Jedným dychom

"Z fyziky som bol slabý až dovtedy, kým sa otec /aj matka zároveň, na pohovke, na gauči / nepremenili na hmyz a mohol som vidieť, /ako z nich opadávajú zvyšky kukly, ako slnko preniká // ich vnútornou konštrukciou, ako sa stali malými / a ľahučkými ako trávička. Mama bola vážkou / a tato čiernym mravcom s chitínovou hlavou - / celý deň som pozoroval, ako sa hýbu / v rytme divného tanca, do taktu odrobiniek cementu / padajúcich na stôl každým dňom pomalšie. / A každú noc naberali výraznejšiu formu / kukly z bielych výdychov a lepiacich sa výkrikov, // do ktorej sa zvinuli, aby sa premenili. /Bol som slabý z fyziky, z dier v časopriestore, / nevedel som, že sa dá aj napriek zákonom gravitácie / bez slova vstať z postele a odletieť zo zeme."  To je celá jedna báseň od poľského básnika Tomasza  Rozyckeho z knihy, ktorá práve vyšla vo vydavateľstve Ars poetica. Po dlhom čase objav básnika - to je ako pocítiť jemný vietor od chrbta, ktorý vás pohne do kopca...
Kniha s provokatívnym názvom Jak se milovat s černochem a neunavit se vychádza práve vo vydavateľstve Argo. Len sa to tam hemží politicky nekorektnými výrazmi ako "negr" a podobne a tento autobiograficky ladený román napísal kanadský spisovateľ pôvodom z Haiti: "Plakáty z Playboye připíchnuté na zdech připínáčky jsme radši hned po nastěhování sundali, jinak by nám hrozila nevyhnutelná sebevražda. Sporák má plotýnky ledové jak bradavky čarodějnice letící povětřím v minus čtyřiceti. Zaujímavo vyzerá aj kniha Pokušení nesvobody, v ktorej autor "skúma, ako sa chovali intelektuáli v dobe totalitných režimov 20. storočia, vystavení pokušeniam nacizmu a komunizmu."  Kniha napísaná tak, že jej rozumie aj dieťa, že je ťažké od nej odtrhnúť zrak. Vety ako "Nejdříve se nacisti nebrali vážně." - Jednoduché konštatovania - a odsek za odsekom charaktery padajúce ako muchy...
A ešte jeden typ: Kniha plná čiernobielych fotografií a strašných príbehov: Oběti okupace, Československo 21.8 - 31. 12. 1968.