
"Celý projekt má dve pasce," hovorí Zora Jaurová, riaditeľka Kultúrneho kontaktného bodu na Slovensku, ktorá bola pri prvých medzinárodných rokovaniach o tejto záležitosti (dnes radí pri kandidatúre Košiciam). "Jedna pasca je v tom, že sa celá akcia pojme iba ako akýsi rok trvajúci festival. Druhá pasca môže byť v tom, že sa nepodarí nájsť spôsob medzinárodnej visibility mesta." Jaurová zdôrazňuje, že musí ísť jednoznačne o celkovú transformáciu mesta, dlhodobú a udržateľnú. Túto úlohu zvládli iba niektorí - za mimoriadne úspešné sa považuje napríklad Glasgow, kde sa vďaka tejto akcii podarilo maximalizovať príjmy z cestovného ruchu. Veľmi úspešné bolo aj mesto Lille, ktoré navštívilo v roku 2004 deväť miliónov ľudí zvedavých na kultúrne akcie, ktoré Francúzi pripravili. Negatívnych príkladov je však viac. "Počuli ste niekedy o gréckom meste Patras?" pýta sa Jaurová. Toto mesto bolo pritom Európskym hlavným mestom kultúry v roku 2006, ale svoju úlohu nezvládlo. Neveľmi úspešný bol aj írsky Cork (2005). Tam prišlo v porovnaní s Lille iba 1 300 000 návštevníkov a Frankfurter Allgemeine Zeitung ironicky o akciách v Corku napísal: "Sotva presiahli provinčnú úroveň..." Ani lesbické bály, ani festivaly amatérskych fotografov či lexikóny spisovateliek z regiónu svet vraj nezaujali. Niekedy sú však naopak nespokojní viac miestni obyvatelia, keď projekt prihliada najmä na medzinárodné publikum. Keď si v Grazi (EHMK 2003) pripomínali osobitným festivalom život Leopolda von Sacher-Masocha, známeho najmä ako zakladateľa "masochizmu", nie všetci obyvatelia hlavného mesta Štajerska boli touto prezentáciou práve tohto výstredného umelca nadšení.
.pohľad experta
Samotná Európska komisia si uvedomila, že projekt EHMK má svoje nedostatky a objednala si u nezávislého kultúrneho experta Roberta Palmera štúdiu o európskych hlavných mestách kultúry v rokoch 1987 - 2004 (dnes je R. Palmer riaditeľ oddelenia kultúrneho dedičstva v Rade Európy). "Naša štúdia o predchádzajúcich držiteľoch titulu EHMK ukázala, že vo viac ako polovici prípadov nedosiahli programy stanovené ciele a ´rok hlavného mesta kultúry´ bol vnímaný v zásade ako neúspešný," povedal Palmer pre .týždeň. Podľa tohto experta dokonca táto akcia vyvolala v niektorých mestách aj vážne politické problémy. "Kultúrni pracovníci, umelci a kultúrne organizácie pociťovali frustráciu a hnev," pokračuje Palmer. "Niektoré mestá si vyrobili aj finančné deficity."
Neúspech sa najčastejšie vyskytoval v tých mestách, ktoré sa sústredili najmä na marketing mesta. Nešlo im teda o to, aby podporili tvorivosť v samotnom meste. Mesto podľa Palmera veľmi riskuje, ak sa sústredí najmä na prilákanie návštevníkov. To môže spôsobiť odcudzenie miestnych obyvateľov. "Zabúdali na širokú účasť domácich a ich zapojenie sa do kultúry a koncentrovali sa predovšetkým na európsky rozmer programu. Prioritou by však mali byť miestni obyvatelia, až na druhom mieste návštevníci," pripomína Palmer. A dodáva: "Vážnym problémom bola v mnohých mestách ´politizácia´ programu EHMK a vzájomný boj politikov o moc."
Palmer upozorňuje ešte na jednu zaujímavú vec: "Mnohé mestá robia tú chybu, že zveria manažment tohto podujatia kľúčovej politickej alebo známej umeleckej osobnosti, ktorá však má v kultúrnom manažmente len malé skúsenosti."
