Na stupňoch víťazov stoja najlepší z najlepších, medaily sú na krkoch, oči sa upierajú k trom stožiarom, na ktorých sa dôstojne pomalým tempom dvíhajú zástavy, z reproduktorov sa ozve God Save the Queen, La Marseiliase, Star-Spangled Banner alebo čínska hymna. Dokonca aj nad Tatrou.
Víťazovi sa do očí tlačia slzy, ešte aj pred televízormi zavládne na pár minút akási slávnostná atmosféra...
Len suchár bez štipky patriotizmu či profesionálne zdeformovaný hudobný vedec pri počúvaní hymny rozmýšľa nad tým, ako je zaranžovaná. Pred olympijskými hrami si ich organizátori musia zabezpečiť hymny všetkých zúčastnených krajín. Napríklad Gréci si pred Olympijskými hrami v Aténach v roku 2004 zakúpili hymny od prominentného vydavateľstva Naxos. Hudobne ich upravil známy slovenský muzikant a skladateľ Peter Breiner a pod jeho vedením ich nahral Symfonický orchester Slovenského rozhlasu.
Čo si zakúpili Číňania, zatiaľ nevedno. Isté však je, že "čínske" verzie hymnických piesní podľa denníka Washington Post podozrivo pripomínajú tie Breinerove. Hlavne tá americká, ktorá v úprave Petra Breinera vzbudila pred štyrmi rokmi istý rozruch: niektorí mu vyčítali, že nie je dostatočne "bojová", že je "Europe-friendly" - tam, kde by chceli počuť víťazné dychy, nechal Breiner hrať sláčiky a na záver niektorých hudobných fráz pridal "archaickú kadenciu".
Nech už je to akokoľvek, práve vďaka týmto "kritickým miestam" je Breinerova úprava americkej hymny ľahko rozpoznateľná - a práve ním upravené a našim "rozhlasovým" orchestrom interpretované hymny zrejme poslúžili Číňanom viac než len ako umelecká inšpirácia. Peter Breiner hovorí pre Washington Post, že si je "stopercentne istý," že čínski organizátori použili jeho "noty", teda jeho aranžmány a inštrumentácie. "Len s tým rozdielom," dodáva americký denník, "že Slováci to hrajú oveľa lepšie než Pekinský symfonický orchester." No a samozrejme, organizátori z Pekingu použitie Breinerových aranžmánov nikde neuvádzajú, nežiadali si od vydavateľa povolenie a zrejme za ne nehodlajú ani zaplatiť. Vydavateľstvo Naxos už Pekinský olympijský výbor kontaktovalo, ako sa to všetko skončí, nevie zatiaľ nikto.
Peter Breiner hovorí pre .týždeň: "Naozaj ťažko povedať, ako to bude pokračovať, ale celá front page vo Washington Post je dosť drahá, takže mám aspoň zadarmo marketing, ak nič iné. Dnes mi už písal Laco Krajčovič, asistent zvuku a editor pri nahrávaní hymien, že aj zopár ďalších mu podozrivo pripomína "tie naše" a ako toto píšem, emailová schránka sa ustavične plní ďalšími objavmi a návrhmi, ako situáciu riešiť. A ja ešte musím cvičiť a učiť sa nejaké partitúry."
Víťazovi sa do očí tlačia slzy, ešte aj pred televízormi zavládne na pár minút akási slávnostná atmosféra...
Len suchár bez štipky patriotizmu či profesionálne zdeformovaný hudobný vedec pri počúvaní hymny rozmýšľa nad tým, ako je zaranžovaná. Pred olympijskými hrami si ich organizátori musia zabezpečiť hymny všetkých zúčastnených krajín. Napríklad Gréci si pred Olympijskými hrami v Aténach v roku 2004 zakúpili hymny od prominentného vydavateľstva Naxos. Hudobne ich upravil známy slovenský muzikant a skladateľ Peter Breiner a pod jeho vedením ich nahral Symfonický orchester Slovenského rozhlasu.
Čo si zakúpili Číňania, zatiaľ nevedno. Isté však je, že "čínske" verzie hymnických piesní podľa denníka Washington Post podozrivo pripomínajú tie Breinerove. Hlavne tá americká, ktorá v úprave Petra Breinera vzbudila pred štyrmi rokmi istý rozruch: niektorí mu vyčítali, že nie je dostatočne "bojová", že je "Europe-friendly" - tam, kde by chceli počuť víťazné dychy, nechal Breiner hrať sláčiky a na záver niektorých hudobných fráz pridal "archaickú kadenciu".
Nech už je to akokoľvek, práve vďaka týmto "kritickým miestam" je Breinerova úprava americkej hymny ľahko rozpoznateľná - a práve ním upravené a našim "rozhlasovým" orchestrom interpretované hymny zrejme poslúžili Číňanom viac než len ako umelecká inšpirácia. Peter Breiner hovorí pre Washington Post, že si je "stopercentne istý," že čínski organizátori použili jeho "noty", teda jeho aranžmány a inštrumentácie. "Len s tým rozdielom," dodáva americký denník, "že Slováci to hrajú oveľa lepšie než Pekinský symfonický orchester." No a samozrejme, organizátori z Pekingu použitie Breinerových aranžmánov nikde neuvádzajú, nežiadali si od vydavateľa povolenie a zrejme za ne nehodlajú ani zaplatiť. Vydavateľstvo Naxos už Pekinský olympijský výbor kontaktovalo, ako sa to všetko skončí, nevie zatiaľ nikto.
Peter Breiner hovorí pre .týždeň: "Naozaj ťažko povedať, ako to bude pokračovať, ale celá front page vo Washington Post je dosť drahá, takže mám aspoň zadarmo marketing, ak nič iné. Dnes mi už písal Laco Krajčovič, asistent zvuku a editor pri nahrávaní hymien, že aj zopár ďalších mu podozrivo pripomína "tie naše" a ako toto píšem, emailová schránka sa ustavične plní ďalšími objavmi a návrhmi, ako situáciu riešiť. A ja ešte musím cvičiť a učiť sa nejaké partitúry."
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.