A vinu na problémoch nehľadá jednostranne len u majority.
Verejná debata o situácii Rómov sa u nás nachádza v zajatí extrémov. Z jednej strany zaznievajú krčmové reči o „cigánskych parazitoch“. Z druhej strany zase prichádza unáhlené nálepkovanie „fašizmom“ každého, kto vidí príčiny tejto problematiky aj niekde inde, než je len biely rasizmus či diskriminácia. Silné nálepky svojím nadužívaním následne podliehajú inflácii a keď skutočný fašizmus vstupuje do vysokej politiky, zrazu nám chýbajú slová, ktoré by ešte boli schopné svojou naliehavosťou mobilizovať verejnosť. Striedmejší prístup k rómskej otázke si musí namáhavo raziť cestu medzi mlynskými kameňmi neonacistickej krčmy na jednej strane a ľavicovo-liberálnej politickej korektnosti na strane druhej. Pričom oba extrémy sa navzájom posilňujú.
Do tejto situácie vstupuje kniha Hoď do mňa kameňom s podtitulom „Spolužitie s Rómami na Slovensku“ ako zjavenie. Jozef Hajko, ktorý v minulosti pôsobil ako ekonomický novinár (dva roky bol šéfredaktorom týždenníka Trend), sa snaží byť vecný, spravodlivý a ísť pod povrch. Nezapiera, že voči Rómom na Slovensku naozaj panuje široko rozšírená nevraživosť. Cituje napríklad jeden experiment Inštitútu pre finančnú politiku (IFP), z ktorého vyplýva, že Róm oproti bielemu s rovnakou kvalifikáciou má len menej ako polovičnú šancu dostať pozvánku na pracovný pohovor.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.