.ako sú na tom Slováci
Do druhého kola postúpila v súťaži o titul Nitra, Martin, Prešov a Košice. Rozhodne sa 8. alebo 9. septembra po posledných prezentáciách. Podpredseda komisie Martin Kováč tvrdí, že dnes nie je medzi štyrmi uchádzačmi jednoznačný víťaz. "V decembri pri prvom hodnotení projektov boli medzi projektmi väčšie rozdiely, ale teraz sa k sebe kvalitou veľmi priblížili. Každé jedno mesto má oblasť, v ktorej je výnimočné a je nad všetky ostatné," tvrdí Kováč. "Ale bude sa posudzovať celý súbor kritérií. Bude sa posudzovať napríklad to, ktorý finančný rozpočet je reálnejší, aký je realizačný tím, kto stojí na čele programovej časti... A podľa toho, koľko má ktoré mesto rizikových oblastí, sa to roztriedi a vytvorí sa poradie," naznačuje podpredseda komisie, ako sa bude hľadať víťaz. "Bude sa detailne analyzovať finančný rozpočet, ale hlavným aspektom bude asi udržateľnosť projektu."
Aj Martin Kováč vidí isté riziká projektov slovenských miest. Za najvážnejšie považuje to, že sa vo svojich rozpočtoch spoliehajú väčšinou na štrukturálne fondy EÚ. To však bude musieť prejsť cez jednotlivé ministerstvá. "Problém môže byť v technicko-administračných veciach, súvisiacich s európskymi fondmi," dodáva. Klasickým slovenským rizikom môže byť aj to, že jedna vec je oficiálny rozpočet a druhá skutočné náklady. "Tie môžu byť aj o 30 percent vyššie," dodáva Kováč.
Predstavu o finančnej náročnosti projektu si možno urobiť z rozpočtu košického a nitrianskeho projektu, ktoré nám poskytli konkrétne čísla. Košice potrebujú na financovanie celého svojho projektu 79,6 milióna eur, to je takmer 2 a pol miliardy korún. Zo štrukturálnych fondov chcú Košice získať na projekt viac ako polovicu financií. Mesto Košice prispeje sumou 15,2 milióna eur, Košický samosprávny kraj sumou 6,3 milióna eur, od vlády sa bude očakávať 8,9 milióna eur a od súkromných partnerov 5,2 milióna eur.
Nitra uvažuje, že by na organizáciu kultúrnych podujatí v roku 2013 išlo vyše 30 miliónov eur a na budovanie infraštuktúry 120 miliónov eur, to znamená, že musí získať spolu 150 miliónov eur, čo je viac ako 4 a pol miliardy korún.
.názor .týždňa
Pre všetky štyri mestá, ktoré sa zúčastnili na druhom kole, to bola vysoká škola kultúrneho manažmentu v meste. To je obrovský zisk bez ohľadu na to, kto vyhrá. Všetky štyri mestá boli nútené nájsť si šikovných ľudí a vybudovať schopné tvorivé tímy s manažérskym rozmýšľaním. Zdá sa, že sa to - podľa názoru .týždňa - podarilo najmä Prešovčanom a Košičanom. Nitra má veľkú výhodu v tom, že je blízko pri Bratislave aj Viedni, kde sú letiská a spája ju s nimi diaľnica. Geografickú polohu ako výhodu oproti konkurencii priznáva aj šéf nitrianskeho tímu Jaroslav Dóczy. Za svoju výhodu Nitrania považujú aj svoju históriu a využiť chcú aj fakt, že v roku 2013 bude 1 150 rokov od príchodu Cyrila a Metoda na toto územie. Nitra chce zabodovať Archeoskanzenom v priestoroch bývalých kasární pod Zoborom.
Mimoriadne sebavedomý je tím z Prešova. "Máme najvyšší počet kultúrnych, historických, náboženských a prírodných unikátov a pamiatok európskeho formátu v rámci Slovenska," tvrdí šéfka tohto tímu Anna Podlesná. "Sme neobjavenou časťou európskeho dedičstva. Naše rozmanité obyvateľstvo je nadšené myšlienkou podeliť sa o prírodné a kultúrne dedičstvo so svojimi európskymi susedmi." Prešov má ešte jednu výhodu - zdôrazňuje, že ide o mesto v najmenej rozvinutej časti Slovenska, a teda o kraj, ktorému by najviac prospela takáto medzinárodná podpora vo svojej premene na moderné mesto. Nevýhodou je možno veľké množstvo dobrých nápadov, ale mierna neistota, či sa ich podarí zrealizovať a udržať pri živote aj po roku 2013 (napríklad Design Salt Factory či Gypsy Montmartre).
