Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Žena, prečo plačeš?

.christoph Schönborn .časopis .osobnosť

Bola to nezabudnuteľná skúsenosť, aj keď je to už dávno: Scéna, ktorá sa odohrala v Hongkongu. Pri trajekte, ktorý premával medzi Kowloonom a Hongkongom.

Tisíce ľudí sa ženú sem a tam. Všetci majú naponáhlo.

Tam na okraji, pri zábradlí, čupí žena. Hlasno a srdcervúco plače. Nikto sa pri nej nezastaví. Nikto sa jej nespýta, prečo plače. Ani ja nie. Neodvážil som sa. Veď som tu ako cudzinec, len ako hosť, turista. A tak som pokračoval ďalej unášaný davom smerom k trajektu. Ešte z plavidla som videl tú plačúcu ženu. Potom ten obraz zmizol. No dodnes naň nedokážem zabudnúť. Bolo to takmer pred štyridsiatimi rokmi.

Ježiš sa ženy, ktorá plačúc stála pred hrobom, spýtal: „Prečo plačeš?“ Kvôli čomu sa často neodvážime položiť túto jednoduchú otázku? Prečo je nám to trápne? Prečo sa odvraciame a kráčame jednoducho ďalej? Veď slzy sú určitým druhom jazyka. Vypovedajú o niečom aj bez slov a často viac než slová.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite