oliver Rehák: Vracal veci do rovnováhy
Ten dlhý potlesk bol najlepším potvrdením, že cenu dostal oprávnene. Stál som na pódiu a nebolo treba vôbec nič hovoriť. Ale najradšej by som bol, keby mal tú cenu niekto úplne iný. Odovzdávali sme ju totiž vždy spolu.
Na tú noc nikdy nezabudnem. Piatok trinásteho. Teroristi zabíjali ľudí na koncerte Eagles of Death Metal v Paríži. Americkej kapely, ktorá hrala vlani na Pohode. Jubilejný 20. ročník sa stane prvým bez Ďura. Počas novembrového masakra ležal v nemocnici na Islande. V krajine, ktorú miloval, s jej hudbou, ktorú miloval ešte viac a pomáhal exportovať na Slovensko. Už si na trenčianskom letisku nevypočuje Sigur Rós, už tam nebude moderovať svoje pódium.
Najskôr som nedokázal pochopiť, prečo zlyhalo srdce práve jemu. Vždy usmiatemu a najžičlivejšiemu človeku, akého som kedy poznal. No potom mi to došlo – dostal infarkt, lebo srdce veľmi intenzívne používal.
Medzi novinármi píšucimi o hudbe patril k najstarším, no nechytali sme sa na neho v množstve akcií, ktoré stíhal navštevovať po Slovensku a iných krajinách, ani v nadšení zhmotnenom v kvantách textov. Nie vždy som zdieľal jeho legendárnu vetu „Bolo to výborné!”, ale jej význam som tiež pochopil až časom. Ďuro nebol kritik, on sa ujal úlohy zviditeľňovača a zmierovača scény. Toľko, čo urobil pre známe aj začínajúce mená, neurobil nik.
Dobre to ilustruje aj príhoda s jeho obľúbenou skupinou. Najskôr zverejnil vlastný článok, no keď si v SME prečítal recenziu, napísal ešte kritiku – na kritiku.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.