Martin prejavuje veľkú vôľu po víťazstve, ale má viacero hendikepov - je mimo diaľnic, ďaleko od letísk a je to najmenšie mesto z uchádzačov. Za svoju výhodu považuje Martin podľa slov Petra Cabadaja, šéfa organizačného tímu, vytvorenie organizačne prepojeného trojuholníka pozostávajúceho z regiónov a ohraničeného mestami Martin, Dolný Kubín a Žilina. "Trojuholník troch hodnotovo a kultúrne silných miest predstavuje platformu na realizáciu spoločného zámeru," tvrdí Cabadaj.
Košičania prišli s veľmi moderným projektom Use the City!, ktorý už je čiastočne rozbehnutý a má aj dobré vyhliadky na udržateľnosť. Aj vo finančnej oblasti pôsobia Košice ako realistický projekt s premysleným financovaním. Košice možno podcenili obrovskú medzinárodnú popularitu svojho rodáka Sándora Máraiho, vďaka ktorému mohli mať náskok pred ostatnými. Otázne je aj to, či Košice s opozičným primátorom budú mať dobrý prístup k peniazom zo štátneho rozpočtu a z štrukturálnych fondov.
Kto bude víťazom v hodnotení komisie, uvidíme o pár dní. Či však víťaz svoju šancu využije a svoje mesto nezodpovedne nezruinuje, ale naopak pozdvihne a zviditeľní aj vo svete, uvidíme až po roku 2013.
Najprv trošku zo začiatku celého projektu: copyright na nápad vyhlásiť každý rok mestá, ktoré budú mať titul Európske hlavné mesto kultúry (EHMK), má bývalá grécka ministerka kultúry Melina Mercouriová. Rada ministrov EÚ jej ho odsúhlasila v júni 1985. Ide o grandióznu akciu za miliardy korún, ktorá má posilniť európsku integráciu (ako inak) a zároveň má zviditeľniť mesto, ktoré titul získa. Projekt nemá iba kultúrny charakter, naopak mal by dlhodobo a udržateľne ovplyvniť budúci vývoj mesta .Celé to stojí milióny eur a z rozpočtu EÚ ide na tento podnik len zanedbateľná čiastka (1-2 percent z rozpočtu), všetko ostatné platia samosprávy, štátny rozpočet a v našom prípade možno prispejú ešte štrukturálne fondy EÚ.
V ideálnom prípade môže tento projekt naozaj výrazne zmeniť mesto. V menej ideálnom prípade môže táto akcia na jeden rok oživiť život v meste a prilákať doň aspoň na pár mesiacov turistov. Ale stáva sa aj to, že toto podujatie dovedie mesto na pokraj bankrotu a turisti ho pritom pokojne obídu. Také je riziko tohto podnikania.
.po novom
V prvých rokoch sa výber mesta nechával na krajine, ktorej titul na daný rok pripadol. O tom, ktorému mestu treba pomôcť, zväčša rozhodla vláda. Titul potom mestu ešte oficiálne schválila Rada ministrov EÚ.
Pre výber dvoch miest (zo Slovenska a Francúzska), ktoré titul dostanú v roku 2013, však prvýkrát platia iné pravidlá. Vhodného kandidáta vyberá trinásťčlenná komisia, v ktorej je 7 ľudí zo zahraničia a 6 domácich zástupcov. To je pre slovenské mestá nová situácia. Lobovať za svoje mesto je oveľa ťažšie, ako keby výber robilo dajme tomu ministerstvo kultúry či vláda. Zloženie slovenskej časti výberovej komisie nie je politicky také jasné, že by v ňom bolo jednoduché lobovať (podpredseda komisie Martin Kováč dnes pracuje v ZMOS, na ministerstve kultúry pracoval za predchádzajúcej garnitúry).
Nerozhoduje ani politické zafarbenie mesta (ak by to hralo nejakú úlohu, najviac by zrejme bodovala Nitra s primátorom kandidujúcim aj za Smer). Nerozhoduje celkom ani veľkosť mesta - Bratislava vypadla ešte v prvom kole. Dôležitý je dobrý manažérsky tím s víziou a originalitou a znalosťou, čo dnes v kultúre má šancu zaujať svet aj obyvateľov samotného mesta.
