Fico si myslí, že je tvrdý chlap. Ak budú energetické monopoly svojvoľne pokračovať v zvyšovaní cien energii, tak ich vyvlastní. Teda našich, tu doma, nie vlastníkov ropných polí. Vraj v súlade so slovenskou ústavou.
Ponechajme teraz právne problémy bokom. Neriešme, či to článok 20 naozaj tak ľahko umožňuje, či ústava slušného a demokratického štátu nie je naopak na to, aby - ako hovorí Ernest Valko - napríklad chránila slabšie subjekty pred štátom, ktorý môže zneužívať svoju moc. Ponechajme bokom aj ekonomické dôsledky týchto nápadov a nešpekulujme, či by vláda dodržala aj tú časť ústavy, ktorá hovorí o odškodnení, alebo či by napríklad taký Jahnátek vedel obhajovať aj dôsledky z porušenia zmlúv o ochrane investícií. A nielen finančné, hoci len tie by mohli byť na úrovni dvoch či troch štátnych rozpočtov.
Nezaoberajme sa ani otázkou, ako Fico vníma vstup ruských vojsk hlboko do Gruzínska a či si všimol nejaký November. Dokonca sa netrápme ani len tým, či bude vyvlastňovať selektívne, iba niekoho, alebo plošne (napríklad ak takmer monopolných staviteľov diaľnic, ktorí ich brutálne predražujú, čo nezaplatí Fico zo svojej skromnej výplaty, ale my všetci, aj tí najchudobnejší). A nespomínajme ani to, že už Valentovič chcel vyvlastniť zdravotné poisťovne, čo iste nemal zo svojej hlavy.
Toto všetko vidíme a poznáme už vyše dvoch rokov. Zaujímavá bude odpoveď na inú otázku - dokedy bude parlamentná opozícia snívať svoje sny o budúcej účasti na ďalšej Ficovej vláde. Čo všetko bude musieť ešte Fico povedať alebo urobiť, koľko Malinových, Rehákov, rečí o znárodnení alebo dokonca reálnych vyvlastnení ešte musí prísť? Ako dlho sa ešte bude opozícia pozerať na Ficove jednofarebné videnie sveta a jeho svojské hodnotenie morálky, keď nejaký minister síce neporuší zákon, ale nejaké ad hoc Ficom vymyslené etické kritéria? Iná z jeho družiny zákon pokojne poruší, dokonca opakovane, ale veď išlo o polohovacie postele, tak je to ok, nie? Je predsa silne sociálne cítiaca. Ešte že nie aj národne, už by sa totiž nedalo rozoznať, kto je kto.
Koľko teda ešte budeme musieť čakať, kým parlamentné opozičné zoskupenia prestanú snívať svoj sen o tom, že sa raz stanú nesvojprávnymi bábkami ako dnes SNS a HZDS. Tá otázka znie: Kedy opozičné strany SDKÚ, SMK, KDH, KDS a nezávislí opoziční poslanci povedia: S Ficom nikdy, teraz ani v budúcnosti?
Autor je bývalý minister zdravotníctva a člen OKS.
Ponechajme teraz právne problémy bokom. Neriešme, či to článok 20 naozaj tak ľahko umožňuje, či ústava slušného a demokratického štátu nie je naopak na to, aby - ako hovorí Ernest Valko - napríklad chránila slabšie subjekty pred štátom, ktorý môže zneužívať svoju moc. Ponechajme bokom aj ekonomické dôsledky týchto nápadov a nešpekulujme, či by vláda dodržala aj tú časť ústavy, ktorá hovorí o odškodnení, alebo či by napríklad taký Jahnátek vedel obhajovať aj dôsledky z porušenia zmlúv o ochrane investícií. A nielen finančné, hoci len tie by mohli byť na úrovni dvoch či troch štátnych rozpočtov.
Nezaoberajme sa ani otázkou, ako Fico vníma vstup ruských vojsk hlboko do Gruzínska a či si všimol nejaký November. Dokonca sa netrápme ani len tým, či bude vyvlastňovať selektívne, iba niekoho, alebo plošne (napríklad ak takmer monopolných staviteľov diaľnic, ktorí ich brutálne predražujú, čo nezaplatí Fico zo svojej skromnej výplaty, ale my všetci, aj tí najchudobnejší). A nespomínajme ani to, že už Valentovič chcel vyvlastniť zdravotné poisťovne, čo iste nemal zo svojej hlavy.
Toto všetko vidíme a poznáme už vyše dvoch rokov. Zaujímavá bude odpoveď na inú otázku - dokedy bude parlamentná opozícia snívať svoje sny o budúcej účasti na ďalšej Ficovej vláde. Čo všetko bude musieť ešte Fico povedať alebo urobiť, koľko Malinových, Rehákov, rečí o znárodnení alebo dokonca reálnych vyvlastnení ešte musí prísť? Ako dlho sa ešte bude opozícia pozerať na Ficove jednofarebné videnie sveta a jeho svojské hodnotenie morálky, keď nejaký minister síce neporuší zákon, ale nejaké ad hoc Ficom vymyslené etické kritéria? Iná z jeho družiny zákon pokojne poruší, dokonca opakovane, ale veď išlo o polohovacie postele, tak je to ok, nie? Je predsa silne sociálne cítiaca. Ešte že nie aj národne, už by sa totiž nedalo rozoznať, kto je kto.
Koľko teda ešte budeme musieť čakať, kým parlamentné opozičné zoskupenia prestanú snívať svoj sen o tom, že sa raz stanú nesvojprávnymi bábkami ako dnes SNS a HZDS. Tá otázka znie: Kedy opozičné strany SDKÚ, SMK, KDH, KDS a nezávislí opoziční poslanci povedia: S Ficom nikdy, teraz ani v budúcnosti?
Autor je bývalý minister zdravotníctva a člen OKS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.