Dvadsaťpäť rokov na trhu. Išli by ste do toho znovu?
Peter Zálešák: Áno. Mať opäť 25, tak by som neváhal. Zásadne by som nechcel nič z minulosti meniť. Na odľahčenie: Najťažších v podnikaní je prvých 25 rokov. Potom to už ide. (Úsmev.)
Ján Tomáš: Samozrejme, určite neľutujem, že sme sa vybrali touto cestou. Začiatky boli zložité, vždy sa niečo menilo. Nebolo to pokojné, ako je to možno dnes. Ale bolo to fajn a som rád, že v čase, keď vznikalo podnikateľské prostredie, som mohol byť pri tom. Zažiť si to.
Tie ťažké začiatky boli určite aj na úkor vášho súkromia.
PT: Na začiatku sme mali vo firme aj manželky, ale to bolo len chvíľu, kým sa nezačali venovať iným veciam. Takže, áno. Deti vychovávala manželka, ja som na to veľa času nemal. Potom som sa im to snažil vynahradiť. Keď pracujete 12 až 14 hodín denne, aj cez víkendy, tak na rodinu veľa času nezostane.
Ako sa hľadá prvá investícia, prvý investor?
PZ: Nemyslím si, že je rozdiel medzi prvou, druhou a treťou investíciou. Je to o tom, mať dobrý nápad a nájsť na to vhodného partnera. Ak sú obe podmienky splnené, tak sa to dá pretaviť do podnikania. My sme mali šťastie, že sme našli partnerov – bývalých emigrantov z Nemecka, ktorí nám na začiatku finančne pomohli. V Nemecku sme mali vlastnú kanceláriu, ktorá pre nás nakupovala a zháňala tovar.
JT: Je to trošku o náhode. Aj dnes. Človek hľadá, čo by chcel a ako. Začalo vznikať podnikateľské prostredie. Ako čerství absolventi vysokej školy sme rozmýšľali, čo budeme robiť: Či ísť do podnikania, alebo sa niekde zamestnať. Vďaka pomoci priateľov z Nemecka sa potom začalo všetko rozvíjať a obchodu sme sa začali venovať aktívnejšie. Keď človek zarobí nejakú korunu na začiatku, zrazu zistí, že sa dá zarobiť aj na tom, ale aj na onom. Takže sme v tomto zmysle aj my trošku akoby uleteli a rozdávali sa na každú stranu a išli aj do iných projektov, mimo našej brandže.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.