.nástrahy
"Celý projekt má dve pasce," hovorí Zora Jaurová, riaditeľka Kultúrneho kontaktného bodu na Slovensku, ktorá bola pri prvých medzinárodných rokovaniach o tejto záležitosti (dnes radí pri kandidatúre Košiciam). "Jedna pasca je v tom, že sa celá akcia pojme iba ako akýsi rok trvajúci festival. Druhá pasca môže byť v tom, že sa nepodarí nájsť spôsob medzinárodnej visibility mesta." Jaurová zdôrazňuje, že musí ísť jednoznačne o celkovú transformáciu mesta, dlhodobú a udržateľnú. Túto úlohu zvládli iba niektorí - za mimoriadne úspešné sa považuje napríklad Glasgow, kde sa vďaka tejto akcii podarilo maximalizovať príjmy z cestovného ruchu. Veľmi úspešné bolo aj mesto Lille, ktoré navštívilo v roku 2004 deväť miliónov ľudí zvedavých na kultúrne akcie, ktoré Francúzi pripravili. Negatívnych príkladov je však viac. "Počuli ste niekedy o gréckom meste Patras?" pýta sa Jaurová. Toto mesto bolo pritom Európskym hlavným mestom kultúry v roku 2006, ale svoju úlohu nezvládlo. Neveľmi úspešný bol aj írsky Cork (2005). Tam prišlo v porovnaní s Lille iba 1 300 000 návštevníkov a Frankfurter Allgemeine Zeitung ironicky o akciách v Corku napísal: "Sotva presiahli provinčnú úroveň..." Ani lesbické bály, ani festivaly amatérskych fotografov či lexikóny spisovateliek z regiónu svet vraj nezaujali. Niekedy sú však naopak nespokojní viac miestni obyvatelia, keď projekt prihliada najmä na medzinárodné publikum. Keď si v Grazi (EHMK 2003) pripomínali osobitným festivalom život Leopolda von Sacher-Masocha, známeho najmä ako zakladateľa "masochizmu", nie všetci obyvatelia hlavného mesta Štajerska boli touto prezentáciou práve tohto výstredného umelca nadšení.
.pohľad experta
Samotná Európska komisia si uvedomila, že projekt EHMK má svoje nedostatky a objednala si u nezávislého kultúrneho experta Roberta Palmera štúdiu o európskych hlavných mestách kultúry v rokoch 1987 - 2004 (dnes je R. Palmer riaditeľ oddelenia kultúrneho dedičstva v Rade Európy). "Naša štúdia o predchádzajúcich držiteľoch titulu EHMK ukázala, že vo viac ako polovici prípadov nedosiahli programy stanovené ciele a ´rok hlavného mesta kultúry´ bol vnímaný v zásade ako neúspešný," povedal Palmer pre .týždeň. Podľa tohto experta dokonca táto akcia vyvolala v niektorých mestách aj vážne politické problémy. "Kultúrni pracovníci, umelci a kultúrne organizácie pociťovali frustráciu a hnev," pokračuje Palmer. "Niektoré mestá si vyrobili aj finančné deficity."
Neúspech sa najčastejšie vyskytoval v tých mestách, ktoré sa sústredili najmä na marketing mesta. Nešlo im teda o to, aby podporili tvorivosť v samotnom meste. Mesto podľa Palmera veľmi riskuje, ak sa sústredí najmä na prilákanie návštevníkov. To môže spôsobiť odcudzenie miestnych obyvateľov. "Zabúdali na širokú účasť domácich a ich zapojenie sa do kultúry a koncentrovali sa predovšetkým na európsky rozmer programu. Prioritou by však mali byť miestni obyvatelia, až na druhom mieste návštevníci," pripomína Palmer. A dodáva: "Vážnym problémom bola v mnohých mestách ´politizácia´ programu EHMK a vzájomný boj politikov o moc."
Palmer upozorňuje ešte na jednu zaujímavú vec: "Mnohé mestá robia tú chybu, že zveria manažment tohto podujatia kľúčovej politickej alebo známej umeleckej osobnosti, ktorá však má v kultúrnom manažmente len malé skúsenosti."
.ako sú na tom Slováci
Do druhého kola postúpila v súťaži o titul Nitra, Martin, Prešov a Košice. Rozhodne sa 8. alebo 9. septembra po posledných prezentáciách. Podpredseda komisie Martin Kováč tvrdí, že dnes nie je medzi štyrmi uchádzačmi jednoznačný víťaz. "V decembri pri prvom hodnotení projektov boli medzi projektmi väčšie rozdiely, ale teraz sa k sebe kvalitou veľmi priblížili. Každé jedno mesto má oblasť, v ktorej je výnimočné a je nad všetky ostatné," tvrdí Kováč. "Ale bude sa posudzovať celý súbor kritérií. Bude sa posudzovať napríklad to, ktorý finančný rozpočet je reálnejší, aký je realizačný tím, kto stojí na čele programovej časti... A podľa toho, koľko má ktoré mesto rizikových oblastí, sa to roztriedi a vytvorí sa poradie," naznačuje podpredseda komisie, ako sa bude hľadať víťaz. "Bude sa detailne analyzovať finančný rozpočet, ale hlavným aspektom bude asi udržateľnosť projektu."
Aj Martin Kováč vidí isté riziká projektov slovenských miest. Za najvážnejšie považuje to, že sa vo svojich rozpočtoch spoliehajú väčšinou na štrukturálne fondy EÚ. To však bude musieť prejsť cez jednotlivé ministerstvá. "Problém môže byť v technicko-administračných veciach, súvisiacich s európskymi fondmi," dodáva. Klasickým slovenským rizikom môže byť aj to, že jedna vec je oficiálny rozpočet a druhá skutočné náklady. "Tie môžu byť aj o 30 percent vyššie," dodáva Kováč.
Predstavu o finančnej náročnosti projektu si možno urobiť z rozpočtu košického a nitrianskeho projektu, ktoré nám poskytli konkrétne čísla. Košice potrebujú na financovanie celého svojho projektu 79,6 milióna eur, to je takmer 2 a pol miliardy korún. Zo štrukturálnych fondov chcú Košice získať na projekt viac ako polovicu financií. Mesto Košice prispeje sumou 15,2 milióna eur, Košický samosprávny kraj sumou 6,3 milióna eur, od vlády sa bude očakávať 8,9 milióna eur a od súkromných partnerov 5,2 milióna eur.
Nitra uvažuje, že by na organizáciu kultúrnych podujatí v roku 2013 išlo vyše 30 miliónov eur a na budovanie infraštuktúry 120 miliónov eur, to znamená, že musí získať spolu 150 miliónov eur, čo je viac ako 4 a pol miliardy korún.
| Košice Slogan: USE THE C!TY Použi mesto! Filozofia projektu: Vychádza z pojmu Interface a jeho predobrazu v počítačovej terminológii. Predstavuje mesto ako "optimalizované" užívateľské prostredie. Stavia ho do pozície Interface-u, ktorý umožňuje občanom ( Userom) pohodlný a atraktívny prístup k programu KULTÚRA v jeho najširšom zmysle. Slogan vyzýva občanov na aktívne používanie mesta. Zaujímavý nápad: 5th Element - open-air festival súčasnej európskej kultúry a umenia, ktorý ponúkne prehliadku európskej špičky piatich druhov umenia (hudba - divadlo - tanec - visual -multimedia). Martin Slogan: Martin - srdcom slovenské, duchom európske hlavné mesto kultúry Filozofia projektu: Projekt kandidatúry Mesta Martin na titul Európske hlavné mesto kultúry (ďalej EHMK) 2013 v širokých súvislostiach zohľadňuje bohaté historické tradície i modernú súčasnosť Martina a jeho okolia, pričom osobitná pozornosť sa kladie na európske kontexty naznačených súvislostí. Programy a podujatia roka 2013 budú vychádzať zo základných ideových a symbolických zdrojov a pilierov, ktoré sú vyjadrené v názve: M´ART IN (Martin ako centrum moderného európskeho umenia). Zaujímavý nápad: Jarmok európskych národov - do Martina symbolicky doputujú divadelné vozy potulných komediantov z celej Európy, ktorí na námestí vytvoria "vozovú hradbu", pričom jednotlivé komediantske vozy budú počas celého kultúrneho leta slúžiť ako informačné stánky o kultúre a kultúrnom dedičstve jednotlivých členských štátov EÚ. Nitra Slogan: Nitra - mesto, ktoré premosťuje a spája. Filozofia projektu: Je založená na koncepte multimostu kultúr a kultúry, ktorý spája minulosť s budúcnosťou, Východ so Západom, Sever s Juhom, tradíciu s /post/modernizmom a princípom ekumenizmu, Nitru so Slovenskom, Slovensko s Európou, komunity a generácie, rozmanitosť a integritu. Program je zastúpený štyrmi témami: Jazyky, Štyri elementy, História a dedičstvo, Spiritualita. Zaujímavý nápad: Archeoskanzen v objekte bývalých kasární na Martinskom vrchu, kde by mal vzniknúť aj priestor na moderné umenie. Prešov Slogan: (ne)Objavený drahokam. Filozofia projektu: Vytvoriť najsilnejšie kreatívne a kultúrne centrum na východnej hranici EÚ, ktoré bude plne podporované rozmanitou a početnou populáciou, ako aj zdrojmi z kultúrneho, prírodného dedičstva a priemyslu. Zaujímavý nápad: Design Salt Factory - v unikátnej technickej národnej pamiatke Solivar má vzniknúť turistické centrum a súčasný chátrajúci sklad soli sa má premeniť na Design Salt Factory. V tomto objekte sa má uskutočniť cyklus umeleckých podujatí rôznych žánrov v spolupráci s európskymi mestami, ktoré budú zapojené do "soľného" networku (mestá, ktoré spája soľné prírodné bohatstvo Salzburg, Vielička, Soledar a ďalšie) |
.názor .týždňa
Pre všetky štyri mestá, ktoré sa zúčastnili na druhom kole, to bola vysoká škola kultúrneho manažmentu v meste. To je obrovský zisk bez ohľadu na to, kto vyhrá. Všetky štyri mestá boli nútené nájsť si šikovných ľudí a vybudovať schopné tvorivé tímy s manažérskym rozmýšľaním. Zdá sa, že sa to - podľa názoru .týždňa - podarilo najmä Prešovčanom a Košičanom. Nitra má veľkú výhodu v tom, že je blízko pri Bratislave aj Viedni, kde sú letiská a spája ju s nimi diaľnica. Geografickú polohu ako výhodu oproti konkurencii priznáva aj šéf nitrianskeho tímu Jaroslav Dóczy. Za svoju výhodu Nitrania považujú aj svoju históriu a využiť chcú aj fakt, že v roku 2013 bude 1 150 rokov od príchodu Cyrila a Metoda na toto územie. Nitra chce zabodovať Archeoskanzenom v priestoroch bývalých kasární pod Zoborom.
Mimoriadne sebavedomý je tím z Prešova. "Máme najvyšší počet kultúrnych, historických, náboženských a prírodných unikátov a pamiatok európskeho formátu v rámci Slovenska," tvrdí šéfka tohto tímu Anna Podlesná. "Sme neobjavenou časťou európskeho dedičstva. Naše rozmanité obyvateľstvo je nadšené myšlienkou podeliť sa o prírodné a kultúrne dedičstvo so svojimi európskymi susedmi." Prešov má ešte jednu výhodu - zdôrazňuje, že ide o mesto v najmenej rozvinutej časti Slovenska, a teda o kraj, ktorému by najviac prospela takáto medzinárodná podpora vo svojej premene na moderné mesto. Nevýhodou je možno veľké množstvo dobrých nápadov, ale mierna neistota, či sa ich podarí zrealizovať a udržať pri živote aj po roku 2013 (napríklad Design Salt Factory či Gypsy Montmartre).
Martin prejavuje veľkú vôľu po víťazstve, ale má viacero hendikepov - je mimo diaľnic, ďaleko od letísk a je to najmenšie mesto z uchádzačov. Za svoju výhodu považuje Martin podľa slov Petra Cabadaja, šéfa organizačného tímu, vytvorenie organizačne prepojeného trojuholníka pozostávajúceho z regiónov a ohraničeného mestami Martin, Dolný Kubín a Žilina. "Trojuholník troch hodnotovo a kultúrne silných miest predstavuje platformu na realizáciu spoločného zámeru," tvrdí Cabadaj.
Košičania prišli s veľmi moderným projektom Use the City!, ktorý už je čiastočne rozbehnutý a má aj dobré vyhliadky na udržateľnosť. Aj vo finančnej oblasti pôsobia Košice ako realistický projekt s premysleným financovaním. Košice možno podcenili obrovskú medzinárodnú popularitu svojho rodáka Sándora Máraiho, vďaka ktorému mohli mať náskok pred ostatnými. Otázne je aj to, či Košice s opozičným primátorom budú mať dobrý prístup k peniazom zo štátneho rozpočtu a z štrukturálnych fondov.
Kto bude víťazom v hodnotení komisie, uvidíme o pár dní. Či však víťaz svoju šancu využije a svoje mesto nezodpovedne nezruinuje, ale naopak pozdvihne a zviditeľní aj vo svete, uvidíme až po roku 2013.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.